V drsnej suchej krajine na hranici púšte prechádza skupina ostrieľaných cestovateľov nehostinným územím, zatiaľ čo ikonické postavy zvádzajú neľútostný súboj o prežitie. Ak vám to znie ako zápletka klasického westernu, potom asi najnovší dokument Chrisa Schmida s názvom „Bone Dry“ splnil svoj účel.

Zatiaľ čo však westernové filmy a seriály často zobrazujú súboj morálky s chaosom, v tomto prípade platí jedine zákon prežitia. „Je to film o kolobehu života,“ vysvetľuje Chris, „ktorý sleduje každoročné sťahovanie pakoní z juhu Serengeti na sever a potom naspäť. Hľadajú dážď a čerstvú trávu, no ich cesta je nebezpečná, pretože musia prekročiť rozbúrené rieky a vyhýbať sa predátorom, ako sú krokodíly, levy, gepardy či hyeny. Film sme však štylizovali do polohy klasického westernu.“

Prečo sa Chris rozhodol práve pre tento tvorivý prístup? „Na túto tému existuje veľa prírodopisných dokumentov a množstvo videí online, ktoré medzi sebou súperia o pozornosť divákov, preto sme chceli vytvoriť niečo nové a pútavé,“ hovorí. „Komentár sa drží faktov, pretože je potrebné vysvetliť dôležité veci a naši diváci nechcú výmysly, no napriek tomu sme si požičali niektoré trópy a nástroje z kinematografie, aby bola snímka zaujímavejšia. A ja dúfam, že práve vďaka tomu si získame pozornosť ľudí.“

Jedným zo spomínaných nástrojov je ukázať charakter, čo sa podľa Chrisa dá dosiahnuť iba prostredníctvom odhodlania a dlhometrážneho filmu. „Tento projekt sme natáčali s prestávkami asi pol roka,“ vysvetľuje. „Začali sme v apríli a sledovali sme sťahovanie zvierat na sever počas júna, júla a augusta, a potom ich návrat na juh v novembri. Mali sme teda dosť času na to, aby sme našli príbeh a zamerali sa na konkrétne zvieratá a rodinné skupinky – či už v stádach pakoní, alebo predátorov, ktorí ich musia uloviť.“

„V tomto prípade,“ pokračuje, „si všímame aj ‚hercov vo vedľajších úlohách‘, a to najmä hyeny, ktoré sú často zatienené levmi a gepardmi. Jedným z hlavných účelov filmu je totiž prenechať priestor tomuto zvieraciemu druhu. Hyeny sa často stvárňujú ako ‚záporáci‘ a vo fiktívnych dielach často nespravodlivo zastávajú rolu darebákov, intrigánov a zbabelcov, no v kontexte tohto filmu sa nám podarilo ukázať, že je to iba karikatúra, nie ich skutočný charakter.“ Ďalej uvádza: „Nielenže hyeny zohrávajú sympatickú úlohu vo svojej svorke, kde tvoria silné rodinné putá, ale zároveň majú inteligenciu na úrovni šimpanzov. A sú nesmierne dôležité aj pre celý ekosystém. Vďaka nim a iným zdochlinožrútom nie sú v Serengeti takmer žiadne choroby. Jasné, stále sú to hyeny. Keď však zabijú iné zviera, je to z núdze, aby mohli nakŕmiť svoje mláďatá alebo zahnali konkurenciu v podobe iných mäsožravých druhov.“ Podľa neho platí to isté aj pre pakone. „Ľudia často vnímajú stáda ako jednoliate celky. Keď ich však budete dlhšie pozorovať, zistíte, že ich tvoria jednotlivci. Tí sa spájajú do mnohých malých rodinných skupiniek a strýkovia s tetami sa držia spolu, aby sa chránili, čo možno vidieť pri prekračovaní rieky. Vzájomne sa podporujú.“

„Ak dokážeme u ľudí zvýšiť povedomie a vyvolať empatiu, môžeme ich motivovať k tomu, aby chránili tieto zvieracie druhy a s nimi aj celý ekosystém,“ pokračuje Chris. „A tých hrozieb je naozaj veľa. Keďže hyeny sa nesťahujú, musia v medziobdobí počkať, kým sa pakone vrátia, čo je samo osebe náročná skúška, no teraz navyše čelia tlaku farmárov, ktorí im stále viac a viac ukrajujú zo životného priestoru. Musia teda oveľa viac bojovať o potravu a častejšie medzi nimi dochádza ku konfrontáciám.“ Potom pokračuje: „V dôsledku klimatických zmien tiež stúpa teplota a klesá množstvo zrážok. Takže tu máme zväčšujúcu sa púšť, menej potravy, menej trávnatých plôch na spásanie a pokles populácie. A tým znova aj väčší tlak. Toto pozorujeme po celom svete. Keď zničíte jednu časť systému, prenesie sa to aj na ostatné.“

V snahe dosiahnuť svoj cieľ v podobe prírodopisného dokumentu štylizovaného ako western podnikol Chris viaceré kroky pri natáčaní, postprodukcii či výbere častí výbavy, kompozície, farieb, hudby a dokonca aj typu písma a mien postáv použitých v komentári. „Strávil som veľa času sledovaním westernov,“ hovorí, „najmä tých modernejších ako ‚Sila psa‘ a ‚Sny o vlakoch‘, takže na začiatku bola snaha o určitú kompozíciu, ktorá by navodila tú správnu atmosféru, a potom pridanie westernových farieb a zvuku pri postprodukcii.“

„Napríklad,“ pokračuje, „pri širokouhlých snímkach zachytávajúcich krajinu Serengeti sme použili rovnaké anamorfické objektívy ako filmoví kameramani. Veľmi dôležité je ukázať danú lokalitu a my potrebujeme vidieť tamojšie púšte, hory a prašné náhorné plošiny, ktoré sú podobne veľkolepé ako na americkom západe. Pri natáčaní počas zlatej a modrej hodinky vyzerajú nádherne a zo Serengeti sa stáva samostatná postava, ktorá je zosobnením neskrotnej prírody. Spomínané objektívy však nedokážu veľmi približovať, takže pri záberoch zachytávajúcich správanie zvierat sme prešli na bežné telefotografické objektívy. A práve v tomto ohľade sa model Sony Burano naozaj predviedol. Vďaka snímaču s rozlíšením 8K ide o výnimočnú kameru na prácu v rôznych formátoch, takže hoci často používame objektívy formátu Super 35 s rozlíšením výsledných súborov 5,7K, stále máme dostatočný priestor na to, aby sme záznam orezali alebo stabilizovali.“

Pre Chrisa je výnimočnou vlastnosťou kamery Sony Burano aj rýchlosť a prispôsobivosť. „Funkčné tlačidlá na kamere mám nastavené tak, aby som dokázal v okamihu zareagovať,“ potvrdzuje. „Jedno je nastavené na prepínanie režimov orezania a ďalšie na rýchle otvorenie režimu spomaleného pohybu 120 sn./s. Tretie ovláda funkciu prednahrávania. Tá po celý čas ukladá do medzipamäte 10 sekúnd záznamu, čo je pri snímaní zvierat fantastické. Keď sa niečo deje, začnete nahrávať a máte 10 sekúnd vo vrecku. Vzhľadom na potrebnú úpravu farieb snímame v režime SLog3 a používame 16-bitový nespracovaný formát kamery, ktorý je z hľadiska veľkosti súborov oveľa menší ako formát ProRes, takže nám stačí so sebou nosiť oveľa menej pevných diskov,“ prezrádza. „Kamera sa navyše spúšťa tak rýchlo, že ju môžete použiť takmer okamžite potom, čo sa niečo začne diať. Funkcia dvoch citlivostí ISO zároveň umožňuje snímať v oveľa vyššej kvalite po zotmení a vďaka internému filtru ND môžete meniť nastavenia v zlomku sekundy, ak objekt prejde z tieňa na slnečné svetlo.“

„Okrem úžasnej vizuálnej stránky je jednou z najdôležitejších vecí, s ktorou mi Sony pomáha, samotná produkcia a distribúcia snímky Bone Dry,“ dodáva Chris na záver. „Keď vytvoríte film, musíte ho dostať medzi ľudí, inak vyjde celá vaša snaha nazmar. Chcem zmeniť názory ľudí na týchto zvieracích outsiderov a ukázať, že sú rovnako dôležité ako tie údajne ‚hrdinské‘ druhy. Zvyšovať povedomie je náročná úloha, no ľudia si musia uvedomiť, že na ochranu miest je dôležité chrániť všetky druhy, ktoré v nich žijú, nielen tie ikonické alebo vrcholových predátorov. To isté platí pre každý ekosystém bez ohľadu na to, či sa nachádza v Afrike, Európe, na súši alebo pod hladinou mora. Keď sa zameriate na jednotlivcov a uvedomíte si, akí sú inteligentní a ako sa o seba starajú, pochopíte ich a budete ich chcieť ochrániť. Dúfam, že sa filmu Bone Dry podarí práve toto.“