Nemám rád klišéovité portréty. Nastrojené, usmievavé fotografie pre mňa veľa neznamenajú. Sú príliš jednoduché a naivné – a predovšetkým vám o objekte povedia iba veľmi málo.
Ak by mojou úlohou vlastne bolo iba zhotovovať zábery, sekol by som s tým. Dôležitá je však práca v teréne – zoznamovanie sa, nadväzovanie vzťahov, rozhovory a snaha pochopiť ľudí pomocou etnografického vzdelania.
Keď fotím portréty ako tento záber pastiera menom Bor na severe mongolskej provincie Bulgan, ide vždy o intuitívnu záležitosť. Kompozícia sčasti vyplýva z charakteru, sčasti z histórie alebo zo širšieho kontextu spoločnosti, ktorú skúmam.
Bor má 84 rokov a celý život strávil v tejto oblasti medzi zvieratami. Prežil komunistický režim a mal ťažký život ako pastier, čo je dnes už takmer nemožné. V dôsledku toho sa čoraz viac ľudí sťahuje do miest a nomádska kultúra upadá.
Pri rozhovore s Borom som si zrazu uvedomil, že mám pred sebou zosobnenie celého storočia driny a trápenia. Opisoval mi zložité skutočnosti, a preto som podobne koncipoval aj snímku – s komplexnosťou a napätím číhajúcim v tmavom negatívnom priestore za ním a s vysokým kontrastom na jeho tvári. Snímka je aj mierne naklonená, čím zámerne poukazujem na jeho ťažký život, ktorý je na hony vzdialený romantickým cestovateľským fotografiám.
Sony Alpha 7C je úžasným spoločníkom predovšetkým pre fotožurnalistov a dokumentaristov, najmä ak ho skombinujete s objektívmi zo série G, ako napríklad FE 50 mm F2,5 G. Tento fotoaparát je nenápadný, tichý a nie je taký agresívny ako telo fotoaparátu DSLR. Vďaka formátu diaľkomeru s hľadáčikom vľavo som mohol fotiť pravým okom, zatiaľ čo ľudia naokolo stále videli moju tvár. Keďže sa s objektom vidíme, môžeme na seba vzájomne reagovať. Patrí to k mojim etickým zásadám, a práve preto som dokumentárny fotograf.
Pri tomto zábere som použil kĺbovú obrazovku fotoaparátu Sony Alpha 7C. Vďaka tomu môžem slobodne vnímať a pohybovať sa bez ohľadu na obmedzenia spojené s hľadáčikom. Zároveň mi to umožňuje snímať zhora, keď sa ocitnem v dave alebo na zemi. Obrazovku fotoaparátu Sony som použil ako pomôcku pri rámcovaní snímok, aby som mohol dostatočne znížiť expozíciu a zachovať tmavé pozadie, no zároveň vyzdvihnúť svetlé časti Borovej tváre.
Táto fotografia nie je romantická, ale je pravdivá. A objekt hľadí do svetla, čo pre mňa znamená, že sa pozerá na budúcnosť s otvorenými očami.
Tento záber bude súčasťou mojej pripravovanej knihy o Mongolsku v 21. storočí. Pri dokumentovaní prechodu z vidieckych oblasti sa snažím zachytávať drsnú krásu krajiny, čoho výsledkom sú pôsobivé snímky, ktoré rozprávajú príbeh krajiny prechádzajúcej veľkou premenou.