Každý z nás už počul o rozprávke „Soľ nad zlato“, ktorá rozpráva o ľudskej snaživosti a šikovnosti. Massimo Siragusa potreboval obe tieto vlastnosti, aby mohol zrealizovať svoj posledný projekt a zdokumentovať jaskynné soľné bane na Sicílii pomocou fotoaparátu Sony Alpha 7R IV.

„Tieto bane sa nachádzajú v troch mestách: Racalmuto, Petralia a Agrigento,“ vysvetľuje, „a fotografoval som ich v rámci väčšieho projektu zameraného na rozmanitú krajinu tohto ostrova. Bane zásobujú soľou potravinárov aj priemyselníkov, sú však nevídané svojou veľkosťou. Patria medzi najväčšie v Európe.“

Dokumentovanie jeho nálezov sa však nezaobišlo bez prekážok. „V takom zložitom prostredí sa nedalo voľne pohybovať,“ spomína, „takže ma pri práci sprevádzal jeden z baníkov. Presúvali sme sa v terénnom aute a denne sme najazdili okolo 30 kilometrov. Zastavili sme všade, kde som spozoroval príležitosť na dobrý záber, a z povrchu sme zostúpili až do hĺbky asi 800 metrov.“

Massimo chválil počas tohto projektu prednosti dizajnu a konštrukcie fotoaparátu Sony Alpha 7R IV. „Je to odolný a ľahký fotoaparát, ktorý sa dokáže prispôsobovať rôznorodým situáciám – a len máločo môže byť „rôznorodejšie“ ako 800 metrov hlboká soľná baňa,“ smeje sa. „Vzhľadom na veľkosť a hmotnosť tohto fotoaparátu som nepotreboval veľký statív, takže som mohol pracovať rýchlejšie a cestovať naľahko. Funkcia automatického zaostrovania v tme navyše fungovala výborne, a to aj pri zachytávaní portrétov baníkov.“

„Bane sú veľmi zložitým miestom na fotografovanie – čiastočne lebo sú také rušné,“ pokračuje. „Aj keď sú v nich veľké vetracie systémy, vo vzduchu je veľa soľného prachu. Keď sa do jaskynných stien zahryznú veľké bagre, rozvíria také množstvo prachu, že nemôžete dýchať. Na konci osem- alebo deväťhodinovej zmeny ste vďační, že sa môžete vrátiť na povrch. Je to tam síce úžasné, ale tá úľava sa podobá vynoreniu potápača nad hladinu.“

Vzhľadom na veľké množstvo soli vo vzduchu prešla zaťažkávacou skúškou aj odolnosť fotoaparátu voči poveternostným vplyvom. „Vždy som sa spoliehal na vynikajúce systémy ochrany voči prachu zabudované vo fotoaparátoch a objektívoch značky Sony,“ priznáva. „Na ochranu vybavenia v baniach som napokon nemusel použiť žiaden dodatočný systém. Stačil sedliacky rozum a výmena objektívov iba v aute – a aj to len vtedy, keď sa usadil všetok prach. To chvíľu trvalo, ale pre vymeniteľný objektív to bolo v danom prostredí nevyhnutné.“

„Popri prachu tam bola aj veľmi nízka viditeľnosť, pretože v takých hĺbkach pod zemským povrchom sa už nenachádza prirodzené svetlo,“ pokračuje. Napriek tomu Massimo radšej využíval dostupné svetelné zdroje vrátane bezpečnostných lámp, svetlometov vozidiel a svojich vlastných vreckových LED svetiel. „Nerád používam profesionálny blesk alebo veľké svetlá, pretože môžu zmeniť atmosféru daného miesta.“

Aby sa vyrovnal s nedostatkom svetla, za pomoci režimu otvorenej uzávierky fotoaparátu Sony Alpha 7R IV a samostatného expozimetra Massimo snímal z malého karbónového statívu dlhé expozície, niekedy až dvojminútové. „So zaisteným fotoaparátom,“ vysvetľuje, „môžete pomocou lámp osvetľovať rôzne oblasti alebo ich môžete počas expozície presúvať a vytvárať tak zaujímavé efekty.“

„V soľných baniach som používal dva fotoaparáty Sony Alpha 7R IV,“ spomína. „Ich najdôležitejšou prednosťou je ohromná kvalita výsledných súborov. Veľa ľudí si myslí, že Alpha 7R IV môže ponúknuť iba rozlíšenie, ale v tomto prostredí do popredia vystúpil úžasný dynamický rozsah snímača. Vďaka tomu som mohol osvetľovať scénu v zábere rôznymi spôsobmi bez toho, aby som sa musel trápiť tými časťami, ktoré zostanú ponorené v tieni alebo v silnom svetle.“

Okrem svojich fotoaparátov Alpha 7R IV sa Massimo rozhodol použiť aj trojicu malých, ľahkých a rýchlych objektívov zo série G. „Používal som modely FE 24 mm f/2,8 G, FE 40 mm f/2,5 a FE 50 mm f/2,5 G,“ uvádza, „ktoré predstavujú skvelú kombináciu zachytávania svetla a nízkej hmotnosti, čo je pre toto prostredie ideálne.“

Aj napriek náročným podmienkam bol projekt úspešný vďaka Massimovmu osvedčenému investigatívnemu prístupu. „Fotografovanie je pre mňa ako rozprávanie príbehov, takže musím venovať čas tomu, aby som sa s príbehom dostatočne oboznámil,“ dodáva na záver. „Zhotovením krásneho záberu ešte nič nekončí. Snažím sa sprostredkovať emócie, ktoré vo mne určité miesto vyvolá, preto k nemu musím pristupovať otvorene. Potom si už len zvolím tie najvhodnejšie nástroje, aby som tieto emócie zachytil.“