Ako spoločnosť Sony sprístupňuje kreativitu pre všetkých

Robina Spinksa sa ako zrakovo postihnutého človeka často pýtajú na zjavný rozpor v jeho výbere koníčka. „Niekto mi nedávno povedal: ,Ako sa môže človek ako ty, ktorý slabo vidí, zaujímať o fotografovanie? Určite riadne nevidíš na fotografie?‘ Existuje už určité odôvodnenie, ignoruje však aj aspekty fotografovania, ktoré presahujú rámec jednoduchého zaznamenávania scény. Súčasná technológia navyše značne uľahčuje fotografovanie aj ľuďom, ako som ja.“

Robin, ktorý je vedúcim inkluzívneho dizajnu na Kráľovskom národnom inštitúte nevidiacich (Royal National Institute of Blind People, RNIB), pri opise toho, čo prežíva so svojím zrakom a ako sa to hodí k jeho fotografovaniu, hovorí: „Prečítam vrchné písmeno na tabuľke na vyšetrenie zraku, ale to je všetko. Hovoria mi, že sú tam aj iné písmená, ja ich však jednoducho nevidím! Pravdou je, že sa nemôžem pozerať na scénu a vizuálne ju posúdiť rovnako ako človek s normálnym zrakom,“ pokračuje, „dokážem však vytvoriť kompozíciu, vyfotografovať ju a neskôr ju preskúmať.“

„Toto ma na fotografovaní najviac vzrušuje: to, ako mi pomáha pochopiť formu, funkciu a textúru, nádheru konštrukcií a artefaktov. Či už ide o sochu, budovu alebo krajinu, fotografovanie spoľahlivým fotoaparátom, možnosť transfokovať si ju na veľkej obrazovke a skúmať detaily je spôsob, akým spoznávam svet a prehlbujem si jeho chápanie.“

V našom okolí existuje oveľa viac ľudí podobných Robinovi, ako by ste si mysleli. Podľa správ Národného zdravotného systému Spojeného kráľovstva žijú v Spojenom kráľovstve viac ako 2 milióny ľudí so stratou zraku a 340 000 ľudí je zaregistrovaných ako nevidiacich alebo zrakovo postihnutých. Takže v Spojenom kráľovstve môže byť značný počet zrakovo postihnutých fotografov a mnoho ďalších je po celom svete.

Spoločnosť Sony si dobre uvedomuje, že všetky časti spoločnosti sa potrebujú prejaviť, a usilovne pracuje na ich podpore, rovnako ako v prípade bežných používateľov jej fotoaparátov a objektívov.

„Naším mottom je japonské slovo Kando,“ vysvetľuje Ben Pilling, špecialista spoločnosti Sony na technický marketing obrazových produktov. „Nedá sa priamo preložiť do angličtiny, v podstate však ide o silu nástroja, ako je fotoaparát, emocionálne zapôsobiť na jeho používateľov. Tieto emócie chceme sprístupniť každému na celom svete a sem, pochopiteľne, patria aj slabozrakí ľudia.“

„Po celý čas sme sa radili s fotografmi so stratou zraku,“ pokračuje Ben, „zároveň sme využívali znalosti členov RNIB pri používateľskom testovaní a spolupracovali sme so zrakovo postihnutými fotografmi vo vlastných tímoch. Spoločnosť Sony Japan v skutočnosti zistila, že medzi jej zamestnancami je vášnivý fotograf, ktorý je slabozraký, a práve priama spolupráca s ním odštartovala niektoré z iniciatív, ktorým sa v súčasnosti venujeme v oblasti našich fotoaparátov.“

Spoločnosť Sony napríklad nedávno v Japonsku vytvorila putovnú výstavu s obrázkami od piatich slabozrakých fotografov. „Jeden z umelcov, ktorého postihol glaukóm, povedal, že sa takmer vzdal fotografovania, potom však použil časť súpravy a funkcie, ktoré sme vytvorili pre zrakovo postihnutých ľudí, a situácia sa zlepšila,“ uviedol Ben.

Takže akými spôsobmi môžu fotoaparáty Sony sprístupniť fotografovanie slabozrakým používateľom ako je Robin? „Zvyčajne ide o poskytovanie multimodálnych informácií,“ vysvetľuje Robin, „ktoré zahŕňajú ovládanie hmatom, ktoré pomáha identifikovať vstupy, spoľahlivé používanie farebného kontrastu v ponukách a režimy prevodu textu na reč, ktoré doslova čítajú ponuky a zvolené funkcie. Tieto veci skutočne zvyšujú dôveru v obsluhu, najmä vtedy, keď potrebujete rýchlo zmeniť nastavenia pri zmene poveternostných podmienok.“

Fotoaparáty, ako sú Alpha 7 IV a ZV-E1 od spoločnosti Sony, obsahujú tieto aj iné funkcie, ktoré sa neustále vylepšujú. „Užitočnosť čítačky obrazovky v krátkom čase veľmi pokročila,“ dodáva Ben, „a teraz má niekoľko rôznych možností rýchlosti a hlasitosti, ako aj schopnosť spustiť rozprávanie cez slúchadlá, čo je skvelé pre používateľov, ktorí majú aj problémy so sluchom, prípadne pre tých, ktorí len chcú mať súkromie.“

„Nielen to, ale posledné štyri modely, ktoré sme uviedli na trh, disponujú aj možnosťou zväčšiť ponuky, aby sa ľahšie čítali,“ uvádza ďalej. „Dá sa to nastaviť len na vlastné tlačidlo a ovládať cez 1,5x, 2x alebo 2,5x a potom môžete na posúvanie doľava, doprava, hore a dolu použiť kruhové ovládače na fotoaparáte alebo dotykovú obrazovku.“

Pri všetkých súčasných modeloch značky Sony, ktoré majú aj výstup HDMI, sa ľahko nasadia na fotoaparát externé monitory umožňujúce väčšie zobrazenie obrazovky a jednoduchá je aj synchronizácia s telefónmi a tabletmi, aby sa mohli použiť ich obrazovky pomocou vstavanej Wi-Fi a novej aplikácie Sony Creators.

Pokiaľ ide o ergonómiu, spoločnosť Sony dbá na používanie tlačidiel, ktoré sa dajú rozlíšiť dotykom, „takže napríklad meníme veľkosť, tvar a ohmat,“ hovorí Ben, „ako príklad možno uviesť tlačidlo AF-on na zadnej strane, ktoré je zjavne väčšie ako menšie tlačidlo C1 vedľa neho, zatiaľ čo tlačidlá vymazávania a prehrávania sú vyduté a vypuklé.“

Veľké skoky, ktoré spoločnosť Sony dosiahla v oblasti automatického zaostrovania riadeného umelou inteligenciou, napokon značne uľahčujú aj obsluhu fotoaparátu slabozrakým ľuďom. „Pomocou fotoaparátu schopného rozoznať rôzne typy objektov si môžete vybrať to, na čo chcete zaostriť,“ objasňuje Robin. „Pokúšať sa zistiť, či mám zaostrené na zviera, môže byť pre mňa náročné, a predtým som musel zachytiť niekoľko záberov a dúfať, že získam ten najlepší. Technológia podobná tej, ktorou disponujú fotoaparáty značky Sony, je však ďalšou bránou k tomu, aby som si užíval fotografovanie a vyhotovoval lepšie snímky. Je to pekný príklad toho, že umelá inteligencia pomáha z úzadia, ale nepreberá kontrolu.“

Spoločnosť Sony, ktorá upína svoje úsilie na budúcnosť, nedávno vyvinula aj súpravy fotoaparátov s integrovanou projekciou sietnice. „Využívajú nízkovýkonné lasery na zaostrovanie obrazu z fotoaparátu na sietnicu fotografa,“ vysvetľuje Ben, „takže ľudia, ktorí nikdy poriadne nevideli alebo zrak stratili, môžu stále vytvárať snímky. Mnohí fotografi na výstave v Japonsku použili pri práci túto technológiu a bolo úžasné byť toho svedkom.“

Aby posledné slovo patrilo fotografovi, Robinovi, pre ktorého je táto technológia užitočná, je jasné, že tieto zdokonalenia výrazne zmenili jeho schopnosti a potešenie. „Je skvelý pocit, keď niekto úplne vidiaci oceňuje moje fotografovanie a ide o dôkaz toho, že nevidiaci a slabozrakí ľudia sa môžu zapojiť a prispieť do vizuálneho média.“

„Fotografoval som v Camps Bay v Južnej Afrike a vlastne som si to ani nevšimol, keď som zistil, že priamo v strede snímky je paraglajdista. Videl som ho až po návrate domov, keď som zväčšil fotografie na svojom veľkom monitore,“ hovorí Robin. „Keď teraz ľudia vidia túto fotografiu na stene mojej obývacej izby a je taká dobrá, neveria, že ju vyhotovil niekto slabozraký. Je to pre mňa príjemný pocit. Sú ohromení a to ma napĺňa hrdosťou. Nová technológia naozaj dokáže odkryť takéto pocity.“

Ben hovorí: „Tešíme sa na výstavu, na ktorej môžu slabozrakí fotografi ako Robin predviesť každému svoje dielo, aby im umožnili užiť si ich inšpiráciu, kreativitu a perspektívy.“