Nebeské telesá

Astrofotografovanie, nočné snímanie, zachytávanie krajín pri slabom svetle… Nech už tomu hovoríte akokoľvek, všetky tieto typy fotografovania majú niečo spoločné – komplexnosť. Koniec koncov, snímanie takýchto fotografií nie je vôbec jednoduché. Hrá v ňom veľkú úlohu načasovanie, lokalita, vynaložené úsilie, správna výbava a, samozrejme, technické zručnosti nadobudnuté zo skúseností.

Stefan Liebermann, odborník na nočnú oblohu, strávil pod hviezdami nespočet hodín. Snímanie fotografií podobných tým Stefanovým si okrem dobrého výberu lokality vyžaduje aj správnu techniku a výbavu. Najväčšou výzvou je spojenie dlhých expozícií potrebných na zachytenie nočnej oblohy a rotácie Zeme. Práve tá spôsobuje, že hviezdy nevyzerajú ako body, ktoré vidíme voľným okom, ale pripomínajú skôr svetelné čiary.

„Na výpočet maximálneho expozičného času, počas ktorého hviezdy ešte zostanú bodmi, väčšinou používame pravidlo 500,“ vysvetľuje Stefan. „To znamená, že hodnotu 500 vydelíte ohniskovou vzdialenosťou použitého objektívu. V prípade môjho objektívu FE 24 mm f/1,4 GM je maximálny expozičný čas okolo 20 sekúnd. Navyše by som musel snímať pri citlivosti na hodnote ISO 3 200 alebo 6 400, aby som získal požadovaný jas. Tento prístup je dosť obmedzujúci, a preto používam sledovač hviezd, ktorý mi pomáha predĺžiť expozičný čas.“

Stefan v posledných projektoch používal svoj osvedčený fotoaparát α7 III. Po prepojení so sledovačom hviezd fotoaparát pomaly rotuje a kopíruje pohyb Zeme „a umožňuje mi tak predĺžiť expozičný čas až na dve minúty a viac,“ prezradil. „Po nasnímaní popredia s ‚pozemnou‘ expozíciou mi potom stačí tieto dva zábery skombinovať pri upravovaní.“

Má to však aj iné výhody. „Keď používate sledovač hviezd, nemusíte mať tak doširoka otvorenú clonu,“ vysvetľuje. „Môžete pokojne snímať pri clone f/2,8 alebo f/3,5, čo prináša skvelú ostrosť, a tiež môžete citlivosť ISO nastaviť na nižšiu hodnotu, ako napríklad 800 alebo 1 000. Vďaka sledovaču môžem používať aj objektívy ako FE 16 – 35 mm f/2,8 GM, s ktorým som pri komponovaní flexibilnejší. Keď začnete takýto sledovač používať, nebudete vedieť prestať! Vyhnete sa vďaka nemu množstvu supertechnickým veciam, ktoré sa spájajú so snímaním statických astrozáberov, akým je napríklad vrstvenie stoviek expozícií. Tak prečo si to neuľahčiť?“

Stefanovi so zaostrovaním pomohol elektronický hľadáčik fotoaparátu Alpha.

Stefan verí, že snímanie takýchto krajín prináša okúzlenie, aké by mal zažiť každý fotograf krajín. „Mnoho ľudí o tom číta alebo rozpráva,“ povedal, „no nejdú von a neskúsia si to sami. Podľa mňa lepší pocit neexistuje. Navyše, často ide o skupinovú aktivitu, čo je v podstate motiváciu ešte zvyšuje. Môžem ísť na výlet s priateľmi a rozprávať sa s nimi pri tom, ako snímame fotografie. Rád ich zapájam do scén, ako napríklad do tejto, pretože tým fotografii pridám ľudský rozmer a človek si tak dokáže predstaviť, aká obrovská tá obloha naozaj je.“

Pre Stefana je snímanie takýchto fotografií dôležité aj v širšom meradle, pretože svetelné znečistenie na zaľudnenej severnej pologuli astrofotografovanie stále sťažuje. „Podľa mňa tieto zábery predstavujú dôležitú pamiatku,“ prezradil. „Ktovie, možno nás o 50 rokov bude tak veľa a svetelné znečistenie bude také výrazné, že už nočnú oblohu neuvidíme tak ako doteraz. Je dôležité, aby ľudia vedeli, aká nádherná dokáže byť.“