Objaviteľ vodopádov

Po 2-kilometrovej túre o 2. hodine ráno v Dettifosse na severozápade Islandu, kam sa vybral zachytiť vodopád v ideálnom prostredí, napokon Páll Stefánsson aj zabudol, že má urobiť fotky. Počas návratu k dodávke so synom mu došlo, že nezachytil tú „dokonale padajúcu vodu“ a to, čo sa sprvu zdalo ako nenápadné fotenie, prešlo v ústrednú myšlienku Pállovej krajinnej fotografie. Po tomto výlete začal dokumentovať nespočetné vodopády Islandu spôsobom, ktorý mu bol vlastný. „Tri roky po sebe som sa vracal v ten istý deň v snahe zreprodukovať ten okamih, hoci to už nikdy nebolo úplne rovnaké,“ smeje sa. „Ale aj to vám niečo hovorí o svete prírody. Neustále sa mení a nikdy sa nezastaví, preto ho musíte zažiť, oddať sa mu a ukázať jeho pravú tvár v prirodzenej podobe.“

Voda sa môže vyskytovať v troch skupenstvách a platí to aj pre vodopády. Tie môžu byť vo forme kvapaliny prúdiacej nadol, éterickej pary či zamrznutého ľadu, ale na Islande sa občas stáva, že zbadáte aj všetky tri tieto stavy naraz. A Páll sa veľmi snaží zdôrazniť, že tieto úžasné miesta nenájdete iba pri zlatom svetle vychádzajúceho alebo zapadajúceho slnka. Preto by žiaden portrét nespočetných vodopádov v tejto krajine nebol úplný bez širšieho záberu, ktorý ponúka jeho Alpha 7R IV.

„Raz ráno napríklad predpovede hlásili veľmi, veľmi zlé počasie, ale ja som sa vybral na sever do Foss í Fossá, pretože som vedel, že po búrke to tam bude vyzerať zaujímavo,“ tvrdí. „Rezervoval som si izbu v hoteli v neďalekej dedinke a vonku bolo toľko snehu, že mi odtiaľ zavolali s otázkou: „Myslíte si, že to zvládnete?“ Snehová víchrica bola taká hustá, že som ani nevedel, po ktorej strane cesty idem! Raňajšie svetlo bolo presne také krásne, ako som očakával – lenže vodopád bol úplne zamrznutý a jeho čierne útesy boli odrazu biele. Zmenil skupenstvo. To je nezvyčajné, nevídané. Vďaka 50 mm objektívu G Master som mohol urobiť perfektný záber.“

Nesmierne si pochvaľuje aj optiku objektívu Sony G Master. „50 mm f/1,2 je najlepší objektív, aký som kedy vlastnil, a veruže ich mám dosť! Spojenie ostrosti a rýchlosti objektívov G Master je fantastické. Práve takéto široké zábery hľadám, pretože rád pracujem s nižším ISO a výsledná kvalita po kombinácii s rozlíšením môjho Alpha 7R IV je priam neuveriteľná. Je to viac než dosť na zhotovovanie veľkoformátových krajinných printov, ktoré potrebujem.“

Pokiaľ ide o expozíciu a kompozíciu pri fotografovaní vodopádov, Páll má poruke tip, ktorý znie ako staré škandinávske príslovie. „Mali by ste byť k vodopádu úprimní,“ smeje sa, „a nesmiete si z neho uťahovať! Chcem tým povedať, že musíte zhotoviť fotografiu, ktorá bude vyzerať rovnako prirodzene, ako keď danú scénu sledujete vlastnými očami. Napríklad: pokiaľ ide o clonu, príliš ju nezmenšujem. Ani ja tieto miesta nevnímam v dokonale ostrej podobe, prečo by potom mali takto vyzerať na fotkách? Zvyknem používať statív, a to aj pri vyššej rýchlosti uzávierky, pretože ma to spomaľuje a pomáha mi to robiť lepšie zábery.“

Rovnaký postup zachováva aj pri výbere objektívov. „Rozhodne uprednostňujem prirodzenejšiu perspektívu,“ vysvetľuje Páll, „a preto väčšinou pri fotení vodopádov používam 50 mm G Master. Keď takto zhotovujete krajinné fotografie, vidíte viac samotný objekt než objektív. Ale pri nasledujúcej snímke som použil dlhší objektív – fantastický 135 mm f/1,8 GM s pomerom strán 1:1 vo fotoaparáte, aby bol záber ucelenejší.“

Pri fotografovaní v okolí vodopádov alebo dokonca pod nimi v každom ročnom období je pre Pálla nesmierne dôležitá aj konštrukcia. „Niekedy sa chcem k vodopádom priblížiť čo najviac a ukázať ich výšku a moc, takže som potom úplne premočený a premrznutý,“ vraví so smiechom, „ale v konečnom dôsledku záleží iba na výslednom zábere. Vy neskôr aj tak uschnete. Preto som zistil, že fotoaparáty a objektívy Sony so mnou dokážu naozaj „udržať krok“. Doprial som im už poriadnu dávku dažďa, zimy a vody, ale nikdy sa im nič nestalo.“

Tieto nároky, a to tak na telo, ako aj na svetlo, sú vlastne ústredným prvkom Pállovho prístupu a kľúčom k jeho úspechu. „Pozrite sa,“ hovorí na záver, „musíte si tie chvíle užívať a ak fotografujete prírodu, je jasné, že budete fotiť v exteriéri. Myslím, že napokon vás vždy ovládne vzrušenie z toho, že ste tam vonku. Preto nezabudnite dôkladne pozorovať a kochajte sa okolím: úcta, ktorú ku krajine cítite, sa potom prejaví aj na fotkách. Možno fotíte prudko tečúcu vodu, ale sami by ste sa nemali nikam náhliť.“