Boj o les

Dokumentárny fotograf Alessandro Grassani stojí hlboko v kenskom lese Mau, v rukách drží fotoaparát Alpha 7R III od spoločnosti Sony a chystá sa zachytiť portrét domorodca menom Babu Maua. Tento 76-ročný Ogiek oblečený v tradičnom odeve stojí v najodľahlejšej a najposvätnejšej časti lesa a vykonáva rituál na počesť lesných duchov. Verí, že tým pre svoju komunitu získa výdatné obdobie dažďov a dobrú úrodu. Ide o symbolické gesto v čase skutočného nebezpečenstva.

Portrét vznikol pre kalendár s názvom Hrdinovia klimatickej zmeny, za ktorým stojí talianska mimovládna organizácia, a pre Alessandra predstavuje iba špičku pôsobivého príbehu. Vysvetľuje: „Babu Maua mi prezradil, aký dôležitý je tento les pre komunitu Ogiekov. Je to ich domov, miesto, kde žijú. Neprináša im len jedlo a lovnú zver, ale tiež predstavuje dôležitý zdroj liečivých rastlín.“

V lesnom domove Ogiekov prebieha boj medzi odlesňovaním a ekologicky udržateľným ochranárstvom. Ide o najväčší horský les vo východnej Afrike, ktorý je zároveň najdôležitejšou zásobárňou vody v Keni. Od vody v jeho riekach je závislých okolo 130 miliónov ľudí. Les však v súčasnosti zaberá iba štvrtinu svojej pôvodnej rozlohy, pretože zahraničné nadnárodné spoločnosti v ňom neúprosne ťažia drevo a obrovské plochy pretvárajú na poľnohospodársku pôdu. Proti tomu bojuje mimovládna organizácia Mani Tese spolu s Milánskou univerzitou, ktoré podporujú práva Ogiekov a zapájajú ich do boja proti odlesňovaniu prostredníctvom udržateľných projektov. Rovnako tak agitujú za ich práva, aby ich ostatní rešpektovali ako vlastníkov a správcov svojej pôdy zdedenej po predkoch.

Okrem zadania zameraného na snímanie portrétov, na ktoré mal tri týždne, sa Alessandro rozhodol zdokumentovať aj súboj v srdci lesa Mau. Vysvetľuje: „Ak chcem vyrozprávať príbeh pomocou fotoaparátu, poodhalím dianie, no neukážem realitu príliš priamo. Podľa mňa by ani dokumentárna fotografia nemala priveľmi poučovať, inak príde o svoju osobnosť. Je dôležité diváka zaujať a postrčiť, prehĺbiť význam fotografie, aby túžil vidieť a zistiť viac.“ Keďže Alessandro dopĺňa svoje fotografie príbehmi a výpoveďami ľudí, ktorých fotografuje, vytvára tak úplný a mimoriadne pôsobivý celkový obraz.

S fotoaparátom Alpha 7R III od spoločnosti Sony používa iba jeden objektív: FE 24 – 70 mm f/4 ZA OSS. Vďaka tomu štandardizoval vzhľad svojich fotografií, čím priniesol do projektu väčšiu estetickú rovnováhu. „No čo je dôležitejšie,“ pokračuje, „tento objektív vás núti značne sa priblížiť k ľuďom, ktorých fotografujete, vďaka čomu je celá skúsenosť osobnejšia. Medzi fotografom a snímaným objektom musí vzniknúť dôvera, ktorá sa odráža aj vo výsledných snímkach.“

Navyše schopnosť fotoaparátu Alpha 7R III „zaostriť na objekty aj v extrémnych svetelných podmienkach bez potreby použitia osvetlenia pre automatické zaostrovanie bola neoceniteľná. Nemôžem si dovoliť narušiť intímnosť týchto okamihov, pretože by to malo negatívny vplyv na moje snímky,“ vysvetľuje. „Navyše spolu s možnosťou tichého snímania fotoaparátu Alpha 7R III som mohol zachytiť nenarušenú atmosféru a pritom nevystrašiť ľudí, ktorí nie sú na fotografovanie zvyknutí. A funkcia naklonenia displeja LCD mi umožnila zachytiť hĺbku a zmeniť perspektívu snímok.“

Keďže Alessandro býval a pracoval v tropickom prostredí bez prestávky, spoliehal sa aj na pôsobivú izoláciu chrániacu fotoaparát Alpha 7R III pred vplyvmi počasia, ako aj na batérie s dlhou výdržou. „Les v niektorých častiach dosahoval výšku cez 3 000 metrov nad morom,“ spomína. „Tiež ma sprevádzala vysoká vlhkosť, nepretržité prehánky a noci strávené v stane, kde som si nemohol batérie dobiť. Cestoval som iba so štyrmi batériami a každá z nich vydržala deň-dva, takže som dokázal fungovať bez nabíjania až týždeň, čo je v prípade takýchto projektov nevyhnutné.“

Alessandro, ktorý bol svedkom boja Ogiekov proti odlesňovaniu, ako aj snáh kenskej lesnej správy, zachytil v rámci príbehu aj zlyhania a prehry. Dym a šľahajúce plamene v diaľke a lesné lokality so spálenou zemou, niektoré fotografie dokonale zachytávajú frustráciu bojovníkov, ktorí bojujú s neviditeľným nepriateľom väčším ako oni a často na miesto dorazia, keď už je príliš neskoro.

No nádej ešte neumrela. „Fotografia vždy predstavovala významný nástroj na zvyšovanie povedomia,“ zhodnotil Alessandro. „Z historického hľadiska dokumentárni fotografi vždy dokázali upozorniť na isté problémy a zatlačiť svojimi fotografiami na verejnosť a neskôr aj na politikov, aby dosiahli zmenu a zlepšenie situácie. Keď vezmem svoj fotoaparát do rúk, hreje ma vedomie, že tiež pokračujem v tejto tradícii a ďalej šírim tieto ideály, a to aj v ére internetu a sociálnych médií. Preto chodím na miesta, akým je aj les Mau, aby sa moje fotografie stali súčasťou zmeny.“