Keď fotografujem celkom neznámych ľudí, výsledné snímky majú nádych tajomna. Neobmedzujem sa na jeden fotografický žáner a fotografujem všetko od svadieb cez architektúru, krajiny, portréty až po detailné zábery či produktové snímky. Keď si však prezerám svoje staré fotografie, najviac ma priťahujú snímky zachytávajúce ľudí, ich tváre a emócie. Najradšej fotografujem svoju rodinu, priateľov a ľudí, ktorých stretávam, no rád snímam aj osoby, ktorých príbehy nepoznám. Navyše, nech sa vyberiete kamkoľvek, neznámych ľudí je všade dosť.

V uliciach fotografujem v podstate vždy, keď niekam idem, a vypĺňam si tým voľný čas cez deň aj v noci. Keď nepoznáte cieľ cesty a ani neviete, čo tam môžete očakávať, celá skúsenosť je ešte príjemnejšia.

Ak sa rovno rozhodnem, že idem fotografovať do ulíc, siahnem po objektíve FE 35 mm f/1,4 G Master alebo FE 50 mm f/1,4 ZA od spoločnosti Sony. Oba ponúkajú úžasnú kvalitu obrazu, a to aj pri clone f/1,4. Navyše sa vďaka praktickým ovládacím prvkom jednoducho ovládajú a nie sú ani príliš ťažké, takže ich so sebou môžem brávať aj na dlhšie prechádzky.

Ak som si však fotoaparát zobral len „pre istotu“, zvyčajne k nemu pribalím menšie a ľahšie objektívy, ako napríklad FE 35 mm f/2,8 ZA alebo FE 55 mm f/1,8 ZA. Nenechajte sa oklamať ich veľkosťou. Hoci sú malé, sú veľmi výkonné a môžem vďaka nim zachytávať mimoriadne čisté a ostré snímky.

Rád vo fotografiách spájam atmosféru alebo energiu daného okamihu. Tiež chcem dokumentovať miesta, ktoré sa pomaly strácajú v tieni moderných presklených budov a nákupných centier, aby si budúci diváci mohli pozrieť, ako naše mestá vyzerali voľakedy.

Staňte sa neviditeľnými

Naozaj úžasné snímky dokážem zachytiť vtedy, keď ma ľudia, ktorých fotografujem na ulici, nevidia. A keďže nevedia, že ich niekto fotografuje, výsledné snímky tak pôsobia autenticky a prirodzene.

Neviditeľnými sa stanete najmä vtedy, keď ľudia nedokážu zistiť, kam presne sa pozeráte. Preto dosť pomáha, keď si niečím zakryjete oči, napríklad tmavými slnečnými okuliarmi alebo šiltovkou.

Občas s fotoaparátom používam aj diaľkové ovládanie uzávierky RMT-P1BT od spoločnosti Sony. Vtedy mi stačí fotoaparát len tak držať alebo ho nechať visieť na páse a spúšť viem aktivovať z vrecka. Funguje to úžasne, a to najmä v spojení s tichou uzávierkou fotoaparátu Alpha 9 II.

Ak sa zrazu niečo stane, okamžite sa zameriam na daný okamih a nič iné ma nezaujíma. Vtedy sa snažím čo najrýchlejšie zaostriť na objekt a vytvoriť kompozíciu. Vďaka úžasnej funkcii automatického zaostrovania so sledovaním sa môžem naplno sústrediť na kompozíciu a načasovanie snímky, lebo viem, že fotoaparát bude daný objekt sledovať presne a bez problémov.

Diskrétnosť ocenia všetci. V prvom rade sa tak vyhnem rôznym problémom a v druhom rade nemusím nikomu trápne vysvetľovať, čo vlastne robím. Ak si vás však niekto všimne, očný kontakt môže fotografii dodať nádych osobnosti a vdýchnuť jej život.

Pri fotografovaní v uliciach sa vždy držím jedného pravidla: nefotografujem ľudí v trápnych situáciách. Nechcem ich svojou fotografiou nahnevať, či už na mieste, alebo keď ju náhodou niekde uvidia neskôr.

Hoci sa rád prechádzam po uliciach a fotografujem, nie vždy sa mi podarí zachytiť zaujímavú snímku. Niekedy mám šťastie, inokedy zas nie. No práve preto ma to tak baví. Nikdy presne neviem, čo sa mi podarí zachytiť a priniesť domov. A to ma tak veľmi priťahuje na fotografovaní v uliciach.