Tesne pred svitaním preletí nad Mohavskou púšťou v Kalifornii helikoptéra. Zatiaľ čo nad východným horizontom vykúka slnko, pod Clarkovou horou sa ligoce solárna elektráreň Ivanpah: 200 000 zrkadiel sústredí slnečné žiarenie do centrálnych veží. Z tohto uhla by sa mohlo zdať, že ide o výplod mysle autora science fiction. Ale keby ste sa pozerali zo zeme, všimli by ste si ho vôbec?

„Práve to mám na fotografovaní zo vzduchu najradšej – radosť z objavenia a úžasné detaily, ktoré pri ňom vyniknú,“ vyhlasuje Joris Kuijper, už spomínaný pasažier tohto lietadla, ktorý je zároveň sám skúseným profesionálnym pilotom. „Tieto pohľady sú očarujúce, pretože sú také vzácne, no vzrušujúce je aj ich hľadanie. Po celom svete existujú scenérie, ktoré skrátka nedokážete doceniť pri pohľade zo zeme. A práve tento úkaz je dôvodom, prečo som s fotografovaním začal. Teraz mi už pohľad z oblohy pripadá skrátka prirodzený.“

Hoci Joris počas dospievania rád snímal svet pomocou kamkordéra Action Cam, najviac jeho fotografovanie ovplyvnila jeho kariéra pilota. Ako sám vysvetľuje, pri práci pre veľkú medzinárodnú leteckú spoločnosť KLM „som uvidel svet, často tie najkrajšie miesta s tým najkrajším svetlom na úsvite alebo za súmraku. Vďaka tomu som si uvedomil, že chcem tieto okamihy zvečniť – nielen preto, aby som ich ukázal ostatným, ale aj preto, aby som si neskôr mohol zaspomínať na svoje cesty.“ Keď to začal brať vážnejšie a uvedomil si, že mnohé z týchto pohľadov sa mu naskytli vo vzduchu, investoval do svojho prvého fotoaparátu Sony Alpha 6500, neskôr prešiel na Alpha 7 III s formátom Full Frame a dnes používa najnovší model Alpha 7 IV.

„Počas lockdownu v roku 2020,“ pokračuje, „som trávil čas fotografovaním letiska Schiphol v Amsterdame. Bolo zaujímavé vidieť celé to miesto zatvorené, s lietadlami odstavenými na pristávacej dráhe – lietadlami, ktoré som mal pilotovať! Tak som si prenajal helikoptéru, aby som ho nasnímal zo vzduchu. To bolo po prvýkrát, čo som fotografoval týmto spôsobom, a už pre mňa nebolo cesty späť. Na moje snímky na Instagrame dokonca natrafili aj ľudia z tímu spoločnosti KLM pre sociálne médiá a opýtali sa ma, či ich môžu použiť bez toho, aby si uvedomili, že pre nich pracujem!“

S plnou podporou spoločnosti KLM teda mohol Joris fotografovať z palúb lietadiel v oblakoch – čo bežne dovolené nie je – a oboznámiť sa s novým fotoaparátom Sony Alpha 7 IV, aby kvalita jeho fotografií dosiahla nové výšky. „Samozrejme, že pri fotení zo vzduchu je problémom ostrosť,“ hovorí, „pretože všetko sa poriadne trasie a vaša poloha pri snímaní sa neustále mení. V tomto mi však naozaj pomáha kombinácia funkcií fotoaparátu Alpha 7 IV. Dôležitú rolu pri tom zohráva päťbodová zabudovaná stabilizácia obrazu (IBIS), vďaka ktorej môžem snímať pri rýchlosti spomalenej až na 5,5 zastavení a výsledok bude stále ostrý.“

Zábery z paluby lietadla zachytávajú Jorisa, ako sníma ručne nízkou rýchlosťou iba 1/13 sekundy a vychutnáva si výhody technológie IBIS, a to aj pri manuálnej stabilizácii fotoaparátu – dokonca aj so statívom, svorkou alebo poduškou treba v lietadle stále počítať s vibráciami. Ale vďaka technológii IBIS fotoaparátu Alpha 7 IV dokáže aj stredná rýchlosť pôsobiť oveľa rýchlejšie. „Fotografujem v režime priority uzávierky,“ vysvetľuje, „a hoci nemám pevné zásady týkajúce sa rýchlosti, snažím sa pri väčšine záberov neklesnúť pod 1/320 sekundy. Samozrejme, že to závisí aj od objektívu. Čím je širší, tým nižšiu rýchlosť môžete použiť, pretože pohyb je menej viditeľný. A pokiaľ ide o clonu, objekt je taký vzdialený, že môžem použiť nastavenia ako f/2,8 alebo f/1,4 pre viac svetla a pritom nestratiť ostrosť.“

„Pokiaľ ide o rýchlosť uzávierky, Alpha 7 IV mi pomáha aj svojím výkonom ISO,“ vysvetľuje Joris. „Zvyčajne pracujem s automatickou hodnotou ISO a nastavujem ju na maximum v závislosti od svetla. Keďže v Mohavskej púšti bola tma, začali sme pri hodnote 3 200, ktorá je pomerne vysoká, hoci snímač fotoaparátu Alpha 7 IV aj pri nej dosahuje skvelé výsledky. Keď sa začalo rozvidnievať, znížil som maximálnu hodnotu, a za denného svetla som zostal v rozsahu od ISO 100 do ISO 640, ktorý prináša takmer identické výsledky. Snímač fotoaparátu Alpha 7 IV je dobrou kombináciou rozlíšenia a zvládania šumu,“ pokračuje, „pretože pri 33 megapixeloch sa zachová aj kopa detailov.“

Pre Jorisa je vo vzduchu nesmierne dôležitá aj snímková frekvencia. Aj v tomto ohľade Alpha 7 IV spĺňa očakávania. „Pri výlete helikoptérou, ako bol ten v Mohavskej púšti, urobím veľa záberov,“ vysvetľuje, „takže režim série záberov pri 10 sn./s, obrovská medzipamäť fotoaparátu a jeho využitie ultrarýchlej karty CF Express mi poskytujú všetko, čo potrebujem – nemusím spomaľovať. Čas je vo vzduchu vzácny, a preto nesmiete premárniť jediný okamih. Pri snímaní scén zo vzduchu si všimnete aj to, ako rýchlo sa mení svetlo. Na bežnom výlete preletím ponad konkrétny objekt aspoň niekoľkokrát, takže je dôležité neprestať snímať.“

Joris chce aj naďalej objavovať svet zo vzduchu a v súčasnosti sa sústredí na prípravu knihy leteckých fotografií svojho rodného Holandska. „Zase raz platí,“ dodáva na záver, „že radosť spočíva v spoznávaní týchto úžasných miest, ktoré som mohol preskúmať – ale obrovskú radosť prináša aj objavovanie neočakávaných pohľadov. Najlepší uhol je často práve ten, ktorý nedokážete predvídať. A vo vzduchu sa príležitosti rýchlo vynárajú, ale aj miznú. Práve to by bol môj najdôležitejší tip pri fotografovaní vo vzduchu – stále sa pozerajte, stále snímajte a stále sa kochajte svetom okolo vás. S fotoaparátom Alpha 7 IV totiž nemáte výhovorku, aby ste to nerobili!“