Ľudská spoločnosť už celé stáročia privádza najväčších predátorov v celej Európe na pokraj vyhynutia. A hoci niektorí z nich nám pripadajú naozaj desiví, v skutočnosti je hlavným predátorom človek.

Lenže dnes, aspoň v určitých oblastiach, ľudstvo pomáha túto rovnováhu obnoviť. Po celom kontinente aj mimo neho sú už v plnom prúde aktivity na vrátenie najväčších predátorov do ich prirodzeného prostredia – so všetkými výhodami, ktoré to prináša. Rozbiehajú sa projekty na obnovenie populácie orlov, medveďov hnedých, vlkov a divých mačiek a starostlivosti o ne. Na španielskom Pyrenejskom polostrove je to rys španielsky, ktorému prospieva, keď sa človek rozhodne tvoriť a nie ničiť.

„Rys španielsky patrí medzi najohrozenejšie druhy mačkovitých šeliem na tejto planéte,“ vysvetľuje ochranca prírody a fotograf Antonio Liebana, „ale vďaka iniciatíve na miestach ako Peñalajo v Castilla la Mancha sme po nedávnom sčítaní dospeli k veľmi peknému číslu 1 668 príslušníkov tohto druhu na celom polostrove. Za posledných 10 rokov tak došlo k skokovému nárastu!“

Ako sa ukazuje po celom svete, princíp tohto projektu – do ktorého je spoločne zapojená miestna samospráva, WWF v Španielsku a Antoniova vlastná fotografická organizácia Wildwatching Spain – spočíva rovnakou mierou v školení ľudí aj vo vysvetľovaní pozitív vyplývajúcich z obnovy divočiny. Ide totiž o zavádzanie ochranných aj disciplinárnych opatrení.

„Projekt farmy v Peñalajo sa začal pilotnou fázou v roku 2016 a pred jeho spustením sa táto plocha s výmerou 2 500 hektárov používala na lov prepelíc a zajacov. To sa však zmenilo pred siedmimi rokmi, keď farma prešla pod program na ochranu rysa španielskeho. O dva roky nato som prišiel ja s organizáciou Wildwatching a odvtedy na tomto pozemku môžu fotografi z celého sveta zhotovovať úžasné zábery.“

Skrýše, ktoré Antonio pomohol vytvoriť, sa opierajú o skutočnosť, že aj mačkovité šelmy musia piť. „Využili sme, že oblasť Peñalajo je pomerne suchá a voda je tu vzácnou komoditou. Na pozemku sme vytvorili šesť vodných plôch, z ktorých každá je od skrýše vzdialená 1,8 metra. Vďaka nim môžu fotografi pozorovať príslušníkov tohto druhu zblízka a zároveň nenápadne – a aj z uhla pohľadu, aký inde ako v Španielsku nenájdete.“

Teraz je ich úlohou lokalizovať a udržiavať skrýše: „Tieto rozhodnutia prijímame podľa svetla a prítomnosti príslušníkov druhu,“ pokračuje Antonio. „Je úžasné, že mám prácu, ktorá ma nadchýna a pri ktorej môžem zúročiť všetky svoje vedomosti na dobrú vec, či už ide o zvieratá, alebo o ostatných fotografov. Spočiatku sa mi to zdalo dosť náročné, pretože som nikdy predtým s rysmi nepracoval. Viac ako 60-krát som však bol na safari v Afrike, takže som pri rozhodovaní vychádzal zo svojich skúseností s leopardmi.“

Antonio sa narodil v Madride a odjakživa ho priťahovali voľne žijúce zvieratá: „Ako väčšina detí v Španielsku ma svet prírody upútal vďaka španielskemu prírodovedcovi Felixovi Rodriguezovi de la Fuente a jeho televíznemu programu s názvom Človek a Zem. Naučil som sa rozlišovať voľne žijúce zvieratá na Pyrenejskom polostrove a prejavovať im úctu. Ako mladík som si na túru po horách zvykol brávať malý fotoaparát. Okamžite som vedel, aký potenciál v sebe ukrýva fotografovanie voľne žijúcich zvierat. Vedel som, že ak dokážem ostatným sprostredkovať to, čo vidím, hoci aj so skromným vybavením, môže sa zo mňa stať profesionál.“

A podobne ako mnoho iných fotografov, aj on vraj za svoj úspech vďačí tomu, že sa dokáže do svojich objektov úplne ponoriť. „Aj bez fotoaparátu je bez debaty najlepšou motiváciou to, že uvidíte zvieratá zblízka. Dokážete tak pochopiť význam života. Stanete sa svedkami neopakovateľných momentov a keď ich zachytíte na fotografii, môžete aj ostatným ukázať nielen krásu, ale problémy určitého živočíšneho druhu.“

Skrýše v oblasti Peñalajo ukazujú nielen to, že aj udržateľnosť sa môže vyplácať, ale zároveň so sebou nesú aj hlbšie posolstvo. „Fotografia je mocná zbraň,“ vysvetľuje, „pretože si nemôžeme vážiť to, čo nevidíme. Jediná snímka toho môže vypovedať vedľa, ale najjednoduchší a najsilnejší efekt dosiahnete, ak poviete rodine a priateľom, že hoci je svet krásny, musíme bojovať o to, aby taký aj zostal. Musíme konať, aby sme zachovali to, čo nás inšpiruje, inak to tu možno už čoskoro nebude.“

Rys španielsky nie je jediný, komu projekt v oblasti Peñalajo prospieva. „Celý pozemok je teraz venovaný ochrane prírody, takže tu vidíme veľa spokojných živočíšnych druhov, tvrdí Antonio, „vrátane ikonických vtákov ako orol kráľovský alebo drop malý, ktorých majú fotografi vo veľkej obľube.“

Pokiaľ ide o rysov, v bezpečnom prostredí u nich môžeme pozorovať nové druhy správania, čo viedlo k vzniku Antoniových obľúbených záberov z tejto oblasti. „V osamotenej kope sena v lese majú rysy miesto, kam sa chodia páriť – a nie je prekvapivé zazrieť v rovnakom množisku až dve matky,“ prezrádza. „Dovtedy sme nič podobné nezaznamenali, takže nepochybne ide o prejav komfortu. A to, samozrejme, znamená, že sme mali príležitosť zachytiť aj mláďatá! Sú také krásne, ale najlepšie na tom je, že ide o dôkaz rastúcej populácie.“

Momentálne pracuje s dvomi telami fotoaparátu Sony Alpha 1. „Tieto fotoaparáty mi umožňujú dosiaľ nevídané zaostrovanie,“ vysvetľuje Antonio, „s 50-megapixelovým súborom a až 30 fotografiami za sekundu. Bez debaty sú to ideálne telá pre tento typ fotografií a objektív FE 600 mm f/4 GM OSS bol pri tomto projekte mojou najväčšou pomôckou. Jeho dosah, svietivosť a ostrosť sú pre každého fotografa voľne žijúcich zvierat splneným snom a navyše sa dá dokonale skombinovať s telekonvertorom 1,4x – čo sa obzvlášť hodí vtedy, keď sa na scéne objavia mláďatá!

Oba fotoaparáty a objektív zároveň dokážu výborne odolávať prachu v letnom období – a Sony aktívne požičiava vybavenie účastníkom fotografických workshopov v oblasti Peñalajo. Vďaka neustálej podpore a poskytovaniu výbavy nadšencom prírodnej fotografie pomáha Sony tvorcom informovať o tom, že sa tu odvádza dobrá práca. Vďaka tomu môžeme prostredníctvom fotografie vyzdvihnúť význam ohrozených druhov – v tomto prípade rysa španielskeho.“

Antonio dúfa, že v budúcnosti sa príkladom oblasti Peñalajo budú riadiť aj ďalší a že fotografovanie sa stane nástrojom ochrancov prírody. „Je krásne vidieť, ako sa nám vďaka ochrane prírody podarilo zmeniť tunajšiu situáciu a pomôcť rysom aj ďalším zvieratám prosperovať – a nemalú úlohu v tom zohrali aj fotografi,“ dodáva na záver. „Na farmách tohto typu v Španielsku to bolo ešte pred niekoľkými rokmi nemysliteľné. Ide o nádhernú ukážku udržateľnosti a rozvoja, nielen pre farmu, ale aj pre miestne reštaurácie, hotely a ďalšie služby. Dokazuje to, že keď spojíme sily, môžeme byť skutočnými ochrancami prírody.“