Na zjedenie

„Počas svojej doterajšej kariéry som už mnohokrát dostala ponuku fotografovať niečo, čomu sa veľmi nevenujem,“ prezradila Kate Kirkmanová, „a ja som to často odmietla. No fotografovanie jedla ma vždy zaujímalo. Je to kreatívny a náročný typ fotografovania a vždy keď na nejaké dostanem ponuku, poteší ma to.“

Kate, ktorá sa špecializuje predovšetkým na fotografovanie portrétov, často sníma fotografie na budovanie osobnej značky klientov vrátane šéfkuchárov a odborníkov na výživu. Keď k tomu prirátame jej umelecké pozadie a cit pre detail, fotografovanie jedla je pre ňu ako stvorené. A zamilovala si ho až tak, že prevádzkuje webovú lokalitu foodbylumiere.co.uk, ktorá mu je venovaná.

„Jednou z vecí, čo ma na fotografovaní jedla tak priťahuje, je jeho komplexnosť,“ hovorí. „Tento typ fotografovania môže vyzerať jednoducho, no skrýva sa za ním obrovské úsilie, a to po technickej aj estetickej stránke. Na najvyššej úrovni môžete spolupracovať s takzvanými foodstylistami (aranžérmi jedla) a propstylistami (aranžérmi rekvizít). Väčšinou si však kompozíciu tvoríte sami. Tá je spolu s teóriou farieb a osvetlením veľmi dôležitá. Niektoré fotografie sú minimalistické, iné zas komplexné. Ich vzhľad sa mení od jedla k jedlu či od reštaurácie k reštaurácii. Každý príbeh o jedle je jedinečný.

Kate nedávno pracovala na projekte pre „príjemnú pivnú reštauráciu s názvom The Hundred. Tento projekt jednoznačne vyzdvihol, aký vplyv majú kulinári na fotografovanie,“ vysvetľuje Kate. „Možno by ste chceli jedlo snímať vo svojom štýle,“ pokračuje, „no šéfkuchár či aranžér budú mať o výsledku inú predstavu. V tomto prípade im išlo o jednoduchosť, aby fotografie vyzerali minimalisticky a neobsahovali prvky, ktoré by odpútavali pozornosť od jedla. Tiež chceli pri snímaní použiť vlastné stoly a steny, aby mali výsledné zábery celostný nádych.“

Kate pripravila sériu fotografií zachytených zhora, ako aj zo štandardnejších uhlov a nasnímala aj interiér reštaurácie. „Zábery z vtáčej perspektívy sú dnes veľmi populárne,“ prezradila, „a pravdepodobne ide o tie najžiadanejšie snímky. Sociálne médiá sú plné podobných fotografií a dôvod je jasný – tieto zábery sú odvážne a atraktívne, nemusíte riešiť pozadie, lebo je to jednoducho doska stola, a môžete sa vyhrať s kompozíciou. Tento prístup nefunguje jedine vtedy, ak potrebujete zvýrazniť výšku jedla,“ smeje sa. „Ak fotografujem obrovský hamburger alebo kopu vaflí, musím zvoliť iný uhol.“

„Keď fotografujem z výšky, pripevním svoj fotoaparát Alpha 7R IV od spoločnosti Sony na vlastnoručne vyrobené zariadenie, ktoré mám položené na niekoľkých stojanoch na svetlo. Vďaka tomu získam väčšiu stabilitu a flexibilitu než pri statíve. Následne fotoaparát prepojím s obrazovkou alebo prenosným počítačom, a tak vytváram kompozíciu. Potom namiesto posúvania fotoaparátu premiestňujem jednotlivé objekty, kam sa hodia najlepšie. Keď však fotografujem z ľudskejšieho pohľadu, čo je asi tak 20- až 45-stupňový uhol, je to zložitejšie,“ priznala. „Snímka vtedy zachytáva väčší priestor a všetko v zábere musí byť nasvietené alebo naaranžované.“

Kate uprednostňuje zaostrovať manuálne, a to pomocou stupňovania zaostrovania fotoaparátu Alpha 7R IV od spoločnosti Sony. „Tiež často používame kalkulačky na výpočet hĺbky poľa, aby sme vedeli, aká veľká plocha objektu musí byť zaostrená. Zvyčajne používam objektív FE 50 mm f/2,8 Macro, pretože je malý a ľahký, avšak široko otvorený, a tak pole zaostrenia môže byť veľmi malé. Väčšinou sa snažím zaostriť na 90 % objektu, a teda na väčšiu časť taniera, príboru, ako aj jedla, takže zatváranie clony je bežné a pri statickom fotoaparáte nepredstavuje žiadny problém.“

„Používanie fotoaparátu Alpha 7R IV je úžasné aj preto,“ pokračuje, „že z jednej fotografie jedla môžem vďaka 60,2-megapixelovému rozlíšeniu vytvoriť množstvo kompozícií jednoduchým orezaním. To sa v spojení s najnižšími hodnotami ISO skvele hodí na tvorbu úžasných výtlačkov. Keďže sa množstvo týchto fotografií objaví v časopisoch alebo jedálnych lístkoch, kde je kvalita rozhodujúca, je to neoceniteľné.“

Veľký pozor si však treba dávať na odrazy. „Ak si nedáte pozor, môže sa celé fotografovanie zmeniť na nočnú moru,“ vysvetľuje Kate. „Snímky vtedy majú ostrý a škaredý kontrast, ktorý odpútava pozornosť od jedla. Vyriešiť sa to dá tak, že použijete modifikátory zmäkčujúce svetlo, ako napríklad softboxy. Tiež sa však môžete rozhodnúť použiť príbor a taniere s matným povrchom alebo bohatou patinou. Rozhodne nechcete pre odrazy upravovať rozmiestnenie svetiel – treba ich rozmiestniť tak, aby objekt vyzeral čo najlepšie. V najhoršom prípade môžete siahnuť po zmatňujúcich sprejoch, ktorými sa zbavíte odrazov, no potom si dajte pozor, aby ste nezjedli nič, na čo ste ich nastriekali.“

Podľa Kate hrá obrovskú úlohu v úspechu fotografií režim fotoaparátu Live View. Hovorí: „Keďže sa obraz vysiela priamo zo snímača, nielenže môžem jednoduchšie upravovať expozíciu a zaostrenie, ale tiež môžem objekt nasvietiť pomocou nepretržitého osvetlenia. Keďže mám fotoaparát umiestnený na statíve alebo stojane, nemusím používať blesk, takže si viem osvetlenie oveľa lepšie vizualizovať. Blesk vlastne zvykneme používať iba vtedy, keď potrebujeme ‚zmraziť‘ detaily, ako napríklad pri snímaní jedla, ktoré lejeme, alebo keď rozsypávame práškový cukor.“

„Zvyčajne sa snažím zachovať čo najprirodzenejšie osvetlenie,“ prezradila, „zároveň však chcem zvýrazniť podobu a textúru jedla. Väčšinou pri osvetľovaní využívame techniky typické pre snímanie zátiší, a teda pravý opak toho, čo robím pri snímaní portrétov. Ak je svetlo príliš vpredu, objekt môže pôsobiť veľmi jednotvárne. Svetlé časti a tiene sú v tomto prípade oveľa dôležitejšie, a tak častejšie objekty osvetľujem zboku alebo zozadu. A ak fotografujem priehľadný objekt, využívam úplné podsvietenie s reflektormi alebo bielymi tabuľami.“

Na záver dodáva: „Nech už fotografujete čokoľvek, v prvom rade by ste si mali nájsť vlastný štýl. Musíte mať jasnú predstavu o tom, ako to všetko chcete urobiť. Ja preferujem atmosférickejšie fotografie. Hrám sa s kontrastom, osvetlením a tieňmi. A ak chce klient niečo iné, stačí sa len prispôsobiť. Veď pointou týchto fotografií je, aby každé jedlo vyzeralo na zjedenie. A presne to môžete urobiť, keď skončíte, čo je ďalší skvelý dôvod, prečo je fotografovanie jedla také úžasné!“