Keď sa fotograf Florent Nicolas prvýkrát dostal na tichomorské pobrežie Britskej Kolumbie a v rámci projektu ochrany morí do jej rezervácie Great Bear Rainforest, hneď si zamiloval územie kmeňa Gitga'at a jeho pozoruhodnú spleť zátok a zálivov, ktoré sú obklopené lesmi mierneho pásma. Výsledkom tohto vzťahu, ktorý trvá už viac ako desať rokov, je osem ciest v trvaní od troch týždňov do troch mesiacov a nádherná kniha.

„Pomáhal som tu vedcom, ktorí pomocou hydrofónov zaznamenávali akustické prejavy delfínov a veľrýb a snažili sa porozumieť, aký má lodná doprava vplyv na morské prostredia,“ vysvetľuje. „Takisto sme monitorovali aktivity vráskavcov dlhoplutvých, vráskavcov myšok a kosatiek dravých, ktoré žijú v tejto oblasti. Aby sme identifikovali zvieratá, ktoré tadiaľ prechádzali, táto úloha si vyžadovala trochu fotografovania. Ako som postupne spoznával pobrežie, zlepšovali sa aj moje zábery.“

V tomto kraji plnom skalných pláži, piesočnatých ústí riek a roklín lemovaných lesmi si vybudoval vzťah s pôvodnými obyvateľmi z kmeňa Gitga'at.

„Na začiatku to bolo najmä o veľrybách,“ hovorí Florent, „keď som však spoznal domorodcov a spriatelil som sa s nimi, zoznámili ma s ich územím a hodnotami, ktoré vyznávajú, a potom ma vzali na cestu objavovania medveďov a morských vlkov. V tomto projekte som chcel vzdať poctu nielen im, ale aj spôsobu, akým spolunažívajú so svetom prírody. Keďže so cítil, že fotografovanie ľudí samotných je invazívne – a portrétovej fotografii sa nevenujem – rozhodol som sa sústrediť na zvieratá, ktoré sú pre nich ikonické: vlky, medvede a veľryby.“

Čo sa týka techniky a technickej stránky fotografovania v rámci tohto projektu, Florent v prvom rade poskytuje svojim objektom priestor. „Vždy je potrebný rešpekt“, hovorí, „a to znamená zachovávať odstup. Keď ľudia fotografujú safari napríklad v Afrike, na priblíženie sa k zvieratám používajú terénne vozidlá. Tu na pobreží však nič podobné neexistuje. Môžeme si zvoliť nejaké miesto, ale ďalej je to o putovaní a čakaní. Zvieratá tak pochopia, že sa k nim nechceme dostať bližšie, a preto sa nás nemusia báť.“

„Veľkou súčasťou úspechu je byť na správnom mieste,“ dodáva. „A aby som si vybudoval dôveru, nikdy sa neskrývam. Čakanie môže trvať dni alebo niekedy aj týždne. A po celý ten čas si predstavujem vlka alebo medveďa, ako vchádza do skvelej kompozície. A keď nastane tento okamih, je to ako dostať darček. Stretnutie zvyčajne trvá iba zopár minút. Ale to úplne postačuje. Musíte však byť pripravení.“

Hoci projekt začínal s niekoľkými fotoaparátmi Sony Alpha s bajonetom typu A, ako napríklad Alpha 99 II, „na svojich niekoľkých posledných výletoch do rezervácie Great Bear Rainforest už používam Sony Alpha 7R IV,“ hovorí Florent. „Je to dokonalý fotoaparát do tohto prostredia a na zvládnutie jeho výziev. Reaguje mimoriadne rýchlo, má úžasnú výdrž batérie a hoci väčšinu času prší alebo je vlhko, nikdy ma nesklamal. Tieto záležitosti sú pre mňa mimoriadne dôležité, pretože byť pripravený znamená, že máte fotoaparát nasadený na statíve, zapnutý a celé hodiny vystavený živlom, aj keď vy práve spíte.“

„Byť pripravený tiež znamená, že máte navolené všetky požadované nastavenia,“ dodáva. „Fotografujem v plne manuálnom režime, ako pomôcku pri exponovaní používam EVF a rovnako rád využívam aj manuálne nastavenie citlivosti ISO – aby som získal istotu, že budem mať dostatočnú rýchlosť uzávierky na zmrazenie pohybujúcich sa objektov. Keď už čakám niekoľko dní, chcem mať ostrú fotografiu, a preto sa snažím dosiahnuť čas minimálne 1/800 s.”

Hoci na zväčšenie svojich objektov používa na svojom fotoaparáte Alpha 7R IV dlhé teleobjektívy, ako napríklad FE 200 – 600 mm f/5,6 – 6,3 G OSS, ako aj prostredníctvom adaptéra LA-EA5 starší 300 mm f/2,8 G s bajonetom typu A, Florent obľubuje dosiahnutie rovnováhy medzi nimi a prostredím, v ktorom žijú. „Je to pre mňa skutočne dôležité,“ dodáva, „pretože to rozpovie širší príbeh než len obyčajný portrét. Chcem ukázať ich prirodzené prostredie a vzťah, ktorý k nemu zvieratá majú. Často tiež trochu privriem clonu, aby som čiastočne znížil rozmazanie a ukázal viac kontextu.“

Tento príbeh dokonale rozpovedajú zábery, ako ten s veľrybou a gejzírom vody, zarámovaný lesom v pozadí. „Toto je pre mňa tá správne kombinácia,“ vysvetľuje, „pretože ukazuje, ako morské prostredie interaguje s dažďovým pralesom. Je tu takmer počuť zvuk vetra rezonujúceho medzi stromami a zreteľne vidieť prepojenie prírody. Toto bol aj účel projektu. A keď sa pretaví do takejto podoby, je to veľmi uspokojujúce.“