Fotografovanie ľudí na hrane nie je Josefovi Bollweinovi cudzie, no zvyčajne u neho ide skôr o športovcov, ktorí sa pohybujú na tenkej hranici medzi víťazstvom a prehrou alebo na pokraji fyzickej výdrže. Koniec koncov, povolaním je špecialista na motoristické a extrémne športy. Čo ho teda viedlo k projektu s výrazne viac cestovateľskou tematikou?

„Mal som chuť objaviť niečo nové,“ vysvetľuje, „a fotografovanie v Bretónsku s mojím fotoaparátom Alpha 7R V sa ukázalo ako veľmi vítaná zmena tematiky. Chcel som si vyskúšať svoje schopnosti v inom kontexte a zachytiť nové perspektívy. K prírode a objavovaniu prechovávam hlbokú lásku a Bretónsko ponúka veľa možností, ako si dopriať oboje. Divoké pláže, skalnaté útesy a jedinečná atmosféra tohto regiónu ma vždy mimoriadne priťahovali.“

Počas svojej 10-dňovej cesty pozdĺž atlantického pobrežia Francúzska sa však Josef nesnažil zdokumentovať len prírodnú geografiu – vďaka projektu sa dozvedel aj niečo o kultúre a ľuďoch tohto regiónu. „Napriek tomu, že veľa z toho bolo pre mňa nové, našli sa aj podobnosti s mojou predchádzajúcou prácou,“ pokračuje, „pretože veľká časť mojej cesty bola spojená so zachytávaním pohybu a akcie, či už išlo o miestnych neohrozených surferov alebo o tunajšie neúnavné vlnobitie.“

Keď hovorí o svojom fotoaparáte Alpha 7R V, Josef uvádza, že „jeho vysoké rozlíšenie mi umožnilo zachytiť prírodné krásy bretónskeho pobrežia v celej ich nádhere a vynikajúca stabilizácia obrazu v tele fotoaparátu (IBIS) sa pri tomto modeli ukázala ako neoceniteľná pomoc na dosiahnutie záberov ostrých ako britva, a to aj v náročných podmienkach, bežných pre toto pobrežie.“

Pri fotografovaní mora Josef často uprednostnil fotografovanie z ruky pri rýchlosti snímania 1/15 s alebo 1/4 s, pričom sa spoliehal na schopnosť fotoaparátu udržať ostrosť záberov aj pri pomalej uzávierke. Voda tak získala väčšiu štruktúru a energiu, ktorú by dlhšie expozície na statíve vyhladili. „Snažil som sa zachytiť krásu a silu prírody tamojšieho pobrežia a burácajúcich vĺn,“ upresňuje, „a funkcia IBIS mi v tom veľmi pomohla, keďže sa postarala o jasné zábery aj uprostred hučiacich vĺn a búrlivého vetra.“

Na niektorých záberoch z búrky sa Josef snažil „zachytiť slávne bretónske majáky uprostred atmosféry nepokoja,“ hovorí. „S použitím dlhšej ohniskovej vzdialenosti sa mi osamelé budovy podarilo zo všetkých strán orámovať nehostinnými vodami a ukázať ich odolnosť voči živlom,“ pokračuje, „ale pri priblížení sa, samozrejme, môžu viac prejaviť vibrácie, takže pri udržiavaní stability záberov zohrala kľúčovú úlohu opäť funkcia IBIS a optická stabilizácia objektívu.“ Ďalej vysvetľuje, ako „2-násobný telekonvertor na objektíve 70 – 200 mm pomohol zachytiť vzdialené detaily, ktoré obraz naozaj oživia“.

Na túto cestu si Josef k svojmu fotoaparátu Alpha 7R V pribalil aj fotoaparát Sony ZV-E1. Vďaka časozberným funkciám fotoaparátu ZV-E1 sa Josefovi podarilo vytvoriť niekoľko zaujímavých klipov zo života na bretónskom pobreží. Pri tejto technike sa používa intervalový časovač fotoaparátu, ktorý sa nastaví tak, aby raz za niekoľko sekúnd urobil snímku, a výsledky sa potom skombinujú do nádhernej ilustrácie plynutia mrakov po oblohe, vlnobitia a ľudí prechádzajúcich záberom. Josef do celého snímania pridal aj trochu pohybu fotoaparátom, vďaka čomu sekvencia vyzerá ešte lepšie.

Počas cesty použil objektívy FE 12 – 24 mm f/2,8 GM a FE 70 – 200 mm f/2,8 GM OSS II, a podľa Josefa „boli pre úspech projektu kľúčové. Táto výbava mi poskytla všetky ohniskové vzdialenosti, ktoré som potreboval, aby som mohol vyrozprávať príbeh bretónskeho pobrežia, a to v úžasnej kvalite. Vďaka prvku utesnenia fotoaparátu proti poveternostným vplyvom boli schopné odolať aj náročnému prostrediu. Keď som však potreboval, rýchla maximálna clona objektívov mi umožnila dosiahnuť malú hĺbku ostrosti alebo kratšie časy uzávierky.“