Nenápadný fotograf

Pre Jana Tichého je fotografovanie v uliciach vášňou, zdrojom umeleckého vyjadrenia a ešte aj niečím iným – školou. Každý, kto skúsil fotografovať v uliciach, vie, že to nie je ľahká práca. Zažijete náročné, odvážne aj vyčerpávajúce chvíle, ba dokonca aj plno adrenalínu. Fotografovanie v uliciach vás zmení. Všetko toto ho však podľa jeho slov robí lepším fotografom – života v uliciach aj iných vecí.

Najlepšie zo všetkého podľa Jana je, že školu fotografovania v uliciach máte vždy poruke, keď ju potrebujete: „Ulice môžete fotiť kdekoľvek a kedykoľvek. A je to návykové. Obľúbite si to a začnete tomu venovať väčšinu svojho voľného času.“ Tým sa dostávame k jednej z najužitočnejších zásad pouličnej fotografie – vždy mať so sebou fotoaparát. Vediac, že snímky z ulíc sú vždy o príležitosti, nosí Jan svoj fotoaparát, či už je to α9, alebo RX1 od spoločnosti Sony, vždy so sebou. „Všetko, čo snímam v uliciach, závisí od príležitosti. Všetko. Vždy sa nájde niečo, čo možno odfotografovať, hoci aj keď len čakám na autobus alebo električku. Máte len jednu šancu. Neopakuje sa. Som si istý, že ak by som fotoaparát nechal doma čo i len jeden deň, uvidel by som niečo úplne úžasné a potom to ľutoval.“

Aké techniky mu teda pomáhajú snímať tak, že ostáva nepozorovaný? Hovorí, že čiastočne ide o prístup a čiastočne o pomoc technológií. „Vlastne, jednou z hlavných vecí, ktoré mi pomáhajú, je nakloniteľná obrazovka umožňujúca fotografovať z úrovne pása. Ľudia ma tak nevidia. A keď ma nevidia, správajú sa prirodzene. Keď kompozíciu zostavíte týmto spôsobom, ľudia majú pocit, že si nastavujete fotoaparát alebo si prezeráte snímky, no vy v skutočnosti možno fotografujete. Technika fotografovania z úrovne pása je pre môj štýl tvorby veľmi dôležitá.“ Jan hovorí, že výhodou je aj fotografovanie rušných miest v rušnom čase, pretože máte väčšie množstvo objektov a ľudia sú príliš rozptýlení na to, aby sa sústredili na vašu prítomnosť. Rád pracuje aj na miestach plných turistov, kde má v ruke fotoaparát každý.

Ďalším spôsobom, ako nepútať pozornosť a robiť strhujúce pouličné fotografie, je nájsť dobrú kompozíciu alebo dobré svetlo a čakať, kým sa v nich ocitnú objekty. Jan to robí často, pretože to považuje za účinnejšie než hľadanie objektov. „Najťažšou vecou v uliciach je zachytenie dokonalého momentu – neviete, kedy ani kde k nemu dôjde. Niekedy má človek šťastie, no ja si rád nájdem kompozíciu a čakám. Ak vidím potenciál na skvelý rám alebo odraz, čakám, kým začnú prechádzať ľudia, kým dôjde k interakcii alebo sa niečo udeje. Ľudia si myslia, že vám vbehli do záberu a ospravedlňujú sa, čo je dobré, pretože si neuvedomujú, že objektmi sú oni.“ Fotoaparát nastaví konkrétnym spôsobom, pričom všetko necháva čo najjednoduchšie, aby nestrácal čas a energiu dolaďovaním, keď môže pozorovať a snímať. „Viem takto rýchlejšie zareagovať,“ hovorí. „Poznám fotografov, ktorí chcú meniť režim merania vždy podľa toho, čo fotografujú. Mňa by to však spomaľovalo a rastie tým aj riziko, že spravíte chybu. Nechávam všetko neutrálne a štandardné, aby som dokázal pracovať aj jednou rukou.“

Jan používa priebežné automatické zaostrovanie s najmenším voliteľným bodom automatického zaostrenia, ktorý podľa potreby presúva. Spolieha sa však aj na automatické zaostrovanie na oči, ktoré ponúka fotoaparát α9. „Ide najmä o prípady, keď zaostrenie nemôžem skontrolovať na obrazovke. Čím širšia je zóna, tým väčší priestor na chyby vzniká, takže ak by to bolo možné, zmenšil by som ju ešte viac. Okrem toho zábery snímam iba jednotlivo, nie v sériách 20 snímok/s. Pomáha mi to sústrediť sa na konkrétne chvíle.“ Existujú aj prípady, keď potreba zachytiť niečo vyhrá nad technickými aspektmi ostrosti? „Áno, keď sa objaví skvelý moment alebo emócia, prižmúrim oči a poviem si, že snímka síce nie je dokonalá, no aj tak si ju vyberiem, pretože je pravdivá. Takou je napríklad snímka ženy prechádzajúcej cez cestu. Takmer úplne všetko je rozmazané, no nechal som si ju, pretože hoci nebola ostrá, zachytávala energiu. Ostrosť je dôležitá a musíte vedieť, ako ju dosiahnuť, avšak skvelé zábery z ulíc nezabezpečí – je len pridanou hodnotou. Každú snímku tvoria vrstvy: svetlo, zaostrenie, kompozícia, príbeh... Čím viac ich na ňu viete dostať, tým je lepšia.“