Pobrežie okolo útesov Bempton Cliffs sa vinie od Flamborough Head až po Filey a patrí medzi tie najúchvatnejšie v Spojenom kráľovstve. Zároveň je domovom veľkého množstva morského vtáctva. Tieto prudké kriedové útesy sa týčia do výšky až 100 metrov a spojenie vetra od Severného mora a strachu z výšok znamená, že nie je jednoduché držať fotoaparát stabilne.

Odborník na fotografovanie divočiny Drew Webb toho vie o boji s chvením fotoaparátu veľa. Na tieto útesy a iné odľahlé miesta v Spojenom kráľovstve chodí už roky a fotografuje ich obyvateľstvo s dokonalým zaostrením. Drew však bojuje nielen s okolím a náročnosťou práce s dlhým objektívom. „Mám ochorenie zvané benígny esenciálny tremor, ktoré mi bolo diagnostikované v 10 rokoch,“ rozpovie svoj príbeh. „Spôsobuje samovoľné trasenie rúk a paží, ktoré je samozrejme prekážkou v tom, aby som dokázal objektív držať dostatočne pevne a získal ostrý záber.“ Drewov záujem o fotografovanie a divočinu začal na výletoch do Škótska, kde videl morské orly a fotografoval ich z okienka auta starým fotoaparátom Kodak Retinette od svojho dedka. Chvíľu však trvalo, kým sa v ňom tento záujem zakorenil. „Asi si viete predstaviť, že to nie je ideálny fotoaparát na fotografovanie dravcov na diaľku, takže hoci som ho používal rád, nikdy som si nemyslel, že by sa fotografovanie mohlo stať mojou kariérou. Na skúške GCSEs po strednej škole sa mi veľmi nedarilo a po škole som nevedel, čo ďalej.“

„Zobral som si rok voľna, potom som si urobil mediálny kurz a na ten som naviazal skúškou BTEC a potom titulom z fotografie. Práve vtedy som si prvýkrát všimol, ako tras ovplyvňuje moje snímky. Robili sme cvičenie, aby sme zistili, ako pomaly dokážeme ručne snímať fotoaparátom a ja som sa s 50 mm objektívom dostal na 1/125 sekundy. Bol som na to hrdý, ale druhý deň som si všimol, že všetci ostatní sú na 1/50 sekundy alebo ešte lepšie. „Toto cvičenie dokazuje recipročné pravidlo, teda jednoduchú rovnicu, ktorá hovorí, že na obmedzenie rozmazania pri pohybe sa rýchlosť uzávierky musí byť prinajmenšom recipročná s ohniskovou vzdialenosťou, ktorú používate. Napríklad fotografovanie pri 50 mm by malo znamenať, že máte rýchlosť uzávierky minimálne 1/50 sekundy. Potom si niekto v obchode s fotoaparátmi, kde pracoval, všimol jeho trasenie rúk. „Balil som balíček pre zákazníka, ktorý bol lekár, a spýtal sa ma, ako dlho sa už liečim! Myslel si, že tras bol symptómom toho, že som sa vzdal návykových látok, a bolo to prvýkrát, keď som si v dospelosti všimol, že to vidia aj ostatní.“ Zároveň si uvedomoval, že veľa jeho záberov z teleobjektívu je rozmazaných, a práve vtedy si Drew začal naplno pripúšťať svoje ochorenie.

„Vec sa má tak,“ pokračuje, „že dovtedy som sa napriek dôkazom presviedčal, že žiadny tras nemám, alebo som sa vyhovoril zo situácií, kde bol problémom. Takže som sa rozhodol, že jednoducho nebudem pracovať s dlhými ohniskovými vzdialenosťami a namiesto toho sa sústredím na milosrdnejšie vzdialenosti ako 35 a 50 mm.“ Ale počas lockdownov v pandémii covidu-19 znovu objavil svoju lásku k divočine a rozhodol sa, že tras ho nebude brzdiť. „Keď už sme mohli chodiť von, zobral som svoj 70 – 200 mm objektív k miestnemu rybníčku a skúšal som, čo s ním dokážem, ale ako všetci fotografi divočiny dobre vedia, stále chcete vyššiu a vyššiu ohniskovú vzdialenosť, takže odvtedy som začal robiť, čo som mohol, aby som dokázal vytvárať snímky pri väčšej ohniskovej vzdialenosti.“ V praxi znamená pre Drewa stabilnejšie fotografovanie hlavne prácu so statívom a využívanie stromov, skrytých okien, či vakov na zemi, aby získal stabilitu. „Robím veľa vecí, napríklad ležím na zemi ako ostreľovač,“ smeje sa, „kamarát z americkej armády mi to odporučil, pretože je to poloha s oporou, ktorá mi dáva oveľa väčšiu stabilitu. Tras môžem zmierniť, ale nedokážem ho odstrániť. Najviac je viditeľný vo videu.“

Samozrejme aj jeho vybavenie od Sony Drewovi veľmi pomáha. Je tu hlavne optická stabilizácia Steady Shot v objektíve a senzorové systémy Steady Shot Inside priamo v tele fotoaparátu. „Kvôli svojej chorobe nemôžem používať nič bez stabilizácie obrazu (IS),“ hovorí, „hľadal som značky s dobrými funkciami IS a práve značka Sony bola dôvodom, prečo som si vybral systém Alpha.“ „Existuje mnoho spôsobov, ktoré používam, v závislosti od toho, čo práve fotografujem,“ pokračuje. „Napríklad používanie režimu Active Steady Shot Inside s optickými stabilizátormi niktorých objektívov môže dodať fotkám zvláštne rozmazanie, najmä pri použití statívu, ako keby režimy medzi sebou súperili. Takže v týchto prípadoch jeden z nich vypnem. Ale keď fotografujem rukou, mám všetko zapnuté!“ IS tiež dokáže pomôcť s kompozíciou, pretože poskytuje stabilnejší obraz pri snímaní a zároveň skvelú kvalitu obrazu pri vyššom ISO, takže Drew môže posúvať rýchlosť uzávierky tam, kam potrebuje. „Aktuálne používam Alpha 7 V a sledovací bod pri automatickom zaostrovaní znamená, že sa takmer nemusím dotknúť objektívu, čo je dôležité, pretože môj tras je akoby som po ňom ťukal kladivkom! Rozlíšenie 30 MP je pre mňa ideálne. Väčšie pixely prirodzene zobrazujú menej mikrorozmazania, ako by sa ukazovalo na senzore s vyšším rozlíšením, a keďže fotografujem vo vlnách, aby som zvýšil šancu ostrého záberu, je to jednoduchšie aj pre môj pracovný proces.“

Používanie priblíženia tiež Drewovi pomáha vytvoriť širší rámec na vyhľadanie subjektov a potom priblíženie, aby zaplnil snímku. Práve preto miluje FE 200-600mm f/5.6-6.3 G OSS, ale stále sa toho snaží dosiahnuť viac, preto si na svoj posledný výlet do Bemptonu vybral iné objektívy. „Povedal by som, že 400 mm je pre mňa miesto, kde pohodlne vytvorím zábery bez trasu, ale keďže sa stále snažím rozširovať to, čo dokážem, zbalil som si objektívy FE 400-800mm f/6.3-8 G OSS a FE 600mm f/4 GM OSS, ktoré sú oba mojím snom a musel som kvôli nim cibriť svoje schopnosti, aby som ich dokázal naplno využiť.“ Drewova nezlomnosť pri boji s trasom je jasne viditeľná aj v tom, ako vedie ostatných fotografov. „Moje skúsenosti ma naučili, že jendoduchá radosť z pobytu v prírode a fotografovania s kamarátmi alebo špeciálneho okamihu v prírode je oveľa dôležitejšia ako technická stránka,“ uzatvára.

„Cez svoje fotografie a videá chcem ukázať, že fotografia môže byť dostupná naozaj pre každého a môže pomôcť veľa ľuďom. Chcem odhaliť, čo je krásne na zážitku z nej, či už získate fotografiu, ktorú ste chceli, alebo nie! Niektoré z najlepších ciest ktoré som podnikol, boli veľmi náročné. Želám si, aby som mohol tieto veci povedať aj svojmu 18-ročnému ja. Život sa zdal hmlistý a nejasný, ale bolo to preto, že som bojoval proti svojim obmedzeniam namiesto toho, aby som sa učil, ako i s nimi uspieť.“