Systém metra v New York City tvorí 472 staníc a takmer 700 míľ dlhá trať, kde sa v reálnom čase neustále rozvíja jeden príbeh. Vlaky chodia 24 hodín denne a vytvárajú chaos plný príležitostí. Ako teda fotograf dokáže nájsť rozhodujúce okamihy v ustavičnom pohybe a ruchu? Podľa Natana Dvira odpoveď znie: odhodlanie.

„Na týchto nástupištiach,“ vysvetľuje Natan, „sú prichádzajúce a odchádzajúce vlaky ako pohyblivá kulisa na divadelnom javisku. Zakaždým, keď okolo prejde vlak, prinesie so sebou nové dejstvo. Nových ľudí, nové gestá. Vďaka tomu je vždy na čo sa pozerať.“

„Vždy sa snažím dosiahnuť niečo veľké,“ pokračuje, „a pri tomto projekte, ktorý som nafotil pre New York Magazine, som mohol uplatniť skúsenosti nadobudnuté pri podobnej práci spred niekoľkých rokov. Časopis skúmal fenomén, že ľudia sa už v metre necítia bezpečne. Osobne som chcel skúmať otázku osamelosti, izolácie a správania cestujúcich na týchto ‚ne-miestach‘, ktoré sú pomerne anonymné a neurčité.“

Podobne ako pri pôvodnom projekte, ktorý nafotil v rokoch 2014 až 2017, použil Natan opakujúci sa motív v jeho diele: fotografoval z protiľahlého nástupišťa a využíval stĺpy v stavbe metra, aby scény rozdelil na triptychy. „Táto technika ma zaujíma už dlho, pretože pri panoramatickom orezaní napodobňuje štýl starého filmového pásu a odkazuje na náboženské triptychy zo stredoveku.“

Vďaka podrobnému prieskumu staníc metra – a šťastnej náhode v podobe opakujúceho sa architektonického prvku – sa mohol Natan konzistentne držať svojho štýlu, napriek tomu však išlo o proces, ktorý si vyžadoval náročnú fotografickú prácu. „Kompozície majú viac vrstiev, pretože pri každom zábere musím myslieť v troch rôznych formátoch. Je tu formát Full Frame môjho fotoaparátu Sony Alpha 1, ktorý je orezaný do panoramatického zobrazenia a to zasa obsahuje tri štvorce. A ja musím súčasne ustriehnuť, čo sa deje v každom z nich.“

Realizácia tohto projektu, ktorý Natan nafotil na 30 rôznych staniciach metra vrátane Manhattanu, Queensu, Bronxu a Brooklynu, trvala týždeň a prinútila ho fotografovať v rozličných podmienkach – od skorého rána, keď ľudia dochádzajú do práce, až neskoro do noci. Výsledkom boli tisícky záberov.

Natan vysvetľuje, že pri práci na nástupištiach „som nezostával na jednom mieste, pretože každých pár krokov stĺpy vytvárajú nové scény s inými zoskupeniami ľudí – a tým aj novú dynamiku v rámci triptychu. Pri fotení musím byť aktívny a pozorný, ale občas sa v hľadáčiku udeje niečo, čo si ani nevšimnem – tie najúžasnejšie ľudské gestá zbadáte až pri dodatočnej úprave fotografií.“

Hoci ide o pozornejšiu, formálnejšiu a vzdialenejšiu techniku ako mnohé iné druhy pouličnej fotografie, aj Natan musel pracovať rýchlo a uistiť sa, že sú jeho zábery ostré a detailné, aby sa z nich dali vytvoriť veľké printy. Je preto prirodzené, že sa rozhodol pre Sony Alpha 1. „Keďže som už nafotil doslova rovnaký projekt na digitálnu zrkadlovku, môžem sa zaručiť, že moje bezzrkadlové fotoaparáty Sony sú skrátka lepšie,“ tvrdí. „Keďže som fotil z ruky v šere stanice a snažil som sa vyhnúť rozmazaniu, musel som sa zamerať na ľudí, ktorí sa nehýbali. Aj tak som však potreboval rýchlosť uzávierky približne od 1/80 sek. do 1/125 sek., takže som pracoval s vyššími hodnotami ISO.“

Keďže fotoaparát Alpha 1 je taký malý a ľahký, skvele sa hodí na mobilnú pouličnú prácu, no Natan využil aj vodiace prvky na elektronickom hľadáčiku, aby zachoval dokonale zvislú polohu stĺpov utvárajúcich triptych. „Žiadne z týchto záberov som nevyrovnával pri postprodukcii – tak som ich skrátka odfotil, čo je pre mňa dôležité z etického hľadiska. Elektronický hľadáčik je naozaj presný aj na finálnej snímke. Dokonca aj pri slabom a umelom osvetlení metra preto dokážete okamžite posúdiť, čo vám expozícia prinesie.“

A napokon: vzhľadom na to, že Natan zachytil veľa snímok, ako sa mu podarilo skresať ich počet na tie, ktoré vidíme v časopise a na jeho webe? „Hlavnou zásadou bolo vybrať len tie najlepšie snímky, ktoré vo vás vyvolajú určitý pocit. S týmito snímkami nadviažete určitý vzťah. Upútajú vás a rozprúdia konverzáciu, ktorú budete chcieť rozvíjať.“