Alex Farinelli otvorene priznáva, že keď po prvýkrát vstúpil na trať ako fotograf, triasli sa mu nohy. Preteky MotoGP mu neboli cudzie ako divákovi, tieto prvé profesionálne preteky v Misano Adriatico v roku 2011 boli však vyvrcholením jeho životného sna fotografovať svoje ikony v akcii.

„Preteky som videl už mnohokrát naživo,“ vysvetľuje, „a MotoGP som v televízii sledoval už od detstva. Ale byť priamo tam, medzi svojimi hrdinami, dýchať ten istý vzduch, cítiť rovnakú vôňu paliva a zápach spálenej gumy a počúvať rovnaký rev motoriek, ktoré sa rútia len niekoľko centimetrov od vás… bolo niečo neuveriteľné. V týchto situáciách,“ pokračuje, „cítite, ako sa vám do žíl vlieva adrenalín. A práve ten pocit – chvenie v žalúdku a búšiace srdce – sa snažím sprostredkovať prostredníctvom svojich záberov. Všetku tú vášeň a emócie, že ste tam, tak blízko akcie.“

Avšak cesta k fotografovaniu pretekov MotoGP nebola jednoduchá. V skutočnosti aj Alex, rovnako ako súťažiaci na trati, musel tvrdo pracovať. „Mnoho rokov som sa spolu s ostatnými fotografmi zapájal do rôznych súťaží v regióne a fotografoval športy ako cyklistiku, gymnastiku, beh a plávanie. Nebol som ešte úplne profesionálny fotograf, pracoval som najmä ako analytik a programátor. V tých časoch som sa pýtal každého, koho som len poznal, či by ma nemohol dostať na podujatie MotoGP. Nakoniec som získal akreditáciu na preteky v Misano Adriatico. Mal som šťastie,“ smeje sa, „ale bol som aj veľmi tvrdohlavý a nikdy som sa nevzdal.“

Je zrejmé, aký silný vzťah má Alex k dokumentovaniu športov, ktoré má rád, ale ako na to ide? Aké techniky používa na dosahovanie emócií vo svojich záberoch? „Každé preteky predstavujú pre mňa mimoriadnu situáciu, pri ktorej všetci jazdci vydávajú zo seba maximum,“ vysvetľuje. „Preto sa tiež pokúšam urobiť niečo mimoriadne. Takýmto spôsobom sa snažím dodať záberu ‚wow‘ efekt a práve to ma motivuje. Je to ako dostať kyslík do pľúc.“

Rovnako ako mnohí iní športoví profesionáli, aj Alex sa pri zaznamenávaní týchto okamihov spolieha na modely Alpha 1 a Alpha 9 II. „Moje fotoaparáty Sony boli základným nástrojom pri evolúcii mojej práce,“ vysvetľuje, „a pomáhajú mi pokrývať kompletnú škálu možných situácií. Presnosť a rýchlosť automatického zaostrovania pri akejkoľvek clone mi napríklad umožňujú postupovať pri práci kreatívnejšie. Používam režimy automatického zaostrovania na veľkej ploche a sledovania objektu a viem, že sa na ne môžem úplne spoľahnúť. Vďaka tomu môžem byť kreatívnejší a používať monitor na fotografovanie z rôznych pohľadov, napríklad od úrovne zeme alebo vysoko nado mnou.“

„Na pretekárskej dráhe“, pokračuje, „musíte sledovať motorky a jazdcov, aby ste porozumeli ich pohybom a líniám. Vtedy môžete zachytiť okamihy, na ktorých záleží. Znalosť trate a jazdcov vám skutočne pomôžu, pretože všetky tieto prvky spoločne vytvárajú konečný efekt. Pretekárska trať a okolitá krajina tvoria spolu s jazdcami základ mojich kompozícií. Všetky tieto prvky vytvárajú intenzívne emócie.”

Na tomto zábere z pretekárskeho okruhu Circuit de Catalunya v Barcelone zohrali svoju úlohu práve tieto zručnosti. „Je to tretia zákruta,“ vysvetľuje, „a je slávna tým, že je veľmi rýchla. Môžete vidieť, ako pretekár nakláňa svoju motorku a dostáva sa k okraju trate. Pri snímaní tejto fotografie som mal fotoaparát položený na zemi a pozeral som na pripojený monitor, pretože sme boli na rovnakej úrovni.“

Na ďalšom zábere z Barcelony využil Alex tvar trate na zručné zarámovanie akcie. „Toto je úplne posledná zákruta,“ hovorí. „Páči sa mi vzor obrubníka, ktorý vytvára na fotografii dojem rýchlosti. V tomto prípade som použil nižšiu rýchlosť uzávierky 1/40 s, aby som do záberu vniesol trochu pohybovej neostrosti. Aby som mohol dosiahnuť niečo také, používam vždy ND filter a maximálne otvorenú clonu.“

Fotografovanie v deň pretekov znamená tiež prácu s tímami a jazdcami mimo trate samotnej. Alex má zopár skvelých príkladov emócií, ktoré tam vychádzajú na povrch. „Keď fotografujem v garáži, musím sa zameriavať na oči a výrazy tváre. Dajú sa tu nájsť špeciálne situácie, keď sa napríklad jazdec rozpráva so svojou partiou alebo keď robí nejaké poverčivé gesto. Všetko je to súčasťou zážitku a má to rovnaký náboj ako akčné zábery.“

„V garáži,“ pokračuje, „používam najčastejšie zaostrovanie na oči. Pri fotografovaní s doširoka otvoreným objektívom FE 24 mm f/1,4 GM mám absolútnu istotu, že zachytím objekt ostrý a nezmeškám žiadnu situáciu. Vzhľadom na to, že záber sa nedá opakovať, musím sa vyhnúť akýmkoľvek chybám. Všetko musí byť dokonalé – a presne to mi umožňujú tieto fotoaparáty.

Na tomto zábere z okruhu Portimao v Portogalle úradujúci majster sveta Fabio Quartararo ukazuje svoju radosť z víťazstva na pretekoch. „Otočil sa ku mne s nadšením,“ vysvetľuje Alex. „Bol to úžasný a neopakovateľný emočný okamih. Pri takýchto situáciách mi veľmi pomáha možnosť patriť medzi fotografov tímu Yamaha a mať úžasné vzťahy s pretekármi. Ak vám pretekári dôverujú, sú uvoľnenejší, sebaistejší a umožnia vám vytvoriť tie najlepšie fotografie.“

„Môže to znieť ako samozrejmosť, dodáva Alex, „ale pri fotografovaní treba študovať a pracovať na hľadaní vlastnej cesty. V motoršporte potrebujete skúsenosti, aby ste spoznali trate a dokázali predvídať, čo sa stane. Tiež si ale potrebujete nájsť vlastný štýl a nesnažiť sa len byť rovnaký ako všetci ostatní. Mojím štýlom je ukazovať pocity – tieto emócie sa môžu objaviť v zlomku sekundy a rovnako rýchlo aj zmiznúť. Bez rýchlosti a presnosti môjho vybavenia Sony by to bolo oveľa náročnejšie.“