„Galatasaray pre mňa predstavuje špecifickú motiváciu,“ hovorí turecká športová fotografka Mine Kasapoğlu. Keď ju teda spomínaný futbalový klub oslovil s požiadavkou zdokumentovať tímový tréningový pobyt v Rakúsku, nemohla odpovedať inak ako kladne. Mine hovorí, že Galatasaray je jej milovaným tímom už od narodenia: „Pamätám si, že som spávala v žlto-červených obliečkach a nosila som dresy tohto tímu, ktoré ušila moja teta.“ Láska k tomuto istanbulskému klubu je však u nich rodinnou tradíciou. „Môj starý otec bol blízkym priateľom zakladateľa klubu a zároveň jedným z prvých kapitánov veslárskeho tímu. Tam sa spoznal s mojou starou mamou, ktorá bola kapitánkou ženského tímu. Moja mama bola zasa plavkyňou za Galatasaray, kde prekonala turecké rekordy – a samozrejme, že aj môj otec je dlhoročným členom,“ spomína Mine s hrdosťou.
Mine fotografuje Galatasaray pomocou fotoaparátov a objektívov Sony Alpha už tri roky, pričom s klubom spolupracuje a občas tiež zápasy dokumentuje ako športová fotožurnalistka. „Vrcholový šport po celom svete už fotím roky, ale svoj klub som ešte nikdy nefotila. Keď sa mi teda naskytla takáto príležitosť, bolo to skrátka úžasné. Teraz je to pre mňa takmer až osobný projekt. Športovcom posielam kopu fotiek a oni sa z nich veľmi tešia a zverejňujú ich.“
Keďže Mine má svoj klub naozaj veľmi rada, jej fotografie môžu často pôsobiť inak ako zábery futbalistov, ktoré bežne vídame. „Nie sú to zábery do médií či tlače – napríklad si dávam záležať na tom, aby sa do záberu nedostal druhý tím, ktorý na fotografii vôbec nechcem mať, čo u mňa za iných okolností nebýva bežné. Tu mám však len jediný cieľ – aby vyzerali ako superhrdinovia. Podobne ako pri plávaní a ďalších športoch, ktoré zvyknem dokumentovať, aj tu sa snažím zachytiť ich dobrú, superhrdinskú stránku, nie prehry. Vždy sa snažím vyvolať pozitívne pocity.“
Mine používa fotoaparáty Sony Alpha 1 a Alpha 9 II. „Zbožňujem model Alpha 1,“ vyhlasuje. „Veľmi sa mi páčia veľké súbory. Môžem fotiť s 50 megapixelmi pri 30 snímkach za sekundu. Je neuveriteľné mať k dispozícii toľko údajov v takej kvalite, takže aj keď snímky orežem, stále mi zostane kopa detailov.“
Mnoho záberov tímu Galatasaray a celkovo futbalových fotografií zachytáva Mine s 50 megapixelmi pri 30 snímkach za sekundu pomocou objektívu FE 400 mm f/2,8 GM OSS. „Podľa mňa je 400 mm ohnisková vzdialenosť pri fotení futbalistov lepšia ako 600 mm alebo 300 mm, pretože skrátka funguje z hľadiska kompozície snímok. A kvalite 400 mm objektívu sa nič nevyrovná,“ hovorí. „Dokonalou výbavou na futbal je pre mňa Alpha 1 so 400 mm objektívom a Alpha 9 II s objektívom FE 70 – 200 mm f/2,8 GM OSS pre prípad, že by sa hráči priblížili.“ Na tvorbu superhrdinských záberov má Mine svoje vlastné pravidlá. „Vlastne ani nesledujem hru. Subjektívne platí, že na ‚dobrú‘ fotku potrebujete dostať do záberu loptu, ale ja sledujem aj reč tela. Veľmi rada hráčov fotím pri úvodnom nástupe – vyzerá to, akoby sa všetci chystali spoločne zaútočiť ako tím. Snažím sa o to, aby sa im tieto okamihy zračili na tvárach, a fotím s clonou f/2,8 na rozmazanom pozadí. Keď hrá Galatasaray na domácej pôde, v druhom polčase zvyknú všetci fanúšikovia zapnúť na telefónoch blesk, čo vytvára skvelé pozadie.“
Vytváranie snímok nie je len o fotení futbalistov. Je to aj o vystihnutí správneho okamihu a lákavej možnosti stať sa svedkom historickej chvíle. „Občas cítim, že sa deje čosi magické, a to ma priťahuje. Také niečo mi prináša aj Galatasaray a stále to neprestáva. Ak sa tímu podarí v tomto ročníku Ligy majstrov zázračný úspech a dostane sa až do štvrťfinále, semifinále alebo možno ešte ďalej, tak chcem byť pri tom, aby som tú čarovnú chvíľu zachytila.“
Táto dlhá sezóna so sebou priniesla veľa príbehov. Začalo sa to v lete, keď mohla Mine fotografovať tento turecký klub vo svojej adoptívnej vlasti – Rakúsku, kde tím absolvoval tréning a priateľské zápasy pred začiatkom sezóny. Toto obdobie sa nesie v duchu očakávania nadchádzajúcej sezóny a tento rok sa vzrušene šepká najmä o dvoch konkrétnych hráčoch. „Náš klub momentálne prechádza čarovnou fázou, pretože sme získali hráčov ako Mauro Icardi a Victor Osimhen, vďaka ktorým si celé Turecko znova zamilovalo futbal. Títo hráči znova vyvolali nadšenie pre futbal a mladých hráčov po celom Turecku,“ vysvetľuje Mine vzrušene.
„Znamená to pre mňa veľmi veľa. Keď sa športovcom moje fotky páčia a oni ich niekde zverejnia, prináša mi to veľké zadosťučinenie. Chcem tieto chvíle zdokumentovať a splatiť svoj dlh klubu, s ktorým som vyrastala.“
„Hľadanie svetla, energie a emócií zachytených v tom správnom čase.“