Brendan de Clercq

Ako väčšina sveta, tak aj Holandsko sa na jar 2020 uzavrelo. Snaha zabrániť šíreniu vírusu COVID-19 si vyžiadala zavedenie množstva obmedzení v bežnom živote. Nejeden fotograf sa rozhodol túto situáciu zdokumentovať. Brendan de Clercq, fotograf špecializujúci sa na portréty a fotografovanie v uliciach, priznal, že práve tieto obmedzenia ho inšpirujú pri fotografovaní pre svoj projekt. A preto, keď sa obmedzil pohyb, zostávalo mu jediné: zobrať fotoaparát α6600 a spraviť si domácu úlohu.

„Srdcom som pouličný fotograf,“ vysvetľuje Brendan, „a rád si kladiem nové výzvy. Preto ma fotografovanie baví a núti ma byť kreatívny. A tak som sa rozhodol počas obmedzenia pohybu, respektíve čiastočného obmedzenia pohybu, ktoré sme v Holandsku zaviedli, fotografovať vyľudnené ulice svojho rodného mesta Alkmaar a Amsterdamu, ktoré leží neďaleko. Je to naozaj zvláštne, pretože bežne sú ulice plné turistov a miestnych.“

Vyľudnené ulice pôsobia mimoriadne zvláštne, no Brendan nezostal len pri tom a rozhodol sa fotografovať v čase, ktorý sa bežne považuje za dopravnú špičku.

„Tento kontrast podľa mňa dodáva snímkam nový rozmer. Tiež som využil niekoľko techník, aby som zachytil pocit nepokoja na uliciach,“ prezradil. „Namiesto 35 mm objektívu, ktorý zvyknem používať pri fotografovaní v uliciach, som sa rozhodol pre širokouhlý objektív E 10 – 18 mm f/4 OSS, aby som vyzdvihol prázdnotu. Väčšinu fotografií som zachytil od zeme, z výšky či z rôznych uhlov, čo je pre fotografovanie v uliciach nezvyčajné. Nejde o bežný pohľad. A presne to som chcel dosiahnuť, lebo ani táto situácia nie je bežná.“

Pri tvorbe týchto záberov Brendanovi vo veľkej miere pomohla nakloniteľná dotyková obrazovka fotoaparátu α6600, pretože mohol hravo snímať aj celkom zo zeme. „Tento fotoaparát je ideálny na snímanie v uliciach,“ povedal. „Obrazovka vám niekedy pridá na kreativite, lebo na nej akoby vidíte finálnu snímku s fyzickým rámom okolo. Navyše ju môžem nakloniť v ľubovoľnom smere. Keď snímam portréty, chcem si s objektom vytvoriť spojenie cez hľadáčik, no v tomto prípade rád pracujem s veľkým jasným hlavným displejom.“

Pokračuje: „Na rozdiel od fotoaparátu α7R IV, ktorý má hľadáčik v strede, fotoaparát α6600 má svoj elektronický hľadáčik naľavo, čo je typické pre diaľkomerné fotoaparáty. Vďaka tomu môžete používať obe oči a vidieť, keď sa objekt dostáva do záberu. Ak pracujete radšej takto, všetko máte pripravené. Hoci je tento fotoaparát malý a ľahký, množstvo funkcií má spoločných s mojím fotoaparátom formátu Full Frame, ako napríklad ponuky a možnosť priradenia najpoužívanejších nastavení k funkčným tlačidlám. Môžem si prekryť objektív a stále dosiahnuť nádherné výsledky. Dokonca disponuje špičkovými funkciami, ako napríklad automatickým zaostrovaním v reálnom čase so sledovaním. Nedá sa nezamilovať si ho!“

Toto je jeden z Brendanových najobľúbenejších záberov z celého projektu, pretože v sebe spája množstvo faktorov v klasickej pouličnej kompozícii. „Ide o pohľad na ulicu, ktorá zvyčajne býva preplnená autami,“ vysvetľuje, „takže jej vyľudnenie je jednou z najviditeľnejších zmien. No na ceste je vidno čiary, ktoré tiež predstavujú isté obmedzenie. Napriek tomu je na fotografii zachytený aj ľudský duch v podobe tieňov, ktoré tieto čiary presahujú, a na ceste je napísaný po anglicky text Šou musí pokračovať.“

Iné Brendanove fotografie zachytávajú rôzne fyzické obmedzenia od brán cez ploty, ktoré nám blokujú výhľad na ulice. „Ďalšou mojou obľúbenou fotografiou je záber na McDonald’s,“ prezradil a pokračuje, „pretože kôš pred vchodom pripomína osobu stojacu osamote. Zdá sa, akoby chcela ísť dnu. Predstavuje nás všetkých.“

Všimnite si: Brendan pri fotografovaní dodržiaval nariadenia minimálneho kontaktu odporúčané holandskou vládou. Dodržiavajte pravidlá obmedzeného pohybu vo svojej krajine a dávajte si pozor.