Fotografovať živočíšne druhy sa nenaučíte zo dňa na deň. Ja, ako vyštudovaný biológ, musím pri fotografovaní divokých zvierat zdolať tri výzvy. Predovšetkým si musím o zvierati naštudovať všetky dostupné informácie. Potom musím nájsť spôsob, ako sa k tomuto tvorovi dostať bez toho, aby som ho vyrušil. A nakoniec si odniesť suvenír v podobe záberu zvieraťa v prirodzenom prostredí, o ktorý sa podelím so svetom.
Ak všetko prebehne bez problémov, na mieste strávim desať dní. Môže to však trvať aj dlhé roky. Napríklad snežné leopardy fotografujem už od roku 2017, a stále nemám záber, ktorý by odrážal moje úsilie. Budem sa teda za nimi vracať každú zimu, až kým sa mi to nepodarí.
Plánovanie
Dôležitou súčasťou získavania konečných záberov je prieskum. Začínam štúdiom druhu. Musím nájsť prostredie, v ktorom sa často vyskytuje, jeho korisť, návyky, stav ochrany a tiež si položiť otázku: „Prečo vlastne fotografujem práve tento živočíšny druh?“
Nádherné sú všetky zvieratá, ja si však musí nájsť aj ďalší dôvod. Či sú životne dôležité pre ekosystém, ohrozené alebo úplne neznáme pre širokú verejnosť.
Práca v teréne
Dni v teréne môžu byť veľmi dlhé. Je to však vášeň, takže tam nesedím a nepočítam hodiny. Rovnako ako pri inom fotografovaní, aj tu platí, že prvé a posledné hodiny dňa sú tie najlepšie. Nielenže je nádherné svetlo, ale aj zvieratá sú práve vtedy zvyčajne najaktívnejšie.
Na to, aby sa k nám zviera priblížilo, ale nebolo rušené, používame v prípade niektorých druhov úkryty alebo stany. Pri nosorožcoch vás môžu v skrýši prepadnúť znepokojivé pocity, pretože veľké a silné zvieratá sa chodia cez noc napiť len dva alebo tri metre od vás. Nevyhnutné je ticho, pomalé pohyby a veľmi svetlé širokouhlé objektívy, ako napríklad 12 – 24 mm f/2,8 GM alebo 16 – 35 mm f/2,8 GM.
V prípade gepardov som zistil, že ide o pokojné a učenlivé zvieratá. Normálne som mohol vystúpiť z vozidla a s objektívom 400 mm f/2,8 G Master si ľahnúť iba niekoľko metrov od nich – úplný sen!
Zo všetkých svojich objektívov mám najradšej 400 mm f/2,8 GM. Clona f/2,8 prepustí veľa svetla, čo tiež znamená, že môžem rozostrením oddeliť pozadie. A keď ho navyše doplním o telekonvertor 1,4×, získam pre svoje fotoaparáty Sony objektív s ohniskovou vzdialenosťou 560 mm bez kompromisov v oblasti rýchlosti zaostrovania. Používam aj model 200 – 600 mm f/5,6 – 6,3 G OSS, čo je vynikajúci objektív za skvelú cenu.
Používal som rôzne fotoaparáty Sony, už niekoľko rokov som však verný modelu Alpha 9. V poslednej dobe zvyknem používať aj model Alpha 1. Obľubujem ho z dôvodu kombinácie špičkového automatického zaostrovania a snímača s vysokým rozlíšením. Tieto fotoaparáty nosím so sebou kamkoľvek – od džungle na Borneu až po chladné Himaláje – a nikdy ma nesklamali. Nedávno som svoju tašku doplnil o model Alpha 7 IV, ktorý mi bude slúžiť spolu s modelom Alpha 1.
Svetlo a kompozícia
Kľúčom k úspechu je svetlo, a preto si treba privstať. Najlepšie okamihy sú zvyčajne pri úsvite a za súmraku, kedy je slnko na oblohe nízko. Vo všeobecnosti sa treba vyhnúť poludniu. Slnko vrhá príliš tvrdé svetlo, ktoré dopadá príliš zvislo a na objektoch kreslí ostré tiene.
Fotografujem pri čo najnižšej clone, zvyčajne f/2,8 alebo f/4. Toto nastavenie mi umožní vytvoriť príjemné pozadie pri dostatočnej rýchlosti uzávierky, ktorá dokáže udržať krok s rýchlosťou objektu.
V závislosti od objektu sa nakoniec rozhodujem pre vhodnú orientáciu vzhľadom k svetlu. Možno budem chcieť, aby svetlo smerovalo spoza mňa na zviera, prípadne aby vystupovalo spoza zvieraťa a vykresľovalo jeho siluetu. Aj keď všeobecný názor je iný, zaujímavé sú aj zamračené dni. Mraky vtedy fungujú ako difúzory a umožňujú pracovať aj uprostred dňa, čo by sa pri plnom slnku nedalo. Oblaky a ťažká obloha navyše môžu fotografie rozšíriť o ďalší grafický efekt.
