Volám sa Duncan Bonnifay a som francúzsky režisér a kameraman. Zameriavam sa hlavne na komerčné filmy a obsah zo zákulisia určený filmárom. Fotoaparáty Sony boli súčasťou mojej cesty od úplných začiatkov, takže keď ma kontaktovali, aby som vytvoril film pre nový model Sony FX5, bol to pre mňa projekt snov. Najprv som si myslel, že na prípravu budem mať približne tri mesiace. V skutočnosti som mal menej ako mesiac na to, aby som napísal, naplánoval, natočil a editoval film o kráse, a zároveň vytvoril aj obsah zo zákulisia, bonusový materiál a fotografie. Bol to intenzívny zážitok, ale takýto tlak zároveň posunul tento projekt úžasným kreatívnym smerom.

V Sony som dostal veľa slobody. Nechcel som vytvoriť klasický produktový film, ani jednoducho ukazať fotoaparát ako predmet. Chcel som vytvoriť niečo skutočne filmové, plné emócií a zmyslu, takmer ako komerčný film, ale bez závislosti od značky alebo produktu. Odrazil som sa od sloganu „Svetlo, ktoré ukazuje cestu vpred“. Pre mňa ako filmára je svetlo základ. Tvaruje snímky, odhaľuje pocity a dáva záberom význam. Ale v tomto období môjho života malo pre mňa svetlo aj osobnejší význam. Pár mesiacov pred projektom som prišiel o starkú. Táto skúsenosť zmenila moje chápanie svetla. Svetlo sa stalo niečím tichším, neviditeľným, ale stále prítomným, niečím čo vás vedie, keď sa cítite stratený. A tak vznikol film s príbehom o maliarke, ktorá stratila svoju kreativitu, cestovala rôznymi svetmi a elementmi, až kým nenašla svoju cestu späť k tvorbe.

Prečo ste si vybrali takýto poetický prístup namiesto niečoho realistickejšieho? Chcel som, aby film fungoval na dvoch úrovniach. Na povrchu je o umelkyni, ktorá sa snaží znova nájsť svoju kreativitu. Vnútri je to zároveň nenápadná oslava spomienok, neprítomnosti a spôsobu, ako nám môže umenie pomôcť žiť so smútkom bez prílišného vysvetľovania. Realistický príbeh by význam ukazoval príliš priamočiaro. Chcel som niečo univerzálnejšie, kam by diváci mohli vniesť vlastné pocity a interpretáciu. Maliarka, prázdne plátno, svetlo, les, duny a oceán sa stali metaforami. Umožnili mi hovoriť o kreativite a strate bez toho, aby som toho povedal priveľa. Ako vedomie, že máte nový snímač a interný RAW, ovplyvnilo scenár? Film som nenapísal na základe technických špecifikácií, ale vedomie toho, čo všetko FX5 dokáže, mi dodalo veľa sebavedomia. Vedel som, že môžem snímať ručne, pracovať v Open Gate, používať anamorfické objektívy, vytvárať spomalené zábery a zaznamenávať interné X-OCN RAW bez ťažkého vybavenia. Táto sloboda ovplyvnila štruktúru filmu. Dovolil som si pohybovať sa medzi dvomi veľmi rozličnými prostrediami: les, púšť, sopečná krajina, oceán, dážď a interiérové priestory panstva. Tiež som plánoval viac pohybu ako by som to robil zvyčajne v takomto krátkom čase. V lese Anaga napríklad Marjorie beží pomedzi stromy a ja ju sledujem s okliešteným modelom FX5 na stabilizátore DJI RS 4 Pro. Rýchlejšie načítanie mi dodalo aj viac sebavedomia pri ručných a sledovacích záberoch, pretože som si nemusel lámať hlavu posuvnou uzávierkou.

Ako ste udržali súdržný vzhľad v takýchto rozmanitých lokalitách? Nechcel som, aby všetky lokality vyzerali rovnako. Les, duny, sopečné kamene, dážď aj panstvo potrebovali svoju vlastnú identitu. Môj film je o prekonávaní emočných svetov, takže tieto rozdiely boli dôležité. Chcel som zjednotiť iba celkový jazyk snímok: kontrast, hustotu, tóny pleti a spôsob, ako svetlo spolupracuje s postavou. Pracovný postup X-OCN mi pri tom veľmi pomohol, pretože som mal dostatok flexibility na formovanie týchto svetov a zároveň udržiavanie jednotnosti filmového sveta. Na ostrovoch sme formovali hlavne prirodzené svetlo pomocou reflektorov a zrkadiel. V priestoroch panstva bolo všetko lepšie ovládateľné a zdroje sme umiestnili von pred okná, ale stále som sa snažil mäkkosť a kontrast udržať v spojení so zábermi exteriéru.

Ako sa osvedčil nový displej a elektronický hľadáčik pri natáčaní? Vďaka 3,5-palcovej obrazovke 16 : 9 bol fotoaparát pocitovo oveľa praktickejší. Sme stále v pohybe: túry, beh v piesku, lezenie po skalách, filmovanie v daždi a cestovanie medzi ostrovmi. V takýchto podmienkach je dôležitý každý kus vybavenia. Pri anamorfických snímkach, najmä v Open Gate, bolo správne monitorovanie a podpora korekcie stlačenia priamo vo fotoaparáte mimoriadne dôležité. Mohol som precízne vytvárať snímky bez toho, aby som vždy musel stavať väčšiu monitorovaciu zostavu. Pri prechode na objektívy Sony G Master na praktickejšie zábery mi obrazovka poskytla čistý obraz bez toho, aby bolo telo preťažené. Odnímateľný elektronický hľadáčik sa stal jedným z najužitočnejších nástrojov pri práci. Na ostrove Gran Canaria, najmä v dunách, bolo svetlo mimoriadne intenzívne. Piesok odrážal naozaj všetko a môj externý monitor slnečným lúčom nestačil. Vďaka elektronickému hľadáčiku som sa dokázal izolovať od okolia a správne odhadnúť rámovanie, expozíciu a zaostrenie. Funkcia False Colour a nástroje expozície priamo vo fotoaparáte boli v týchto podmienkach veľmi dôležité. Ako ponuka inšpirovaná kamerami Cinealta ovplyvnila vaše pracovné postupy? Po prechode z modelu FX3 bola ponuka na FX5 pocitovo iná. Musel som sa učiť nové veci, najmä preto, že som fotoaparát začal skúmať priamo pod vplyvom produkčného tlaku. Ale keď som pochopil logiku, hierarchia zameraná na kino začala dávať zmysel. Fotoaparát bol ako nástroj na produkciu. Nástroje na expozíciu, monitorovanie, nastavenia RAW, snímkové frekvencie a profesionálne možnosti boli súčasťou prirodzených pracovných postupov. Keďže som nemal prvého asistenta kamery, bolo to veľmi dôležité. Musel som sám fungovať, vytvárať expozíciu, rámcovať, spravovať zaostrenie a robiť rýchle rozhodnutia. Napríklad v Las Grietas som prechádzal medzi Open Gate a 16 : 9 na používanie stabilizácie na zábery z ruky bez prestavania fotoaparátu. Počas záberov v daždi som často využíval funkciu False Colour, pretože som nepoužíval externý monitor. Mať tieto nástroje priamo vo fotoaparáte mi ušetrilo čas a pomohlo mi sústrediť sa na zábery.

Prečo ste si vybrali X-OCN C1? Používal som X-OCN C1, pretože mi poskytol ideálny pomer kvality, flexibility a realistických veľkostí súborov. Tento projekt bol vytvorený hlavne pre YouTube, sociálne médiá, vertikálne verzie, online marketing a premiérové premietanie v kine Grand Rex. Potreboval som flexibilitu režimu RAW na stupňovanie a nastavovanie expozície, ale musel som myslieť aj na ukladanie, zálohu a úpravy výkonu. Keď natáčate takmer dva týždne na viacerých ostrovoch, používate spomalený pohyb a musíte vytvoriť niekoľko výstupov, dáta sa stanú súčasťou kreatívneho pracovného postupu. X-OCN C1 mi dal potrebnú flexibilitu bez generovania príliš veľkých súborov. Pri tomto druhu produktu je vizuálny rozdiel ťažko viditeľný, ale s ohľadom na zálohovanie a priestor na disku je to veľký skok. Ako ste reagovali pri úprave farieb záberov? Pracoval som aj ako špecialista na farby a úprava farieb na záberoch z OCN išla ako po masle. Film obsahoval rôzne situácie: púštne krajiny zaliate jasným svetlom, hlboké lesy, čierne lávové kamene, zelenú vodu, dážď, slabé svetlo aj dobre kontrolované interiéry. Šírka a flexibilita RAW mi umožnili tvarovať každé prostredie bez toho, aby sa obraz rozsypal. Cieľom nebolo, aby bolo všetko navlas rovnaké, ale aby všetko patrilo do jedného filmu. Mohol bez obáv som opravovať svetlé miesta, upravovať tiene a pracovať na tónoch pokožky. Na Lanzarote sme nasnímali zábery v úplnej tme iba s pomocou čelovky, reflektora a atmosféry. Vďaka výkonu fotoaparátu pri slabom svetle a RAW flexibilite vo finále vznikol záber, ktorý bol oveľa prepracovanejší ako podmienky, v ktorých vznikol.

Aký je model FX5 v porovnaní s FX3 Model FX3 milujem. Stal sa obrovskou súčasťou mojej práce, pretože je malý spoľahlivý a dá sa s ním ľahko pohybovať. Ale FX5 je o krok bližšie ku kompaktnej filmovej kamere. Obraz je hutnejší, nástroje na monitorovanie sú výkonnejšie a interné X-OCN RAW zmení to, ako pracujete. S modelom FX3 často staviam fotoaparát podľa toho, čo potrebujem. S modelom FX5 sú tieto nástroje často už zabudované. Zdá sa mi, že skôr ako bezzrkadlový fotoaparát, ktorý sa snaží stať filmovou kamerou, je to od prvého momentu kompartná filmová kamera. Akú kombináciu objektívov ste používali? Balík objektívov som sa snažil udržať čo najmenší, pretože sme často cestovali a chodili po horách. Na hlavnú kinematografickú prácu som používal objektívy DZO Arles, najmä 35 mm a 50 mm v kombinácii s 18 mm na jeden záber zhora na panstve. Taktiež som používal objektívy Thypoch Simera-C pre ľahší, prirodzenejší efekt. Na anamorfnú prácu som používal objektívy DZO Arcana, a to najmä v lese Anaga. Na zábery v daždi som prešiel na Sony FE 24-70mm f/2.8 GM II, pretože som potreboval automatické zaostrovanie, ochranu pred poveternostnými podmienkami a rýchlosť.

Čo dúfate, že diváci pocítia po sledovaní tohto filmu? Dúfam, že pocítia niečo pred tým, ako sa začnú zamýšľať nad fotoaparátom. Samozrejme, tento film vznikol, aby ukázal, čo FX5 dokáže, ale nechcel som, aby predmetom boli iba technológie. Chcel som, aby najprv vyniklo svetlo, záber a emócie. Moja rada filmárom je, aby model FX5 videli ako skutočný filmový nástroj v kompaktnom obale. Nepoužívajte každú funkciu iba preto, že existuje. Používajte Open Gate, X-OCN, elektronický hľadáčik, spomalený pohyb a automatické zaostrovanie vtedy, keď podporia príbeh. Pre mňa tkvie sila modelu FX5 v tom, že vám dáva možnosti vysokej kinematografie a zároveň umožňuje mobilitu, rýchlosť a zameranie na cieľ. Nepomáha iba zachytiť snímku. Pomáha vám ju vytvoriť.