Vždy keď Albert Dros zverejní svoju fotografiu krajiny s Mesiacom, okamžite sa začnú kopiť komentáre typu „To je podvrh“. Najčastejšou reakciou býva „Mesiac predsa nie je taký veľký!“, no Albert má RAW súbory z fotoaparátu Sony Alpha 7R V ako dôkaz. „Všetky zábery vznikli jednou expozíciou – žiadne skladanie, či stupňovanie zaostrovania, vôbec nič. Ľudia si vždy myslia, že sú upravené a že Mesiac nemôže byť taký veľký, ale väčšina z nich sa nikdy nepozerala cez 600 alebo 800 mm objektív,“ hovorí Albert.

Ide o typický príklad toho, ako pri použití teleobjektívu vzniká takzvaný efekt kompresie, pri ktorom sa vzdialené objekty javia bližšie pri sebe. Práve preto Mesiac na fotografii pôsobí taký veľký v porovnaní s objektom, napríklad budovou, ktorú bežne vídame oveľa viac zblízka. Práve tento efekt je pre tieto zábery kľúčový. „Pri niektorých záberoch som stál asi tri kilometre od budovy,“ prezrádza Albert, „pri vzdialenosti nad tri kilometre sa začnú prejavovať atmosférické deformácie spôsobené vlhkosťou. Ak fotografujem zo vzdialenosti približne dvoch kilometrov, obraz zostáva ostrý.“

Na zachytenie týchto neobyčajných záberov Albert v minulosti používal objektív FE 100 – 400 mm f/4,5 – 5,6 GM OSS, často v kombinácii s telekonvertorom Sony 2x, a v poslednom období používa objektív FE 400 – 800 mm f/6,3 – 8 G OSS. „Tento objektív je na fotografovanie Mesiaca výborný. Väčšina ľudí si myslí, že ide o tmavú scénu, na ktorú treba svetelný objektív. Opak je však pravdou – Mesiac je taký jasný, že svetelný objektív vôbec nepotrebujeme. Často totiž používam clonu f/11 alebo f/14. Pri ohnisku 800 mm chcem mať ostrý Mesiac aj budovu, preto sa viac hodí menšia clona.“

Albert nasadí objektív 400 – 800 mm na fotoaparát Sony Alpha 7R V alebo Sony Alpha 1 II, nastaví ho na statív a použije funkciu tichej uzávierky aj diaľkové ovládanie, aby udržal obraz úplne stabilný, čo je pri takýchto ohniskových vzdialenostiach nevyhnutné. „Najčastejšie uprednostňujem fotoaparát Alpha 7R V, pretože má vyššie rozlíšenie. Môžem tak fotografovať z väčšej vzdialenosti pri 800 mm a zároveň si v prípade potreby dovoliť ešte o niečo väčší výrez. Mnohým by ani nenapadlo použiť tento objektív na fotografovanie Mesiaca, pretože ho považujú len za objektív na fotografovanie divokých zvierat. Objektív ako FE 600 mm f/4 GM OSS, prípadne s telekonvertorom, je však ťažší, výrazne drahší a pokiaľ ide o atmosféru fotografie, v praxi neprinesie lepší výsledok,“ hovorí. Aj keď sa príležitosť fotografovať spln objaví každý mesiac, nejde vôbec o spontánne snímanie. Každý záber plánuje do detailu, často aj rok dopredu. „Treba povedať, že za každým takýmto záberom stojí množstvo nepodarených pokusov. Mraky, hmla v nesprávnej výške, vzájomné polohy objektov nie sú stopercentne správne alebo vo výhľade prekážajú budovy. Každý pokus si vyžaduje veľa práce a niekedy to vyjde, inokedy nie,“ vysvetľuje Albert.

„Mnohé zábery mám v hlave a zapisujem si ich aj do kalendára, niekedy aj rok dopredu. Trávim hodiny tým, že na internete hľadám vhodné veterné mlyny alebo kostolné veže a zisťujem, kde sa nachádzajú. Musí ísť o objekty, ktoré vidno z veľkej vzdialenosti, ideálne v otvorenej krajine. Často si miesto pozriem cez Google Street View a skúmam okolie. Potom použijem aplikáciu, pomocou ktorej si zvolím presný uhol a zistím, kde bude Slnko a Mesiac zapadať v konkrétny deň splnu. Chcel som zachytiť napríklad záber konkrétnej veže, no nevyšlo to a ďalšia príležitosť prišla až o rok. Niekedy si treba počkať naozaj dlho,“ hovorí Albert.

Aby bola budova na zábere dobre osvetlená, Albert fotografuje pri východe alebo západe slnka, keď je Mesiac nízko nad obzorom: „Aby ste záber zvládli jednou expozíciou, potrebujete aj trochu prirodzeného svetla. Ľudia často fotografujú Mesiac, ktorý je veľmi jasný, zatiaľ čo krajina je tmavá. To preto, že už je príliš vysoko na oblohe – je noc. Treba ho zachytiť, kým je nízko nad obzorom, v splne a zároveň to zladiť s východom alebo západom slnka.“

So snímačmi Sony vo fotoaparátoch Alpha 7R V a Alpha 1 II dokáže Albert využiť dynamický rozsah prístroja na maximum. „Často fotografujem mierne podexponovane – exponujem podľa jasu Mesiaca a potom pri úpravách zosvetľujem tiene. Fotoaparáty Sony sú známe vysokým dynamickým rozsahom, ktorý umožňuje zachytiť práve takéto zábery. Niektoré zábery vznikajú pri ISO 2000 alebo ISO 3200, kde už dynamický rozsah nie je taký vysoký, takže tieto snímky vyťažia zo snímača maximum,“ vysvetľuje. „V spojení veľkolepej prírody a prvkov vytvorených človekom je vždy niečo výnimočné. Pôsobí to na mňa výnimočne, ako obraz namaľovaný prírodou, ktorý sa snažíme zachytiť.“