Záchrancovia životov

Letecká záchranná služba grófstva Wiltshire je financovaná prostredníctvom darov a verejnej podpory. Ide o rozsiahlu, náročnú a komplexnú verejnú službu, ktorej financovanie sa počas pandémie skomplikovalo a práca bola ešte náročnejšia. A to je príbeh, ktorý chcel Terry Donnelly rozpovedať.

Terry dokumentoval, ako sa vrtuľníková zdravotnícka záchranná služba grófstva Wiltshire prispôsobovala pandémii a fotografoval s ňou počas vyčerpávajúcich 16-hodinových pracovných dní. „Nemajú si kedy oddýchnuť a vykonávajú mimoriadne fyzicky a psychicky náročnú prácu. Preto bolo pre mňa veľmi dôležité nafotiť to. Osobné ochranné prostriedky chrániace pred koronavírusom sú nevyhnutnosťou, no komplikujú fyzickú stránku práce a komunikáciu. Najmä ak sa snažíte pracovať s dezorientovaným pacientom. Je dôležité, aby ľudia vedeli, čomu zdravotníci čelili a ako zachraňovali životy.“

„Keďže sme potrebovali byť stále pripravení, každé ráno som sa musel vážiť so svojou výbavou, aby pilot presne vedel, koľko paliva potrebuje,“ vysvetľuje Terry, „a svoju výbavu od spoločnosti Sony som mal neustále pri sebe. Rovnako ako posádka a záchranári som aj ja musel mať na sebe ochranné prostriedky, ktoré spôsobovali rozličné ťažkosti. Bol som k lietadlu pripútaný pomocou popruhov so štvorbodovým upínaním, mal som štít a komunikačné príslušenstvo, takže fotografovanie bolo náročné. Samozrejme som sa tiež snažil zostať neviditeľný, pretože práci záchranárov nesmie nič stáť v ceste.“

Keďže druhé šance pri takomto type fotografovania neexistujú, Terry sa spoliehal na svoju výbavu Alpha od spoločnosti Sony, ktorá ho nesklamala. „Používal som fotoaparáty Alpha 9, Alpha 9 II a pár tiel Alpha 7C,“ vysvetľuje. „Tie boli obzvlášť dôležité, keď som sa veľa hýbal alebo pracoval v stiesnenom priestore helikoptéry s volacou značkou HELIMED22. Kvalita obrazu vo formáte Full Frame, ktorú poskytujú tieto ľahké fotoaparáty, je skvelá. Najmä ak ich používate s novými objektívmi G Compact. Používal som objektívy FE 24 mm f/2,8, FE 40 mm f/2,5 a FE 50 mm f/2,5 a zachytil som zábery, ktoré by som s väčšou a ťažšou výbavou nedokázal vytvoriť. Tieto objektívy majú výborné ohniskové vzdialenosti na dokumentárnu prácu, rýchlo zaostrujú, a keď je treba, prepúšťajú množstvo svetla.“

Pre Terryho projekt boli dôležité aj funkcie, ako napríklad integrovaná stabilizácia obrazu (IBIS), zaostrovanie na oči v reálnom čase a tiché snímanie. „Integrovaná stabilizácia obrazu urobila veľký rozdiel pri fotografovaní pri slabom svetle,“ vysvetľuje. „Umožnila mi používať nižšie rýchlosti uzávierky a zachytiť pohyb rotorov helikoptéry. Tichá uzávierka a automatické zaostrovanie na oči však boli nevyhnutnosťou, keď som bol obklopený záchranármi s plnou výbavou. Režim automatického zaostrovania na oči mi umožnil snímať s najširšími clonami a jednoducho zaostriť cez štíty, okná či ochranné okuliare, čo by inak mohlo viesť k rozostreniu. Tichá uzávierka mi zasa umožnila nerušiť posádku, aj keď som pracoval vedľa nej.“

Zábery, ktoré podľa Terryho najlepšie zachytávajú úlohu posádky, sú portréty záchranárky Joanne Gilbertovej s odtlačkami ochranných prostriedkov na tvári a pilota „Elvisa“ Costella v okne svojej kancelárie s odrazom helikoptéry HELIMED22. „Tieto snímky,“ hovorí „zachytávajú všetko, čo pomáha rozpovedať príbeh pandémie koronavírusu, ako napríklad ochranné prostriedky, no takisto vykresľujú ich osobnosť a výzvy, ktorým čelili. Jo sa z veselej a energickej osoby na začiatku zmeny zmenila na vážnejšieho človeka s tvárou poznačenou ochrannými prostriedkami potom, čo zachraňovala životy. ‚Elvis‘ je zasa neustále ostražitý, zodpovedný za celú svoju posádku a životy, ktoré sa snaží zachrániť.“

Najväčším uspokojením pre Terryho bolo to, že mohol tento príbeh rozpovedať v celej jeho šírke. „Fotografovanie vám poskytuje určitú platformu,“ skonštatoval, „a možnosť zdieľať všetko, čo je pre vás dôležité – príbehy, na ktorých záleží. Všetci minulý rok čelili istým ťažkostiam, no potrebujeme, aby základné služby, akými sú letecké záchranné služby, mohli vďaka darom naďalej fungovať. Nikdy nevieme, kedy od nich bude závisieť niečí život. Videl som prípady, ku ktorým leteli, a ich príbeh je potrebné rozpovedať, aby sme ich nikdy nepovažovali za samozrejmosť. Som rád, že som to dokázal sprostredkovať.“