„Pre cestovateľskú fotografiu platí,“ uvádza Tolis Fragoudis na začiatok, „že čim dlhšie niekde pobudnete, tým hlbšie môžete zájsť. To je pre mňa tá najzaujímavejšia časť. Keď cestujem na nové miesto, chcem ho spoznať – a aj jeho obyvateľov. Preto tam vždy zostanem čo najdlhšie a nestanovujem si príliš veľa konkrétnych cieľov. Cestovateľská fotografia by nemala byť iba zoznamom povinností.“

Práve vďaka tomuto prístupu dokáže vytvárať viac než iba bežné turistické zábery, čo je zrejmé z jeho nedávnej práce na púšťach a horách v Namíbii. „Keď ľudia niekam cestujú, väčšinou tam strávia asi týždeň. To nie je veľa, no všetko sa ešte viac skomplikuje, keď si naplánujú sto rôznych vecí, ktoré chcú zažiť a zachytiť. Ja som v Namíbii strávil mesiac a hoci ani toľko času nestačí na to, aby som ju poriadne spoznal, stihol som aspoň nájsť to, čo som potreboval.“

Podľa Tolisa to najviac to platí pre fotografovanie miestneho obyvateľstva. „Či už sa nachádzate v mestečku v strednej Európe, alebo ste navštívili kmeň žijúci v púšti, ak tam strávite iba pár minút, musíte počítať so zábermi, ktoré budú vyzerať, akoby ich nafotil cudzinec. Ak medzi nimi však strávite nejaký ten deň pri jednom stole a v rozhovore, začnete lepšie chápať spôsob ich života. A potom vytvoríte aj prirodzenejšie a pôsobivejšie fotografie.“

Ako to však funguje v praxi, najmä ak ste danú krajinu ešte nikdy nenavštívili? „Dôležité je nezačať sa hneď príliš zamýšľať nad fotografovaním, ale pomaly sa do toho dostať. Nech vás oči a srdce zavedú tam, kam máte ísť.“

„Stáli sme v jednom z horských priesmykov v oblasti nazývanej Spitzkoppe a dal som sa tam do reči s Rieth van Schalwyk, ktorá patrí k miestnym. Zaujímalo ma, či sa môžeme v priesmyku utáboriť a nafotiť štíty a skalné útvary pod hviezdami. Ukázalo sa, že jej manžel je slávny letecký fotograf – Paul van Schalwyk. Poznala veľa miestnych kontaktov a keď som sa jej spýtal na tamojšie kmene, dokázala ma nasmerovať.“

Tolis so svojím sprievodcom navštívil kmeň Ovahimbov a do daru im priniesol potraviny ako múku, olej a soľ výmenou za to, že bude môcť stráviť deň v ich tábore. Keďže som zvolil tento postup, vedeli, že to myslím úprimne. Spočiatku som vôbec nefotil. Najlepšie na tom je, že čoskoro sami prišli s tým, kde mám fotoaparát a že by sme mali niečo nafotiť!“

„Keď fotím cestovateľské portréty, často pracujem v akomsi spontánnom štýle, ktorý neobsahuje pózy, ale skôr prirodzenejšie a nečakanejšie. A práve v tom mi pomáhajú funkcie fotoaparátu Sony Alpha 7R IV.“

„Kľúčom je jednoznačne automatické zaostrovanie fotoaparátu Alpha 7R IV,“ pokračuje, „a jeho rýchlosť a presnosť boli nesmierne dôležité pri zhotovovaní portrétov pomocou objektívu FE 135 mm f/1,8 GM s maximálnou clonou. V podobných situáciách, keď hĺbka poľa dosahuje iba niekoľko centimetrov, je režim sledovania očí neoceniteľný. Funguje na ploche celej snímky, takže mu nič neunikne. Chcem si ľudí zapamätať v pohybe, so smiechom a pri tom, čo bežne robievajú, takže sa nemôžu prispôsobovať fotoaparátu.“

V týchto situáciách prišlo aj na nakloniteľný displej fotoaparátu Alpha 7R IV. „Nechcem mať portréty ľudí v pózach, preto si v takýchto situáciách iba málokedy prikladám fotoaparát k oku. Môže totiž ľudí trochu znervózňovať. Namiesto toho mi obrazovka fotoaparátu Alpha 7R IV umožňuje snímať bez priameho očného kontaktu a s fotoaparátom na kolene zároveň lepšie zapadnem. Myslia si, že si iba prezerám snímky, a tak môžu byť sami sebou – dalo by sa povedať, že pózujú prirodzenejšie.“

Ďalším kľúčovým prvkom fotoaparátu Sony Alpha 7R IV sú pre Tolisa neuveriteľné detaily, ktoré dokáže reprodukovať, pokiaľ ide o rozlíšenie, ale aj svetlé a tmavé miesta v kontrastných scénach. „Pri výbere fotoaparátu je pre mňa jedným z najdôležitejších aspektov dynamický rozsah a Alpha 7R IV ho má na rozdávanie. Výborným príkladom je táto snímka ženskej hlavy kmeňa v jej prístrešku. Dovnútra nakúka slnko, ale nič nie je nadmerne osvetlené ani sa nestráca v tme.“

Čo si teda Tolis odniesol zo svojho mesačného pobytu v Namíbii? „Je to úplne bezpečná a krásna krajina a nepodobá sa žiadnej inej, ktorú som doteraz navštívil. Do pamäti sa mi však najviac vryli ľudia, ktorých som stretol, a to, akí boli otvorení a veselí. Majú v sebe špeciálnu energiu a ja som rád, že som ju mohol zachytiť pomocou fotoaparátu Sony, ktorý je dokonalým spoločníkom na cesty pre podobný typ fotografov, ako som ja.“