Ťažko uveriť, že od vydania pôvodného objektívu Sony FE 16 – 35 mm f/2,8 uplynulo už 6 rokov – buď je to tým, že čas tak letí, alebo jednoducho starnem! V každom prípade je skvelé vidieť, že spoločnosť Sony vynovuje dizajny všetkých starých objektívov. Vylepšenia objektívov 24 – 70 mm a 70 – 200 mm G Masters na mňa jednoznačne zapôsobili a oba tieto objektívy sa zaslúžili o veľký pokrok v mojom fotografovaní. Keď som si prezeral parametre nového 16 – 35 mm objektívu, chápal som, že bude menší a ľahší – prinesie však aj ďalšie zmeny oproti originálu?

Je pravda, že objektív 16 – 35 mm f/2,8 GM II je menší aj ľahší ako jeho predchodca, a čo som vrelo privítal, bolo začlenenie prstenca na ručné ovládanie clony, ktorý používam pri filmovaní čoraz viac. Pri približovaní sa teleso objektívu predĺži približne o 1 cm, čo by pri použití gimbálu nemalo spôsobovať väčšie problémy. Čo sa týka hmotnosti, váži 547 g (oproti tomu vážil originál 680 g), čo znamená, že je asi o 25 % ľahší. To síce v skutočnosti nie je až taký výrazný rozdiel, no prinútilo ma to zamyslieť sa nad celkovou výbavou.

„Štandardná“ trojica objektívov, ktoré používajú mnohí fotografi, zahŕňa 16 – 35 mm, 24 – 70 mm a 70 – 200 mm objektívy – všetky s clonou f/2,8. Ak by sme spočítali hmotnosť starších modelov objektívov Sony, vyšlo by nám niečo vyše 3 kíl. Spoločná hmotnosť nových verzií Mk II je menej ako 2,3 kg. Je to rozdiel až 759 g, čo dokonca vôbec ani neberie do úvahy hmotnosť môjho tela Alpha 7R V! Keď ste na túre a vyhľadávate miesta na fotografovanie, túto úsporu na hmotnosti pocítite.

Tieto vylepšenia objektívov vo mne zanechali výborný dojem už od začiatku, no predovšetkým som sa tešil na to, ako s nimi budem fotografovať vonku, v teréne. Žijem v Holandsku, takže od malebných miest nemám ďaleko, a mojou prvou zástavkou boli neďaleké veterné mlyny pri východe slnka.

Aj napriek tomu, že širokouhlé objektívy zbožňujem, vždy si hneď na začiatku potrebujem vyskúšať niekoľko vecí. Medzi nich patrí (alebo skôr patrila) ostrosť – avšak s novými objektívmi G Master II ma ostrosť trápi o čosi menej. Dôvod je jednoduchý: tieto objektívy vždy zachytávajú taký ostrý obraz, že medzi jednotlivými clonami sú len sotva badateľné rozdiely, a to dokonca aj v rohoch.

Ako som už spomínal, okrem vylepšenej veľkosti a hmotnosti som si nebol celkom istý, na čo nové sa môžem tešiť. Prišiel som však na to hneď, keď som sa pustil do fotografovania.

Dýchanie zaostrenia

Dýchanie zaostrenia je jav, keď pri zmene zaostrenia dôjde k miernemu priblíženiu. Pri zaostrovaní tohto objektívu však k tomu nedochádza takmer VÔBEC. Pre mňa (a bezpochyby aj pre filmárov) to je obrovský pokrok. Každý, kto pozná môj štýl snímania, vie, že rád pri širokouhlých záberoch využívam hromadenie zaostrenia. Robím to tak, že sa postavím veľmi blízko k poprediu a pomocou techniky hromadenia zaostrenia zachytím každý aspekt záberu v plnej ostrosti, odpredu až dozadu. Ak fotografujete s objektívom, ktorý pri zaostrovaní „dýcha“ viac, prídete pri tom o niekoľko milimetrov ohniskovej vzdialenosti, pretože zorný uhol popredia a pozadia sa bude trocha líšiť. Preto ma veľmi teší, že dýchanie tohto objektívu je len zanedbateľné.

Chvíľu som si počkal na východ slnka, aby som mohol zachytiť rozptyl slnečného svetla, ktorý rád začleňujem do svojich snímok.

Keď už som bol so svojimi zábermi aj prvou skúškou spokojný, vyrazil som domov, no pri ceste som zazrel pole plné slnečníc a iných divých kvetov, ktoré tam pravdepodobne ľudia zanechali pre hmyz. Odhodlal som sa teda vyskúšať si s novým objektívom aj zábery zblízka a objavil som pri tom novú vzrušujúcu funkciu…

Fantastickou vlastnosťou tohto objektívu je, že má minimálnu vzdialenosť zaostrenia len 22 cm. To je omnoho menej ako pri pôvodnom objektíve GM a jeho minimálnej vzdialenosti zaostrenia 28 cm. Vďaka takému zaostreniu zblízka možno dosiahnuť hodnotu zväčšenia 0,32 x oproti 0,19 x pri originálnom objektíve, čo otvára obrovské množstvo príležitostí na zaujímavé zábery zblízka s rozostrením a tiež na hromadenie zaostrovania aj vo veľmi malej vzdialenosti od objektívu.

Vráťme sa teda na pole! Ako prvé som si, samozrejme, všimol spomínané nádherné slnečnice. Pri clone f/8 sa mi podarilo zachytiť tento záber prednej časti kvetu zblízka.

Po slnečniciach liezli aj včely, ktorým zdanlivo nevadilo, že ich fotografujem, a tak som si trúfol priblížiť sa, ako sa len dalo. Z výsledkov som bol úplne ohúrený. S použitím funkcie automatického zaostrovania na hmyz fotoaparátu Alpha 7R V I sa mi podarilo dokonale zaostriť na včelu – veď sa len pozrite, ako blízko sa mi podarilo dostať! Musím povedať, že za bežných okolností by som takéto scény nefotil so širokouhlým objektívom, no je priam až neuveriteľné, že niečo také je možné.

Mojej pozornosti neunikli ani drobné sedmokrásky, ktoré rástli naokolo. Veľmi sa mi páči, že na fotografií je rozostrenie krásne plynulé a zaostrenie dokonale ostré.

Širokouhlé objektívy sú skvelou voľbou nielen na krajinnú, ale aj mestskú fotografiu. Preto som dostal nápad zachytiť upršaný večer vo svojom rodnom meste, Amersfoort.

Na tento záber som musel použiť vyššiu citlivosť ISO, čím som docielil vyššiu rýchlosť uzávierky a zachytil tak svojho kamaráta kráčajúceho v daždi krásne ostro. Hoci som fotil za sychravého počasia s doširoka otvorenou clonou, po priblížení na 100 % vidno dokonalú ostrosť naprieč celou snímkou.

Fotografovanie hviezd

Spomedzi krajinnej fotografie patrí medzi moje obľúbené činnosti fotografovanie hviezd. Na astrofotografiu používam prevažne pevné objektívy, pretože dodatočné jedno či dve zastavenia nie sú na škodu, no ak cestujem naľahko, rovnako dobre poslúži napríklad aj 16 – 35 mm objektív.

Nanešťastie, nepodarilo sa mi vyskúšať si fotografovanie Mliečnej cesty, pretože poväčšine bolo dosť zamračené a pršalo, ako to býva v Holandsku počas leta zvykom. A keď nepršalo a konečne sa rozjasnilo, bol takmer spln! No aj napriek tomu som sa pustil do práce a podarilo sa mi zachytiť hneď niekoľko parádnych záberov.

Keďže bol takmer spln, osemsekundová expozícia krajinu pekne osvetlila, no keď si na obrázok priblížite (kliknutím ho zväčšte), uvidíte, že hviezdy boli naprieč celou snímkou zachytené veľmi ostro aj napriek tomu, že som fotografoval s doširoka otvorenou clonou.

Waddenzee

Na poslednú výpravu za otestovaním objektívu som sa vybral na sever, k Waddenzee, kde som zachytil úchvatné bahnité morské dno, ktoré sa odkrýva pri odlive.

Po príchode som nebol sklamaný. Hoci ma privítal (a poriadne zmočil) prechádzajúci dažďový oblak, vedel som, že som prišiel na to správne miesto. Štruktúra blata siahala až za obzor a dažďový oblak sa akurát sťahoval, výsledkom čoho vznikli krásne mrakové útvary. Tieto bahnité útvary sú pre mňa ako detským ihriskom. Nájdete v nich nekonečné kompozície, ktorých línie siahajú na všetky strany.

Keď sa priblížite k zemi, získate úplne novú perspektívu, v ktorej sa môžete vyhrať s líniami, ktoré do záberu dostanete. Keďže bahenné útvary nie sú veľké, aj v tomto prípade som použil hromadenie zaostrenia, aby boli všetky línie, odpredu až dozadu, krištáľovo ostré.

Ak by som to mal zhrnúť, tento objektív nie je len v každom ohľade lepší ako pôvodný 16 – 35 mm objektív, je zároveň aj všestrannejší. Otázka je, či by som radšej používal tento objektív, alebo svoj obľúbený 12 – 24 mm f/2,8 GM? Ak by vyššia hmotnosť nepredstavovala problém, zrejme by som aj naďalej siahol po 12 – 24 mm objektíve. No ak by som cestoval a hmotnosť by zavážila, radšej by som zvolil 16 – 35 mm f/2,8 GM II. Veľmi užitočné je aj to, že jediný systém filtrov možno použiť na celej trojici objektívov.

Jedna vec je však istá – spoločnosti Sony sa podarila krásna inovácia 6 rokov starého objektívu 16 – 35 mm GM, ktorú zaiste ocenia mnohí fotografi (vrátane mňa)!