Duch mesta

Ako sa električkové trate tiahnu cez štvrť Mitte v Berlíne smerom k ikonickej televíznej veži, silueta osamotenej postavy vystupuje na ich zbiehajúce sa koľajnice so zapadajúcim slnkom v pozadí. Ide o pôsobivú a nádhernú scénu s ľudským jadrom. „Myslím, že som tak fotografovanie v uliciach vnímal vždy,“ prezradil tvorca fotografie Thomas Kakareko. „Od začiatku som zachytával v uliciach zábery, ktoré v rovnakej miere spájali krásu s dokumentárnosťou. Vždy som ich komponoval s ohľadom na geometriu mesta a využíval v nich vodiace čiary so svetlom – robil som to inštinktívne.“ Thomas vyzbrojený fotoaparátom Alpha 7R IV od spoločnosti Sony dokáže takéto okamihy zachytávať a „vdychovať mestu život pomocou svetla“.

Nech je zlatá hodina akokoľvek očarujúca, ide len o jeden z prvkov v Thomasových fotografiách. Zachytenie dokonalej snímky si vyžaduje dôkladné plánovanie a výber, a to všetko s ohľadom na svetlo, ktoré sa každou sekundou mení. „Niečo sa v tom svetle musí diať,“ vysvetľuje, „ja väčšinou vyhľadávam scény plné energie. Kombinujem tieto situácie s miestami, kde viem, že ľudia budú prechádzať cez cestu zaliatu svetlom, takže je to všetko súčasťou niečoho väčšieho. Aj drobný ľudský prvok či silueta človeka dokáže vo fotografii vytvoriť príbeh. Keďže však v Berlíne pracujem už množstvo rokov, viem, ktoré rušnejšie časti mesta budú zaliate tým správnym svetlom a kedy. Potom už len stačí byť trpezlivý.“

Skvelý príklad spomínanej trpezlivosti môžeme vidieť v druhej Thomasovej fotografii zachytenej fotoaparátom Alpha 7R IV od spoločnosti Sony. Na nej zlaté svetlo preniká skrz most metra, pod ktorým stojí ďalšia osamotená osoba. Vysvetľuje: „Pred samotným fotografovaním si väčšinou predstavím kompozíciu, ktorú by som chcel získať. Pri tejto snímke som ju preto najskôr našiel a potom mi už len stačilo počkať na ten správny okamih, keď do seba všetko zapadne. Občas sa môže stať, že budete mať v zábere príliš veľa ľudí, príliš málo ľudí, prípadne pred vami zastaví dodávka… no nakoniec sa vám ten okamih podarí zachytiť. Veľmi zriedka sa stáva, že by ste zachytili dokonalú snímku, len čo prídete na miesto.“

Thomas si pri tejto snímke na rozdiel od svojich tradičnejších záberov z ulíc k svojmu fotoaparátu Alpha 7R IV od spoločnosti Sony pripevnil objektív FE 70 – 200 mm f/2,8 GM a kompozíciu vytvoril z diaľky. „Fotoaparát som položil na statív a čakal som asi pol hodinu, kým bola špička,“ vysvetľuje. „Dlhšie ohniskové vzdialenosti sa skvele hodia na hľadanie scén v rámci scén a tých výnimočných krátkych okamihov vo veľkomeste. Navyše, vďaka efektu kompresie dokážem zvýrazniť veľkosť daného miesta.“

„Ďalšiu výhodu pri práci na scénach so západom slnka predstavuje úchvatný elektronický hľadáčik fotoaparátu od spoločnosti Sony,“ prezradil. „Rád fotografujem v režime manuálnej expozície a vďaka spätnej väzbe elektronického hľadáčika v reálnom čase presne vidím, ako bude expozícia v skutočnosti vyzerať. Vďaka spojeniu s dynamickým rozsahom súborov RAW fotoaparátu Alpha môžem tiež vo svojich fotografiách zachovať dokonalú rovnováhu detailov vo svetlých častiach aj v tieňoch.“

„Ako to býva vo fotografiách z ulíc zvykom, množstvo mojich snímok západu slnka musí zachytávať aj pohyb,“ povedal Thomas. „Vtedy sa spolieham na automatické zaostrovanie svojich fotoaparátov od spoločnosti Sony, ako aj na ich výkon pri vysokých hodnotách ISO, čo mi umožňuje zaostriť na snímané osoby a zachytiť ich v pohybe. Ľudia sa zvyčajne neustále hýbu a ja tiež, a tak aj pri západe slnka musím použiť vyššiu rýchlosť uzávierky. Keď sa všetky tieto faktory spoja, je takmer nemožné nasnímať rozmazanú fotografiu.“

Je naozaj inšpiratívne, že Thomas nevidí pod snímaním západov slnka iba plánovanie a využívanie technických znalostí, ale tiež niečo, čo má na neho obrovský vplyv. „Zo všetkých mojich záberov západu slnka sa mi pravdepodobne najviac páči tento, ktorý zachytáva cyklistu idúceho do svetla,“ prezradil. „Nasnímal som ho počas prvého lockdownu v Berlíne, keď som stratil motiváciu a prišiel o veľký objem práce. Nevedel som sa z toho vyhrabať.“

„Keď som sa však išiel v jeden večer navečerať,“ usmieva sa, „všimol som si zapadajúce slnko vykukujúce na obzore a znova sa vo mne niečo prebudilo, tak som vzal do rúk fotoaparát Alpha 7R IV. Zrazu mi zboku do záberu vošiel chlapík na bicykli a opäť som sa na chvíľu cítil ako na začiatku svojej kariéry. Odvtedy som začal chodiť von častejšie a o pár týždňov neskôr som sa znova cítil ako fotograf.“