Čo bolo počiatočnou iskrou alebo inšpiráciou pre tento krátkometrážny film?

Ako šesťročný som mal rád jednu hru, ktorá bola podľa môjho otca pomerne nebezpečná, no pre mňa mala takmer až magický nádych: zakryl som lampy látkami a šatkami, aby som sledoval, ako svetlo mení farbu a striedavo sa rozjasňuje a potemňuje. Otec to napokon z obáv o moju bezpečnosť zarazil, ale namiesto toho mi venoval farebné žiarovky. Tie som si odložil a o dvadsať rokov nato som ich objavil v škatuli v babkinom dome. Aj keď medzitým prešlo veľa času, boli presne také, ako som si ich pamätal – a možno to platilo aj pre mňa: keď som ich znova rozsvietil, premkol ma rovnaký pocit úžasu a nadšenia ako v detstve. Tento podnet stál na začiatku môjho príbehu.

Je to príbeh o úprimnom geste dvoch vnukov – kameramana a choreografa –, ktorí sa snažia trochu potešiť svoju deväťdesiatročnú starú mamu. Je to jednoduchý, no pritom citlivý a úprimný príbeh. Žena, ktorú vidíte v zábere, je skutočne moja stará mama – a áno, naozaj má deväťdesiat rokov. Jej celoživotným snom bolo stať sa herečkou. A keďže ma vždy podporovala v mojich záujmoch, túžil som o nej porozprávať. Máme pevné puto a ja som sa vždy snažil držať jej rady a hľadať niečo výnimočné v niečom obyčajnom: nenápadnú štedrosť, s akou sa delíme o to, čo máme radi, jedinečný dar, aký si v sebe nesie každý z nás, a ako vďaka tomu môžeme priniesť šťastie niekomu inému. A ako som už spomenul, keď som v jej dome natrafil na tie staré žiarovky, uvidel som ju presne tak, ako sa objavuje v mojom filme: tíško usadenú pri okne s jemne melancholickým nádychom. V tej chvíli som si položil otázku: ako by som jej mohol do života vniesť trochu svetla?

Ako sa zrodil tento nápad od konceptu až po scenár? Mala na príbeh nejaký vplyv aj samotná kamera?

Keď som ten príbeh začal písať, okamžite som vedel, že doňho chcem zapojiť starú mamu a kamaráta Samueleho, ktorý je talentovaný choreograf a tanečník. Vzhľadom na vek starej mamy som tiež vedel, že celé natáčanie bude musieť prebehnúť u nej doma. Práve to ma inšpirovalo, aby som priniesol čaro performatívneho a filmového umenia do toho intímneho priestoru – pretože často práve tak filmy vznikajú: v rodinnom kruhu, v domácnosti, kde sa z našich najbližších stávajú prví herci našich raných príbehov.

Samotná kamera zohrala kľúčovú úlohu v tom, ako sa príbeh odvíja, najmä vzhľadom na jej nový dizajn a zamýšľaný spôsob použitia. Keďže mám filmové zázemie, občas mi chýbajú časy, keď sme sa pozerali priamo cez hľadáčik a nesledovali sme monitor. Je v tom čosi intímne – keď priložíte oko k okuláru, nenápadne vás to pohltí. Tento pocit, ktorý vo mne znova vyvolal prepracovaný elektronický hľadáčik tejto novej kamery, mi vnukol nápad, že prostredníctvom objektívu možno zahliadnuť niečo úžasné a nápadité – akúsi víziu, ktorú nachádzame pri snívaní s otvorenými očami. Príznačné je, že poslednú repliku filmu som vlastne napísal ako prvú.

S akou najväčšou výzvou si sa stretol počas produkcie a ako ti ju pomohla zvládnuť použitá výbava?

Mali sme prísny časový harmonogram a objavili sa rozličné problémy. Snažil som sa vžiť do kože ľudí, ktorí ešte len začínajú tvoriť filmy alebo už na niečom pracujú a často sa pristihnú pri tom, že musia všetko robiť sami ako taká kapela s jedným členom: hercom, dizajnérom kulís, kostymérom, producentom, režisérom a podobne… Pritom som si však nikdy nekládol tvorivé obmedzenia – ani by som to nikdy neurobil. Týmto príbehom som sa snažil vyjadriť aj určitý pocit slobody, túžbu priblížiť sa k prírode a vzdialiť sa od mesta. Predstavil som si záber natočený úplne z bicykla. Doslova počas jazdy.

A vďaka tejto novej kamere sa mi to podarilo. Nepotreboval som stabilizátor, držadlo ani dodatočnú výbavu – čestné slovo, že mi stačila kamera v rukách so zapnutím dynamickým aktívnym režimom.

Spomenieš si na konkrétne funkcie tejto kamery, ktoré ti pomohli dosiahnuť špecifický vzhľad alebo atmosféru?

Kľúčovú rolu v tom zohrala ergonómia kamery – vďaka nej som mohol natáčať dynamické snímky a s ľahkosťou sa orientovať v tesných a nepohodlných priestoroch. Jedným z mojich cieľov bolo natočiť scénu doslova zo stromu – a tak sa aj stalo.

Malé divadlo, ktoré sme vo filme zinscenovali, vzniklo priamo v obývačke starej mamy – nie v natáčacej hale ani vo veľkých prestavaných kulisách, ale v skutočnom obytnom priestore. Vďaka tomu, aká je táto kamera kompaktná a manévrovateľná, som ju mohol až prekvapivo ľahko presúvať okolo provizórnych zásten, rekvizít… a mojej starej mamy, ktorá na všetko pozorne dozerala a dokonca prispela niekoľkými originálnymi a kreatívnymi návrhmi.

Chcel som zachytiť dojem skutočného filmárskeho remesla, vlastnoručne vyrobeného a osobného diela, a vďaka mierne klasickej estetike tejto kamery som, dúfam, zachytil akýsi prirodzený rozprávkový tón, ktorý bol najúprimnejšou zložkou toho príbehu.

Ako si kamera poradila s náročnými podmienkami – slabým svetlom, rýchlym pohybom či natáčaním v exteriéri?

Kamera ma viackrát ohromila. Dve základné citlivosti ISO na úrovni 800 a 4000 fungujú bezchybne: záznam je pri každom nastavení čistý a bez šumu a prepínanie medzi týmito dvoma hodnotami je plynulé a efektívne.

Na otvorenom slnku sa hľadáčik správa úžasne a monitor je neuveriteľne presný, so žiarivými farbami, vynikajúcim jasom a pôsobivou reprodukciou farieb.

Kameru som testoval pri mori za nehostinného vidieckeho počasia a fungovala bezchybne.

Ovplyvnila ergonómia alebo tvar série FX tvoje rozhodnutia, pokiaľ ide o réžiu alebo kameru?

Vzhľadom na moju históriu tradičných filmových kulís, ktoré sú často veľké a neohrabané, som sa spočiatku obával priestorových obmedzení a manévrovateľnosti. Ale kompaktný dizajn kamery FX2 tieto obavy rýchlo zmietol zo stola: všetko potrebné sa mi zmestilo do malého batohu. Má to tak skvele premyslenú ergonómiu, že som podľa mňa ani nepotreboval ďalšie nástroje či príslušenstvo. Stačilo mi len držať v rukách kameru.

Vlastne som používal bežné predmety – vázu, stôl alebo čokoľvek, čo bolo poruke – ako improvizované pomôcky na komponovanie záberov. Vďaka tomuto prístupu som mohol podľa požiadaviek konkrétnej scény plynule prechádzať od prepracovanejších filmových snímok k prirodzenejším a spontánnejším kulisám. Herečka sa navyše vďaka tomu cítila, akoby ju nikto nenatáčal, takže na pľace vznikla uvoľnenejšia a autentickejšia atmosféra.

Aký objektív, mikrofón a montážne prvky si použil v kombinácii s kamerou FX? A otvorilo ti to nové vizuálne možnosti?

Naplno som využil široký sortiment objektívov značky Sony. Širokouhlý objektív FE 16 – 25 mm f/2,8 G mi umožnil preniknúť do stiesnených priestorov alebo zachytávať širokouhlé zábery zblízka na úzkom drevenom móle pri mori.

Po objektívoch FE 35 mm f/1,4 GM a FE 85 mm f/1,4 GM II som siahol vtedy, keď som chcel objekty ponoriť do snovej, magickej atmosféry, zjemniť pozadia a podčiarknuť vizuálne poetický dojem. Pri tesnejších záberoch zblízka a z rôznych uhlov som používal objektív FE 70 – 200 mm f/2,8 GM OSS II, ktorý dosiahol výrazné a intímne výsledky.

Pri natáčaní s nastaveniami clony od f/1,4 do f/2,8 ma ohromil jas a ostrosť objektívov. Sú čisté, ľahké a pritom ponúkajú krásne filmový vzhľad, ktorý dopĺňa široký dynamický rozsah kamery. Keďže sme pri tomto projekte nepotrebovali dialógy ani zvuky, rozhodol som sa, že nepoužijem mikrofón ani vrchné držadlo a namiesto toho som s kamerou radšej natáčal tým najprirodzenejším spôsobom, na ktorý bola určená. A to bolo ideálne vzhľadom na to, čo som pri tejto príležitosti potreboval.

Spomenieš si na nejaké zábery alebo scény, ktoré by s inou kamerou nemohli vzniknúť?

Táto kamera ponúka funkcie, ktoré mi nielen otvorili široké spektrum technických možností, ale navyše mi počas celého tvorivého procesu boli neustálou inšpiráciou.

Pre mňa je kľúčové spojenie s nástrojom, s pomocou ktorého realizujete svoje predstavy. Samozrejme, že sa pri výbere kamery pozeráte na jej technické parametre – no ďalším dôležitým aspektom je podľa mňa to, aké pocity vo vás vyvoláva.

Táto nová kamera vám prináša pocit skutočnej tvorivej slobody. Inak by sa mi nikdy tak ľahko nepodaril jeden záber, ktorý som si vysníval: išlo o záber zblízka na herca počas jazdy na bicykli na hrboľatej vidieckej ceste. Pokojne si pozrite výsledok a uvidíte, či pocítite tú istú zmes spokojnosti a úžasu ako ja, keď som ju natáčal.

Ako pomohla kvalita obrazu a technika farieb celkovému tónu tohto filmu?

Kvalita obrazu a technika farieb série FX prekonala moje očakávania. Ako filmár, ktorý oceňuje výrazné a sýte odtiene šerosvitu aj jemné, nenasýtené filmové tóny, som bol ohromený schopnosťou tejto kamery pokryť široké spektrum vizuálnych štýlov. Záznam ponúkal pozoruhodnú flexibilitu pri postprodukcii, vďaka čomu som mohol bez problémov kombinovať rôzne vzhľady – aj napriek tomu, že výnimočné boli už aj samotné súbory získané priamo z kamery.

Ostrosť, textúra a jemné detaily boli naozaj vynikajúce. Vysokokvalitné súbory formátu Log ponúkajú pôsobivú šírku na úpravu gradácie, čím umožňujú kvalitnú postprodukciu. Z technického hľadiska je dynamický rozsah a technika farieb plne v súlade s profesijnými štandardmi, aké sa od série FX značky Sony očakávajú, a často kopírujú vlastnosti špičkových kamier Sony z radu Cinema Line.

Čo by si podľa teba mali diváci z tohto filmu odniesť?

Dúfam, že ľudia, ktorí tento filmík uvidia, ocenia jeho úprimnú, jednoduchú a citlivú povahu. Bol by som rád, keby poslúžil ako pripomienka toho, že máme myslieť na ľudí, na ktorých nám záleží, a možno ich dokonca zapojiť do nejakého tvorivého projektu.

Veľa času zvykneme tráviť mimo domova a sme takí pohltení prácou v ustavične sa meniacich tímoch, že zabúdame na ľudí, ktorí sú s nami najdlhšie – a ktorí tu s nami nebudú večne. Prvým krokom by mohlo byť oživenie príbehu, ktorý ste dávno odložili niekam do šuplíka. Otvorte ten šuplík. Oživte ten sen. Vyrozprávajte ten príbeh.

Ako podľa teba nové nástroje ako kamera FX zmenia budúcnosť nezávislej alebo krátkometrážnej kinematografie?

Úprimne verím v silu fantázie a umenia vytvoriť niečo veľké a zmysluplné z niečoho malého. Podľa mňa sa skutočná krása ukrýva v jedinečnosti a rôznorodosti – v celom spektre farieb. Byť autentický dnes nie je jednoduché: chce to odvahu a energiu.

Našťastie je energia, ktorá sa zračí v očiach a srdciach odvážnych rojkov, taká silná, že je takmer nezastaviteľná. Aj tak však občas všetci čelíme istým obmedzeniam.

Práve preto som presvedčený, že táto kamera môže byť pre nezávislého filmára, kameramana či študenta filmovej školy viac než len nástroj. Môže byť pripomienkou, spoločníkom aj verným spojencom. Akýmsi talizmanom, ktorý si so sebou vezmete na cestu. Nové nástroje vždy vedú k novým cieľom a fantázia nepozná hraníc.

Skúšajte a znova skúšajte. Na všetko, čo vám príde do cesty, hľaďte vľúdnymi očami. Naučte sa vidieť svet jedným okom taký, aký je, a druhým okom taký, aký by ste ho chceli mať. Potom otvorte obe oči naraz a pokúste sa tieto vízie skĺbiť. Prijmite svoju jedinečnosť. Nájdite si skupinu priateľov, ktorí majú podobné tvorivé zmýšľanie, a trávte s nimi čas a čo najviac experimentujte.

Tá najúprimnejšia rada, akú môžem ponúknuť, je napokon možno aj hlavnou myšlienkou filmu Dear Grandma:

„Zavri oči a snívaj. Alebo snívaj s otvorenými očami.“