Mnoho profesionálov začína bez konkrétneho zamerania a fotografuje všetky možné objekty, no väčšina si časom nájde jednu špecializáciu. Nie je to tak ale vždy. Terry Donnelly, ktorý pracuje s fotoaparátmi radu Alpha od spoločnosti Sony, fotografuje tie najrozličnejšie objekty – od architektúry cez šport a reklamu až po život v prírode. Napriek svojej rôznorodej špecializácii v týchto žánroch exceluje, získava klientov a vyhráva popritom rozličné ocenenia. Je to príbeh úspechu, ktorý vychádza z jednej jednoduchej, no nevyhnutnej veci – jeho lásky k tvorbe skvelých snímok.
Vždy som mal pri fotografovaní veľa záujmov a zostalo mi to aj po tom, čo som sa mu začal venovať profesionálne. Nikdy som sa žiadnej veci nechcel vzdať, a hoci to tak nemusí vyhovovať každému, pre mňa to znamenalo, že som nadobudol rozličné zručnosti z odlišných typov prác. Vďaka tomu som mohol preskakovať z jednej veci na druhú. Ak teda pracujem pre tlačovú agentúru, dokážem jej dať typ snímok, ktorý potrebuje, a keď fotografujem interiéry hotelov, dokážem rýchlo prepnúť do tohto štýlu.
Hoci je Terry rôznorodý ako objekty, ktoré fotografuje, jeho práca sa vyznačuje spoločnou estetikou. „Aj keď pracujem s rozličnými témami a zručnosťami, kľúčová hodnota zostáva rovnaká – vytvoriť niečo, čo má umelecký prínos,“ vysvetľuje. Najdôležitejšou vecou, ktorá to Terrymu umožňuje dosiahnuť, je kompozícia. „Nech ide o akýkoľvek objekt, snažím sa ponúknuť iný pohľad, niečo pozoruhodné. Môžem to realizovať fotografovaním z nezvyčajnej výšky alebo uhla či výberom širokouhlého objektívu alebo teleobjektívu. Potom snímku vyplním obsahom tak, aby bola úderná,“ hovorí.
Ďalšia vec, ktorú Terry vždy využíva v snímkach, je „dobré odlíšenie, aby objekt na zvolenom pozadí vynikol“. Dosahuje ho viacerými spôsobmi, napríklad výberom objektívu, polohou pri snímaní, osvetlením objektu alebo použitím širokej clony na rozmazanie pozadia a izolovanie objektu.
Každá z týchto vecí môže podľa mňa urobiť dobrý záber aj z toho najbežnejšieho objektu.
Vďaka širokej škále objektov je jeho práca stále niečím nová a umožňuje mu využívať zručnosti z jednej disciplíny v druhej. „Je nemožné nepreniesť znalosti z jednej oblasti do druhej,“ vysvetľuje Terry. „Techniky snímania krajiny preto využívam aj pri architektúre a metódy snímania interiérov pri tvorbe portrétov. Koniec koncov, rovnaké kľúčové hodnoty fungujú v rámci širokej škály štýlov.“
Je pochopiteľné, že fotograf pracujúci s rozličnými žánrami potrebuje fotoaparát, ktorý sa dokáže prispôsobiť prakticky akejkoľvek situácii. Z toho dôvodu Terry primárne používa telo fotoaparátu α9, hoci využíva aj model α7R III, ak chcú klienti využiť väčšie rozlíšenie. „Fotoaparát α9 má všetko, čo potrebujem, a môžem sa naň plne spoľahnúť,“ hovorí. „Má napríklad režim série záberov s rýchlosťou 20 snímok/s, čo znamená, že dokážem dokonale zachytiť výraz tváre športovca, a systém automatického zaostrovania, ktorý na každej jednej snímke udrží pohyblivý objekt zaostrený, takže už viac nemusím dúfať, že najlepšia póza bude tá ostrá – všetky sú.“ Možnosť spoľahnúť sa na prvotriedne automatické zaostrovanie fotoaparátu α9 tiež znamená, že Terry môže fotografovať so širšími clonami a zaistiť odlíšenie objektu, ktoré je pre jeho snímky charakteristické.
Začal fotiť aj za pomoci tichej uzávierky fotoaparátu α9, na ktorej vyzdvihuje najmä možnosť snímať golfistov pri zadnom švihu, čo s digitálnou zrkadlovkou skrátka možné nie je, ibaže by ste sa chceli dať vyhodiť z ihriska. „Výkon citlivosti ISO možno zvýšiť viac ako predtým a dosiahnuť rýchlosť uzávierky, ktorú pre akciu chcem. A potom je tu stabilizácia obrazu v rámci tela fotoaparátu, ktorá na opačnom konci spektra rýchlosti uzávierky znamená, že môžete jednoducho pridať efekty pohybu, napríklad metódou panning.“
Terry hovorí, že aj hľadáčik a zadná obrazovka fotoaparátu α9 značne zmenili spôsob jeho práce.
Možnosť vidieť záber predtým, než ho reálne vytvorím, je absolútne úžasná a pomáha mi pracovať rýchlejšie a intuitívnejšie než kedykoľvek predtým. Zároveň však znamená aj to, že mám lepší kontakt s objektom alebo klientom, s ktorým pracujem. Na rozdiel od práce s digitálnou zrkadlovkou už nemusím stláčať tlačidlo prehrávania, aby som sa presvedčil, že mám požadovanú expozíciu. Stačí mi pozerať sa na klienta alebo na to, čo snímam, a udržiavať si kontakt, ktorý je kľúčovým pre dobrú fotografiu bez ohľadu na to, čo je na nej.
„Hoci fotografujem rozličné žánre, nachádzam prieniky medzi schopnosťami, ktoré pre ne potrebujem, čo prispieva ku kvalite mojej práce.“