Pre mňa bolo fotografovanie vždy úzko späté s myšlienkou cesty a fotografovanie divokej prírody nie je výnimkou. Práve na ceste si zbierate tú najcennejšiu „batožinu“ – príbehy, zážitky, stretnutia a emócie, ktoré ovplyvňujú, ako vnímate svet. Každý krok sa stáva súčasťou tejto batožiny a ja nechcem prísť ani o jediný okamih, detail alebo pocit.

Ale dôležitý je aj samotný cieľ. Pre mňa je to často práve vrchol hory.

Nikdy som necítila potrebu venovať sa statickému fotografovaniu divokej prírody. Najviac ma vystihuje sloboda túlať sa prírodou bez toho, aby som vedela, čo presne ma čaká, a prijať všetko, čo mi príroda ponúkne. Práve v tom vidím podstatu fotografovania divokej prírody. Byť prítomná, kráčať krajinou a nechať zážitky plynúť, namiesto toho, aby som ich chcela ovládať.

Aby som to mohla dosiahnuť, potrebujem odstrániť všetko, čo by ma mohlo vyrušiť a vytrhnúť z danej chvíle. Keď cesta vedie cez hory a ja prekonávam stovky výškových metrov, záleží na každom grame. Chcem, aby moje vybavenie bolo takmer neviditeľné, aby som sa mohla naplno sústrediť na divokú prírodu, svetlo a samotný zážitok.

Štyri dni v talianskych Alpách

Štyri dni som strávila objavovaním talianskych Álp, ktorú sú výnimočný prostredím, kde sa divoká zver, krajina aj počasie dramaticky menia s každým metrom nadmorskej výšky. Ako vystupujete vyššie, scenéria sa premieňa, objavujú sa nové zvieratá a svetlo sa dokáže zmeniť v priebehu niekoľkých minút. Oblaky sa prevalia, atmosféra sa zmení a tá istá krajina pôsobí úplne inak.

Bolo to ideálne miesto na vyskúšanie nových objektívov Sony FE 400 mm f/4,5 GM OSS a FE 600 mm f/6,3 GM OSS spolu s mojím verným fotoaparátom Alpha 7 V a telekonvertormi 1,4x a 2x.

Jednou z prvých vecí, ktoré si na týchto objektívoch všimnete, je ich veľkosť a hmotnosť. Obe merajú niečo vyše 30 cm aj s tienidlom objektívu a každý váži tesne pod 1 kg. Hoci sú ľahké, pôsobia odolne, robustne a majú špičkovú konštrukciu. Ergonomické prevedenie zabezpečuje pohodlie pri dlhom používaní a ich ľahkosť pritom nijako neuberá z optickej kvality, ktorú od objektívov G Master s pevným ohniskom od Sony právom očakávate.

Slabé svetlo, hĺbka a automatické zaostrovanie

Každá dobrá túra v talianskych Alpách začína zavčasu. Cesta sa kľukatí hustými smrekovcovými lesmi po strmých svahoch, kde okolité vrcholy oddiaľujú prvé lúče slnka. Práve tu som prvýkrát vyskúšala objektív s ohniskom 400 mm a naplno využila jeho širokú clonu f/4,5. V slabo osvetlenom lese to dodatočné množstvo svetla skutočne zavážilo. Mala som možnosť zachovať rýchle časy uzávierky bez toho, aby som musela príliš zvyšovať hodnotu ISO.

No výhoda širokej clony nekončí len pri slabom svetle. Hustý les je plný poprepletaných kmeňov, konárov a vegetácie, ktoré som chcela využiť v kompozícii na vytvorenie vrstiev rozmazania a väčšej hĺbky snímky.

Najviac ma prekvapilo, ako spoľahlivo pracovalo automatické zaostrovanie aj v takom náročnom prostredí. Kamzíky sa pohybovali v hustej vegetácii, v slabom svetle a medzi množstvom rušivých prvkov, no objektív dokázal rýchlo a presne zaostriť. Vďaka tomu som mohla pohotovo reagovať, keď sa zviera na chvíľu objavilo medzi konármi, namiesto toho, aby som musela bojovať s okolím pri hľadaní správneho zaostrenia.

Pri fotografovaní divokej prírody trvajú takéto okamihy často len pár sekúnd. Keď sa môžem spoľahnúť na automatické zaostrovanie, môžem sa plne sústrediť na vystihnutie pohybu zvieraťa, namiesto toho, aby som riešila techniku.

Rýchle objekty a pohyb

Neskôr, keď slnečné lúče začali prenikať cez koruny stromov, som si vyskúšala 600 mm objektív na niekoľkých nepokojných vtáčikoch, ktoré prelietavali počas migrácie. Automatické zaostrovanie fungovalo bezchybne a hravo držalo krok s ich rýchlymi pohybmi medzi hustými konármi. Aj v týchto krátkych okamihoch bola kvalita snímok zreteľná s výnimočnými detailmi zachytenými v perí.

Aby som vystihla ich rýchlosť a energiu, zvolila som o niečo pomalší čas uzávierky než zvyčajne, no stále som zachovala dostatočnú ostrosť objektu. Tak som do snímky vniesla jemný pocit pohybu namiesto úplného zmrazenia akcie. Automatické zaostrovanie udržalo zameranie na oko vtáčika a 600 mm ohnisko ho krásne oddelilo od rušného pozadia.

Dosah vo vysokých horách

Za lesom sa chodník otvára na strmé skalnaté svahy, kde sa kamzíky pohybujú s neuveriteľnou obratnosťou. Sledovať ich býva náročné, no vďaka ľahkosti a ovládateľnosti týchto objektívov som dokázala reagovať rýchlo a vždy sa im prispôsobiť. Skalnatý terén postupne prechádza do vysokohorských lúk a otvorených plošín, kde sa divoká zver objavuje s rôznou mierou dôvery – od pokojného kozorožca až po opatrné svište. Keď som dorazila do tejto otvorenej krajiny, slnko bolo ešte vysoko a svetlo drsné, preto som si počkala do neskorého popoludnia, keď sa lúče zjemnili a atmosféra sa zmenila.–

Tu som 400 mm objektív vyskúšala dvomi spôsobmi: najprv samostatne, kde ma hneď zaujala jeho ostrosť a podanie detailov; potom aj s 2x telekonvertorom, ktorý mi rozšíril dosah na 800 mm a pritom som si zachovala vysokú kvalitu obrazu. Aj s nasadeným telekonvertorom zostalo automatické zaostrovanie rýchle a presné, vždy spoľahlivo našlo objekt, aj keď vo výhľade prekážala tráva v popredí.

Ešte vyššie ustupuje vegetácia skalám, ľadovcom a drsnejšej, otvorenej krajine. Práve tu sa opäť mení aj zver: objavujú sa tu bradáne žltohlavé, tetrovy obyčajné a horské zajace. Horský zajac, Lepus timidus, má meno skutočne výstižné – „timidus“ v latinčine znamená plachý a tieto plaché zvieratá sa dokážu vo svojom prostredí úplne stratiť. Objaviť ich je často vecou šťastia, a toto bol môj úplne prvý.

V tomto prostredí som najčastejšie používal a600 mm objektív. Vo vyšších nadmorských výškach sú zvieratá často ďaleko, sú plaché a ich pohyb je nepredvídateľný. Tetrov obyčajný je tak dobre maskovaný, že si ho všimnete až vtedy, keď sa pohne, kým bradáne žltohlavé dokážu využiť stúpajúce prúdy a počas chvíľky zmiznúť za údolie. Objektív s ohniskovou vzdialenosťou 600 mm mi umožnil pozorovať zvieratá z bezpečnej vzdialenosti a byť pripravenou na tie krátke, jedinečné príležitosti.

V jedno ďalšie ráno som sa vrátila ešte pred východom slnka, keď bola obloha úplne zatiahnutá. Svetla bolo naozaj málo, a tak som opäť otestovala 600mm objektív a opäť nesklamal. Keď sa zrazu nado mnou objavil mladý bradáň žltohlavý, objektív bol dostatočne ľahký, aby som ho rýchlo zdvihla a sledovala jeho let. Neskôr, keď vták preletel popred skalný útes, automatické zaostrovanie ho spoľahlivo oddelilo od zložitého pozadia a udržalo ostrý obraz.

Nakoniec som 600 mm objektív skombinovala s 1,4x telekonvertorom, aby som mohla v tom istom tlmenom svetle fotografovať tetrova obyčajného. Ich plachá povaha si vyžaduje veľký dosah aj presnosť, a táto kombinácia to splnila: rýchle automatické zaostrovanie, vynikajúca ostrosť aj pôsobivé detaily.

Najlepšia batožina

Po štyroch dňoch v horách som sa vrátila domov s oveľa hodnotnejšou batožinou: s novými stretnutiami, emóciami, výzvami a spomienkami, ktoré vo mne zostanú ešte dlho po skončení tejto cesty.

Ľahkosť a všestrannosť týchto objektívov mi umožnili sústrediť sa na samotný zážitok, namiesto starostí o váhu techniky, meniace sa svetlo, vzdialenosť objektov alebo to, ako rýchlo môžu zmiznúť.

A možno práve takýto druhy „batožiny“ je ten najlepší. Taká, ktorá obohatí váš príbeh, no nezaťaží vás.