Ako len vysvetliť problém taký rozsiahly, že má dosah na celú planétu? Klimatické zmeny v mnohých ohľadoch predstavujú ten najväčší problém, s akým sa ľudstvo kedy potýkalo. Avšak skôr než s nimi môžeme začať bojovať, musíme ich vzhľadom na ich celosvetové dôsledky najskôr pochopiť. Jednou z overených stratégií je problematiku rozložiť na menšie časti a pozrieť sa na ňu z perspektívy človeka.

Nachádzame sa teda vo vychýrenom horskom národnom parku Dovrefjell v Nórsku, ktorý je domovom pre pižmone severské. Park je fotografovi divokej prírody Florisovi Smeetsovi srdcu blízky, keďže tu už celú dekádu dokumentuje život pižmoňa severského. V spolupráci s filmárom Nicolaiom Brixom natočili film o utrpení pižmoňov v prostredí, ktoré už pre ne nie je ideálnym miestom na život.

„Pižmone v parku Dovrefjell fotografujem už tak dlho, že som očitým svedkom toho, aký má na nich zmena klímy vplyv,“ tvrdí Floris na úvod. „Celé sa to odohrávalo priamo pred mojimi očami. A presne to sme spolu s Nicolaiom chceli v tomto filme zachytiť.“

„Na ľudí zapôsobí omnoho viac, keď im názorne ukážeme, ako trpia rôzne druhy zvierat a aký to má dosah na ľudí, ktorí k nim majú blízko. Prírodovedné filmy sú presvedčivejšie vtedy, ak v ľuďoch prebudia emocionálnu odozvu. Väčšine z nás sa zrejme vybaví pohľad na polárne medvede na topiacich sa úlomkoch ľadovcov, no podobne zdrvujúcej situácii čelia aj pižmone.“

Floris a Nicolai sa do projektu pustili s overenou výbavou od spoločnosti Sony, takže mali istotu, že na zachytenie svojho príbehu sú optimálne vybavení. „Fotoaparát Sony Alpha 1 je pri fotografovaní divokej prírody mojím osvedčeným spoločníkom,“ vysvetľuje Floris, „pretože mi dáva istotu, že automatické zaostrenie nezaváha ani pri jedinej snímke, a to ani pri zasneženom počasí či nepriaznivom svetle. Ako druhú alternatívu používam fotoaparát Alpha 7R III, s ktorým v závislosti od vzdialenosti od zvierat a okolia používam buď objektív FE 400 mm f%2,8 GM OSS, alebo FE 600 mm f/4 GM OSS.“

Nové poveternostné trendy prinášajú do prirodzeného prostredia pižmoňov viac teplého vzduchu, preto sa dvojica tvorcov rozhodla znázorniť jeho devastujúce dôsledky na tento živočíšny druh. „Jeden deň je teplota na horách -20 °C alebo -30 °C a na druhý deň prší. V dôsledku takýchto zmien sa na zemi tvoria nánosy ľadu, ktoré pižmoňom spôsobujú problémy s kŕmením aj pohybom. V zime sa živia trávou, ktorú nachádzajú prehrabávaním sa cez sneh, no ľad im hľadanie potravy sťažuje či dokonca znemožňuje a na niektorých strmších svahoch sa šmýka natoľko, že sa na ne ani nedokážu dostať.“

Ďalej dodáva: „Keď sa teplota približuje k 0 °C, sneh je omnoho mokrejší a lepivejší. Pižmone na to nie sú prispôsobené, takže sneh sa im pri hrabaní zeme zachytáva o kožuch a tvorí veľké ľadové gule. Tie spomaľujú pohyb pižmoňov, ktoré musia pri pohybe spotrebovať omnoho viac energie – napriek tomu, že v tomto ročnom období by ňou mali čo najviac šetriť. Pri svojom vývoji sa prispôsobili životu pri teplotách približne -40 °C, takže ich ohrozuje aj prehrievanie. Zmena klímy ich úplne vyhubí.“

Floris obdivoval bližšie spojenie s problematikou, ktoré sa podarilo Nicolaiovi a jeho filmárstvu docieliť. „Za tie mnohé roky som nasnímal tisícky fotografií pižmoňa severského, no nie je vždy jednoduché na statickej snímke zobraziť vplyv klimatických zmien na ich životy. Nicolaiovej práci s videom sa však podarilo naozaj zdôrazniť, akým behaviorálnym problémom čelia. Rád kombinujem statické snímky prostredia so štúdiami zvierat pri pohľade zblízka, no video dokáže bezprostredne zachytiť snahu zvierat o prežitie v prostredí, ktorému nie sú prispôsobené.“

Nicolai spomína, že hoci väčšina práce bola skôr v úzadí a Florisa pri rozhovoroch skôr len podporoval, pri snahe zobraziť neustále sa meniace životné prostredie sa mu podarilo využiť situácie, kde dokázal zachytiť neprestajný boj tohto živočíšneho druhu o prežitie.

Spomína: „Vždy, keď sa dalo, som sa snažil zachytiť, ako ťažko sa museli pižmone nadrieť pre hoci len malé množstvo potravy a spásali aj tie najmenšie stebielka trávy. O zničujúcich dôsledkoch klimatických zmien sa toho dalo zachytiť naozaj veľa – kiežby som so sebou mal viac ľudí!“

Keďže Nicolai potreboval zhotoviť široké spektrum záberov, pri práci používal dva transfokačné objektívy, a to FE 24 – 70 mm f/2,8 na dokumentárne prvky a FE 200 – 600 mm f/5,6 – 6,3 G OSS na zachytenie samotných pižmoňov. Oba používal v spojení s kamerou Alpha 9 III. „Celková kvalita záznamu bola nesmierne pôsobivá,“ rozpráva s nadšením. „Nová globálna uzávierka kamery je geniálna hlavne v situáciách, kde sa objekt hýbe, a automatické zaostrovanie bolo skvelým vylepšením. Ďalej si neviem vynachváliť stabilizáciu, ktorá mi pomohla zachytávať zábery aj z ruky. Mimoriadne pomôže najmä vtedy, ak musíte cestovať naľahko. Na nahrávanie zvuku na horách som používal aj mikrofón Sony ECM-M1.“

Pri spätnom pohľade na projekt sa obaja tvorcovia zhodli, že sami by ho nezvládli. „Obaja toho o prírode veľa vieme,“ vysvetľuje Nicolai, „a hoci svoju prácu navzájom rešpektujeme, k tvorbe pristupujeme výrazne odlišne. To však bolo pre našu spoluprácu prínosom. Sám by som tento príbeh prerozprávať nedokázal a aby mal taký dosah, aký sme od neho očakávali, museli sme na ňom pracovať obaja.“

„Aj pre mňa to bol moment osvietenia,“ súhlasí Floris. „Spoločne sme dokázali niečo, čo by sa nám samostatne nepodarilo. A po štyroch dňoch sústredenia sa na pižmone bojujúce o prežitie dúfam, že posolstvo nášho projektu ľudí osloví. Prinajmenšom – a hlavne čo sa týka boja so zmenou klímy – podľa nás preukazuje, že spoločnou prácou dosiahnete viac, ako by ste zvládli sami.“