Prírodný fotograf a filmár Chris Schmid sa už 12 rokov zaoberá jedným z najväčších paradoxov v dejinách ochrany prírody: ak chcete pomôcť ochrániť a zachrániť jednu z posledných nedotknutých oblastí divočiny na Zemi, musíte ju ukázať ľuďom.

„Je dôležité podeliť sa o krásu tohto miesta,“ hovorí švajčiarsky fotograf. „Ľudia si musia naozaj uvedomiť hodnotu levov a gepardov a musia chcieť toto miesto chrániť.“ Je to komplexný problém, ktorý Chris prostredníctvom fotografií a filmov dokumentuje posledných desať rokov. „Ak chcete toto miesto chrániť,“ hovorí Chris,“ musíte na to mať v miestnej komunite vhodných ľudí. Nemôžete sa so žiadosťou o ochranu prírody obrátiť na niekoho, kto nemá jedlo alebo peniaze. Keď turisti navštevujú Afriku a bývajú v domčekoch, poskytujú členom miestnej komunity prácu a tiež motiváciu na ochranu tejto nádhernej krajiny. Ochrana je však, samozrejme, spojená aj s prísnym sledovaním turizmu, aby sa nevymkol spod kontroly, ako aj presadzovaním prísnych vládnych nariadení v národných parkoch. Ide o zachovanie krehkej rovnováhy medzi ochranárstvom, turizmom a blahom zvierat aj miestnych komunít.“

„Nie je tomu napríklad až tak dávno,“ pokračuje Chris, „čo Masajovia zabíjali levy. Ulovenie a zabitie leva bolo súčasťou rituálu a dôkazom toho, že sa z chlapca stal muž. S touto tradíciou však už prestali. Uvedomujú si, že lev je oveľa viac než len trofej. Masajovia chránia levy a ich domov.“

Práve skúsenosť s čoraz viac človekom pretváranou európskou krajinou podnietila v Chrisovi vášeň a túžbu dosiahnuť zmenu prostredníctvom ochranárskych fotografií. „V Európe nám už nič takéto nezostalo. Máme síce veľa peňazí a všetko, na čo si spomenieme, ale je čoraz ťažšie nájsť tam skutočnú divočinu. Chcem prispieť k tomu, aby aj budúce generácie mali miesto, kde môžu cítiť spojenie s prírodou.“ Pri svojej práci pre Nomad Trust v Tanzánii a nadáciu Botswana Natural Selection Foundation sa Chris spolieha na fotoaparát a objektívy Sony Alpha, vďaka ktorým môže slobodne fotografovať a natáčať zvieratá, ochranárov a členov komunity a zároveň podporovať činnosť charitatívnych organizácií.

„Môj bežný deň sa väčšinou začína ešte pred východom slnka: o štvrtej ráno. Máme povolenia, ktoré nám výslovne umožňujú vstúpiť do rezervácie a natáčať tam, čo je ďalší spôsob, ako vrátiť peniaze priamo rezervácii a miestnej komunite. Zvyčajne sledujeme konkrétne zviera a rozprávame jeho príbeh, takže sa vydáme tam, kde sme ho naposledy videli a začneme ho stopovať. Hľadáme odtlačky alebo iné známky prítomnosti zvieraťa. Cieľom je nájsť ich pred východom slnka, aby sme na ich fotenie a filmovanie mali čo najlepšie svetelné podmienky. Pri fotografovaní levov môže navyše teplota veľmi rýchlo stúpnuť. O deviatej ráno je už tak teplo, že levy len tak polihujú,“ smeje sa Chris. „U gepardov je to inak – tie sú v pohybe takmer celý deň, ale taktiež sa vyhýbajú vysokým poludňajším teplotám.“

Ľudské vzťahy sú rovnako zmysluplné ako príroda, ktorú Chris fotografuje. Posledných 10 rokov spolupracuje s tými istými miestnymi sprievodcami. „Uľahčuje nám to prácu,“ vysvetľuje. „Už sa poznáme a rozumieme si.“

Nomad Trust v spolupráci s miestnym masajským obyvateľstvom pomáha monitorovať levy v oblasti krátera Ngorongoro v Tanzánii. „Niektoré levy rady lovia miestny dobytok, takže v uplynulých rokoch tieto jedince dostali obojok. Ak sa priblížia k miestnemu dobytku, Masajovia alebo miestni farmári dostanú upozornenie v telefóne a farmári naženú dobytok späť do bomy – útočiska, ktoré ich chráni pred levmi. Vďaka takejto práci s levmi členovia miestnej komunity pochopili, že môžu žiť v blízkosti levov bez toho, aby ich zabíjali. Ak ich takto budeme sledovať, ochránime dobytok, levy aj samotných obyvateľov. Je to niečo úplne iné ako v Európe. Tu vo Švajčiarsku napríklad máme vlky a len čo tieto vlky začnú napádať ovce, zabijeme ich. Nie je preto žiadnym prekvapením, že v oblasti krátera Ngorongoro už majú viac levov, než je u nás vlkov.“

Pri zachytávaní neuveriteľných záberov africkej prírody a ľudí, ktorí ju pomáhajú chrániť, sa Chris spolieha na fotoaparáty a objektívy Sony Alpha. „Väčšinou používam model Sony Alpha 1 II na fotografovanie a Sony Alpha 7S III, FX6 a Burano na filmovanie. Dôvodom, prečo používam tieto tri modely, je neuveriteľný dynamický rozsah a výkon citlivosti ISO. Viem, že s nimi môžem neustále posúvať hranice, keď fotím pred úsvitom alebo natáčam neskoro večer.“

Chris sa nebojí priznať, že príroda je krutá. „Niektorí ľudia si myslia, že je to ako v zoo, ale v skutočnosti je to brutálne a je veľmi dôležité pochopiť to. Divočina je súčasťou nášho ekosystému. Ak tam nie je dostatok predátorov, premnožia sa bylinožravce, čo zasa ohrozí pastviny, pretože sa nebudú musieť ustavične presúvať, aby sa vyhli predátorom.“

Podobne platí, že Chris musí zostať citlivý voči svojmu publiku. Z kreatívneho hľadiska používa nástroje, ktoré zjemňujú drsnú realitu tohto ekosystému. „Nie je ľahké nájsť správnu rovnováhu medzi drsnými snímkami a skutočnosťou, že ich ľudia nechcú vidieť. Rád fotím podsvietené objekty, čo mi umožňuje vysoký dynamický rozsah snímača fotoaparátu Alpha 1 II. Vďaka snímaniu s podsvietením divák vidí menej detailov: zazrie povedzme iba obrys hyeny, ktorá požiera svoju korisť. Chcem ľuďom ukázať, aké to v buši naozaj je a že to nie je žiaden kreslený film. Zároveň však nechcem podporovať negatívne povery o určitých zvieratách zakorenené v hlavách ľudí. Darí sa mi to tak, že vytváram fotografie, ktoré rozprávajú ucelený príbeh a ukazujú tieto zvieratá, ako sa hrajú a utužujú rodinné zväzky. A nesmiem zabudnúť na mláďatá – ľudia mláďatá zbožňujú!“

Na fotoaparátoch má nasadené rôzne objektívy, ale podobne ako každý fotograf má aj Chris svoje obľúbené kúsky, a to vrátane ľahkého objektívu FE 100 – 400 mm f/4,5 – 5,6 GM OSS, všestranného objektívu FE 70 – 200 mm f/2,8 GM OSS II a objektívu FE 300 mm f/2,8 GM OSS.

Podpora spoločnosti Sony siaha ďalej než len po Chrisovu fotografickú výbavu, značka totiž poskytuje aj priamu pomoc. „Nomad Trust pracoval na projekte s mäsožravcami,“ spomína Chris. „Miestni správcovia parku v rámci neho identifikovali voľne žijúce psy a levy v konkrétnej oblasti. Používali však fotoaparáty v smartfónoch a bolo pre nich problematické odlíšiť od seba jednotlivé psy. Poprosil som o pomoc spoločnosť Sony, ktorá im poskytla tri fotoaparáty Cybershot RX10 s úžasnými transfokačnými objektívmi. Pomohli tak projektu s monitorovaním, identifikáciou a ochranou voľne žijúcich psov a mačkovitých šeliem. Je to síce len drobnosť, no takáto pomoc komunitám v podobe tých správnych nástrojov toho môže veľa zmeniť.“