Ako krajinný fotograf so zameraním na astrofotografiu obvykle uprednostňujem objektívy s väčšou clonou, aby som dokázal v noci zachytiť čo najviac svetla. Tá však býva spojená s väčšími a ťažšími objektívmi, ktoré pri cestovaní nie sú veľmi praktické.
Preto som spozornel, keď som sa dopočul o novom objektíve FE 16 mm f/1,8 G – mimoriadne rýchlom širokouhlom objektíve s hmotnosťou len niečo nad 300 gramov. Na porovnanie som vedľa neho položil svoje doterajšie objektívy na astrofotografiu: FE 14 mm f/1,8 GM a FE 24 mm f/1,4 GM. Aj tieto veľmi malé a ľahké objektívy vyzerajú v porovnaní s týmto asi o 50 % ťažšie. Z objektívu FE 16 mm f/1,8 G to teda robí ten najľahší a najmenší objektív na astrofotografiu na súčasnom trhu.
Chcel som objektív poriadne otestovať a nenapadol mi lepší spôsob, než naháňať sa za čarovnou polárnou žiarou v zime. Vydal som sa na Island na krátky týždňový výlet. Po pristátí ma na Islande privítala búrka, typická pre arktickú zimu. Napriek počasiu boli mojou prvou destináciou vodopády. Pri vodopáde Brúarfoss padal mierny dážď so snehom, čo pre tento objektív chránený pred vlhkosťou nepredstavovalo žiadny problém. Mimoriadne široký uhol 16 mm mi umožnil jednoducho zachytiť vodopád spolu s azúrovým korytom. S dlhšími časmi expozície od 0,1 do 1 sekundy je možné docieliť zaujímavé efekty prúdenia vody. Ideálne sa na dosiahnutie týchto časov expozície počas dňa používajú ND filtre. V porovnaní s objektívom FE 14 mm f/1,8 GM sa dajú skrutkovacie filtre ľahko nasadiť na integrovaný 67 mm závit na filter v prednej časti objektívu. Keďže som sa rozhodol na Island vycestovať neplánovane, nemal som so sebou žiadne 67 mm filtre a musel som improvizovať. S najmenšou clonou f/22 a hodnotou ISO 50 sa mi podarilo dosiahnuť potrebný čas expozície 1/5 dokonca aj bez filtra. Hoci môžu mať pri f/22 efekty vychýlenia negatívny vplyv na ostrosť, s ostrosťou celej fotografie som bol naozaj spokojný a podarilo sa mi aj dosť pôsobivo zachytiť prúdenie vody. Presne takto by mal objektív pracovať, pretože krajinní fotografi musia veľmi často improvizovať.
Ďalšou zastávkou boli slávne vodopády Skógafoss. Nádej, že sa mi podarí zachytiť polárnu žiaru, sa rýchlo rozplynula kvôli prebiehajúcej búrke. Rozhodol som sa neďaleko vodopádu stráviť noc, aby som mohol scénu vyfotografovať ráno. Cez noc snežilo a podarilo sa mi ju vyfotiť s pokrývkou čerstvo napadaného snehu. Prekvapilo ma minimálne geometrické skreslenie, ktoré nie je pre širokouhlé objektívy typické. Kvôli krátkej vzdialenosti zaostrovania 13 cm som sa trocha pohrával so zaostrovaním a nevšimol som si takmer žiadne dýchanie (zmenu zorného poľa pri zmene zaostrovania). To je ideálne na kombinovanie snímok s rôznou úrovňou zaostrenia v krajinnej fotografii. Tu sa mi to podarilo s fotoaparátom Alpha 7R V, ktorý podporuje automatické kombinovanie snímok s rôznou úrovňou zaostrenia ako režim snímania. Ľadové štruktúry v popredí a snehom pokrytý vodopád v pozadí.
Predpoveď počasia na ďalšiu noc bola pre juhovýchod krajiny sľubná. Mojou destináciou bol Vestrahorn, úchvatné pohorie na juhu Islandu. Do tohto regiónu som sa dostal večer a vydal som sa na výpravu. Podmienky boli dokonalé: čerstvo napadaný sneh na krásnom pohorí, ktoré sa da vyfotografovať zo severu s plážou v popredí. Po západe slnka sa obloha vyjasnila a vietor, ktorý bežne býva v tomto regióne veľmi silný, sa prekvapivo utíšil. Po večeri v karavane sa začala veľká šou na oblohe. Polárna žiara obvykle trvá len krátko, preto som sa musel poponáhľať. Chopil som sa batoha a vyrazil som na pláž. Cestou som sa na chvíľu zastavil uprostred zasneženej krajiny. Polárna žiara sa tiahla cez celú oblohu, a tak som sa rozhodil zachytiť panorámu. Keďže sa polárna žiara rýchlo hýbe, jednotlivé snímky sa musia snímať veľmi rýchlo. Čím kratšia je ohnisková vzdialenosť, tým menej jednotlivých fotografií je potrebných, a čím väčšia je clona, tým kratší je čas expozície – ideálne podmienky pre objektív. Na jednej fotografii som zapózoval ja sám s čelovým svetlom, čo sa nafotilo veľmi jednoducho vďaka zabudovanému 10-sekundovému časovaču vo fotoaparáte.
Nemal som času nazvyš, a tak som sa vybral k pláži. A práve tu sa naplno prejavil skutočný potenciál objektívu. Pokúsil som sa zachytiť, ako sa polárna žiara nad pohorím Vestrahorn odrážala na tenkej vodnej hladine vracajúcich sa vĺn – to všetko za veľkej tmy. Znie to ťažko a aj je! Krátke časy expozície boli veľmi dôležité, aby ma nezasiahla ďalšia vlna. Vďaka clone f/1,8 a hodnote ISO 4000 sa mi podarilo zachytiť fotografiu s dobrou expozíciou do 4 sekúnd. A páni, naozaj to fungovalo! Odraz polárnej žiary s Vestrahornom. Úchvatný moment.
Potom som sa to snažil dotiahnuť do extrému. Zachytiť úplné panorámy pri vracajúcej sa vlne. Bola neuveriteľná sranda stále rýchlejšie behať od vlny k vlne pri teplote mínus 10 °C. Nohy som mal úplne premočené a premrznuté. Aj preto je také dôležité mať malý a kompaktný objektív, aby ste dokázali konať rýchlo za behu. S týmto objektívom to nebol žiadny problém. Vďaka širokému uhlu 16 mm a doširoka otvorenej clone f/1,8 sa mi podarilo zachytiť panorámy s odrazmi na pláži. Popravde, z výsledku som nadšený. Pri clone f/1,8 bola ostrosť veľmi dobrá a komatická aberácia aj vinetácia boli len veľmi malé. Len sa na tie fotografie pozrite sami!
Keď som si prestal cítiť prsty a potreboval som krátku prestávku, jednoducho som namieril fotoaparát na oblohu a zachytil som toľko jednotlivých snímok, koľko sa len dalo, pomocou funkcie intervalového snímania. Z neho viete následne v postprodukcii vytvoriť časozberný film. Fotoaparátu sa dokonca podarilo zachytiť aj krásnu subbúrku polárnej žiary. Čas expozície bol nastavený len na 2 sekundy, aby sa predišlo rozmazaniu rýchlo sa pohybujúcej polárnej žiary. Veľké clony (f/1,8) sú na to nevyhnutné, pretože v opačnom prípade musíte fotografovať pri veľmi vysokej hodnote ISO.
Keď sa moje prsty trocha ohriali, pokračoval som s panorámami! Nanešťastie, asi po dvoch hodinách sa čaro skončilo. Pri východe slnka som Vestrahorn vyfotografoval znova za prvých lúčov svetla. Znova sa objektív skvele predviedol, tentokrát pri clone f/13.
Cestou späť som sa zastavil na svetoznámej Diamantovej pláži, aby som odfotil „ľadové kryhy“ ľadovca Vatnajökull za krásneho svetla. Všetko to vyšlo skvele na jednotlivých snímkach. Znova som bol z výsledkov nadšený.
Krátko nato zasiahli Island silné búrky s rýchlosťou vetra nad 200 km/h a nebolo možné fotografovať, takže som rád, že som mal šťastie na jasnú oblohu. V poslednú noc som počas cesty na letisko vykukol z auta a medzi mračnami som zazrel polárnu žiaru. Neďaleko Reykjavíku som našiel dobré miesto na fotografovanie s domom, pred ktorým sa tiahol potôčik. Znova sa mi pošťastilo a podarilo sa mi s týmto objektívom zachytiť nádherné odrazy polárnej žiary. Ako som očakával, výkon snímania bol skvelý dokonca aj pri clone f/1,8.
Aby som to zhrnul, prácu s objektívom FE 16 mm f/1,8 G som si naplno užil. Podľa mňa je to skvelý objektív – mimoriadne ľahký a kompaktný a vďaka širokej clone a závitu na filter je to výnimočný objektív na astrofotografiu aj klasickú krajinnú fotografiu. Vždy tak bude mať v mojej taške na fotoaparát svoje miesto.
„Ide o špeciálny druh fotografie. Jej objekty nie sú viditeľné ľudským okom, no sú skutočné.“