Sony FE 50 – 150 mm f/2 GM možno nie je prvý objektív, ktorý vám zíde na um pri fotografovaní prírody, ale pre Philippa Jakescha bol pri jeho nedávnom dobrodružstve v Antarktíde ideálny. „V subantarktickej a antarktickej oblasti sa môžete k zvieratám dostať naozaj blízko – a aj ony k vám.“
Philip začal v argentínskom meste Puerto Madryn a na Falklandoch, kde chcel preskúmať zvieratá tohto regiónu a bolo to po prvýkrát, čo videl tučniaky vo voľnej prírode. „Bola tam obrovská kolónia tučniakov kráľovských, ktorá patrí medzi najväčšie na svete,“ spomína Philipp. „Na jednom mieste bolo 400 000 tučniakov. Je to neuveriteľné. Jedno mláďatko tučniaka kráľovského stálo asi 10 metrov odo mňa. Predklonil som sa, aby som ho odfotil z nízkeho uhla a využil clonu objektívu f/2. Potom som začul vysoký tón, ktorý tučniaky vydávajú, a vykukol som – to mláďatko sa dokonca ešte priblížilo.“
V záujme ochrany tučniakov pred ochoreniami ako vtáčia chrípka platia pravidlá o približovaní sa k týmto zvieratám. „Musel som sa držať o pár krokov späť a skrčiť sa, aby som zachytil snímku pomocou otočnej obrazovky fotoaparátu Sony Alpha 9 III. Aby ste ochránili tučniaky pred vtáčou chrípkou, zeme by sa nemalo dotýkať nič okrem vašich podrážok. Mláďatko tučniaka kráľovského ma prenasledovalo – to rozkošné huňaté klbko skrátka behalo všade za mnou.“
Vzhľadom na zvedavú povahu týchto zvierat bola ohnisková vzdialenosť objektívu 50 – 150 mm ako stvorená na zhotovenie krásnych záberov jednotlivých tučniakov a iných živočíchov. „Je veľký rozdiel, ak objektív začína pri 50 mm. Mám jeden portrét dvoch tučniakov kráľovských, mláďa s rodičom, na pozadí ktorého je krajina. Tento záber by sa mi s objektívom 70 – 200 mm nepodarilo zachytiť, pretože by som bol na fotenie až príliš blízko. Mal som pri sebe aj model Sony Alpha II a vďaka 50,1-megapixelovému rozlíšeniu môžem snímku kedykoľvek orezať, ale nevedel by som ju rozšíriť.“
Philippa neláka vytvárať snímky, ktoré slúžia iba ako portréty zvierat. „Ak mám byť úprimný, portrétne zábery zblízka sa dajú nafotiť aj v zoo,“ vyhlasuje. „Ale ak skombinujete bližšie, stredné aj širšie zábery, budete mať rôznorodejšie fotografie. Môžete lepšie rozprávať príbeh. Príbeh o miestnej krajine, prírode a o tom, aké je všetko veľkolepé. Môžete vnímať hĺbku a získať predstavu o tom, aká je táto krajina rozsiahla a kde zvieratá naozaj žijú.“
Ohnisková vzdialenosť nie je jedinou vlastnosťou objektívu FE 50 – 150 mm f/2 GM, ktorú Philipp obdivuje. Clona f/2 vám otvorí príležitosti aj nad rámec toho, čo je možné dosiahnuť s objektívom f/2,8. „Môžete naplno využiť úžasnú ostrosť a nízku hĺbku poľa a hrať sa s krásnymi pozadiami,“ hovorí fotograf. „Clona f/2 je so svetlom v pozadí naozaj úžasná. Rozostrenie (bokeh) je úchvatné. Môžete naplno využiť nádherné bublinkové pozadie. Je to skutočne krásne. Bublinky sú okrúhle, takže sa na okrajoch nezmenia na mačacie oči.“
„V istom bode sa na nás usmialo šťastie a začalo snežiť,“ pokračuje Philipp. „So snehom na fotke môžete ešte lepšie vidieť efekt clony. Buď máte v pozadí nádherné svetlo, alebo máte v popredí sneh a vločky tu naberú obrovské rozmery, pretože sa veľmi rozmažú. Skrátka skvele zaplnia celú snímku. Tento efekt by ste s iným objektívom len tak ľahko nedosiahli.“
Automatické zaostrovanie fungovalo dokonale aj počas sneženia. Philipp si spomína na jeden okamih, kedy automatické zaostrovanie aj napriek pohybu tučniakov neprestávalo sledovať objekt. „Naozaj sa držalo očí tučniakov. Niektoré z nich tam pobehovali, padali na šmykľavom povrchu, potom sa znova zdvihli, bežali a kĺzali dolu kopcom. Sledovať tieto tučniaky bolo často veľmi zábavné.“
50 – 150 mm model je až zavádzajúco ľahký aj napriek tomu, že ide o 3-násobný transfokačný objektív s veľmi veľkou maximálnou clonou. „Práve to ma na objektíve naozaj prekvapilo – aký ľahký je to objektív a ako dobre sa s ním narába. Skvele sa s ním pracuje, pretože výborne sedí v ruke.“ Práve manipulácia je jedným z dôvodov, vďaka ktorým sa Philipp mohol s objektívom 50 – 150 mm vydať na prieskum miest, kde sa inak ako z ruky fotiť nedá.
„Na jednej snímke stoja tučniaky na modrom ľadovci. Bola zachytená z nafukovacieho člna, ktorý sa silno kolísal. Poriadne nás to vyhadzovalo – myslím, že až do jedného metra. Neustále sme stúpali a klesali, ale vďaka stabilizácii SteadyShot a sledovaniu s automatickým zaostrovaním na oči sa mi podarilo snímky zachytiť.“
Vďaka kombinácii výnimočných zvierat, fantastickej lokality a neuveriteľných podmienok sa Philippovi podarilo s objektívom FE 50 – 150 mm f/2 GM zachytiť úžasné fotografie. Už sa nevieme dočkať, kam ho vezme nabudúce.