Projekt Marca Ronconiho s názvom „Hueco Mundo“, ktorý uzrel svetlo sveta počas izolácie v dôsledku pandémie v roku 2020, je nádhernou štúdiou toho, čo majú spoločné dve najnehostinnejšie miesta na svete. Marco tento projekt nafotil pomocou fotoaparátov, ktoré sú najlepšie prispôsobené na snímanie v extrémnych podmienkach: Sony Alpha 1 a Alpha 9.

„Nápad na tento projekt sa zrodil počas pandémie. Potreboval som sa psychicky odreagovať a predstavoval som si, aké by bolo cestovať na tieto miesta a čo by som tam odfotil. Len čo to bolo možné, skutočne som sa vydal na cestu a zhotovil zábery, ktoré som si predstavoval,“ spomína Marco.

Marco navštívil dve arktické púšte. Tieto miesta sú od seba maximálne vzdialené, no Marco odhalil veľké podobnosti v ich fyzickej štruktúre a tiež v tom, aký dojem tieto prostredia vyvolávajú.

„Tieto protikladné miesta sú si viac podobné, než by sa nám vôbec mohlo zdať. Možno sa úplne odlišujú klímou a teplotou, v oboch však panuje rovnaká prázdnota a pokoj. Tieto miesta majú na dušu priam terapeutický účinok,“ tvrdí Marco. „Práve takýto pokoj som hľadal. Bolo to pre mňa ako balzam na dušu.“

Doma Marco takmer vôbec neberie fotoaparát do rúk: „Nefotím každý deň. Na cestách fotím veľa a potom možno celé mesiace na foťák ani nepozriem. Keď vezmem do ruky fotoaparát Alpha 1, všetky starosti sa tým končia. Stačí vložiť pamäťovú kartu a nabiť baterky a viem, že bude pracovať podľa mojich predstáv.“

Dôvera vo fotoaparát Alpha 1 umožňuje Marcovi s istotou pracovať v extrémnych podmienkach. „Na Špicbergoch bolo −35 °C, ale všetko fungovalo bez problémov za každých okolností,“ priznáva, „a to isté platí aj pri horúčavách.“

Podobne ako mnohí iní fotografi, ktorí cestujú na vzdialené miesta, si Marco so sebou berie len to najnutnejšie, no zároveň musí byť pripravený na všetko. „Ja som za jednoduchosť,“ vtipkuje. „Takmer vždy používam transfokačné objektívy – FE 24 – 105 mm f/4 G OSS, objektív FE 70 – 200 mm f/2,8 GM OSS II a nedávno k nim pribudol aj FE 100 – 400 mm f/4,5 – 5,6 GM OSS. A napokon je tu objektív FE 20 mm f/1,8 G. Moja práca je v prvom rade o kompozícii, takže pri fotení s transfokačnými objektívmi musím obetovať kúsoček kvality v porovnaní s pevnými objektívmi. Táto drobná obeta mi však poskytuje väčšiu flexibilitu pri komponovaní snímok. Pri fotení nastavujem nižšie hodnoty clony, takže nepotrebujem veľkú clonu, akú majú drahé pevné objektívy. Podľa toho, čo plánujem fotografovať, si so sebou brávam dva fotoaparáty a k tomu dva alebo tri objektívy – a všetko sa mi zmestí do malého batoha.“

Pustá krajina plná piesku a snehu poskytovala pri tvorbe Marcovho projektu „Hueco Mundo“ ideálne grafické pozadie pre kľúčové prvky každého záberu.

„Pokiaľ ide o farebnú paletu a obrazy, je to veľmi minimalistické,“ tvrdí Marco. „Dlho ma inšpirovali tradičné atramentové maľby z Japonska alebo Číny, ktoré zachytávajú minimum prvkov a sú veľmi monochromatické. Študoval som aj východnú filozofiu, ktorá sa odzrkadľuje v mojej práci. Na východe vnímajú prázdnotu úplne inak. Ide o základnú časť obrazu alebo hudobného diela. Na západe sa prázdnota považuje skôr za niečo negatívne – akoby niečo chýbalo. Podľa mňa sú priestor a prázdnota kľúčovými zložkami každej umeleckej kompozície.“

Ak chce Marco zachytávať minimalistické zábery zvierat v prirodzenom prostredí, snaží sa čo najviac zvýšiť expozíciu. Na mnohých Marcových snímkach sa zo snehovej prikrývky stáva takmer súvislé biele pozadie. Umožňuje to funkcia elektronického hľadáčika fotoaparátu Alpha 1. „Keď to skúsite, už nebudete chcieť nič iné,“ hovorí o elektronickom hľadáčiku. „Najdôležitejšia pre mňa je simulácia expozície, ktorú mi poskytuje. Pri fotení v snehu to často preženiem s expozíciou, aby vznikol veľmi jasný záber. Vďaka elektronickému hľadáčiku vidím ukážku výslednej snímky, takže môžem kontrolovať, či mám správnu expozíciu a či vidno všetky detaily.“

Pri tvorbe projektu „Hueco Mundo“ vzniklo toľko neuveriteľných snímok, že si Marco ani nevie vybrať obľúbený kúsok. „Práve preto sa nezapájam do súťaží,“ priznáva. „Skôr sa zameriavam na celé moje dielo než na konkrétne zábery.“

Marco si však rád zaspomína na niektoré zábery a na podmienky, v ktorých vznikli. „Na jednej snímke je polárna líška, ktorá zbieha z kopčeka. Svetlo bolo úžasné a vo vzduchu viali kúsočky ľadu a snehu.

Bola to taká nádherná a radostná chvíľa.“