Niekedy vám na vytvorenie skutočne zmysluplného umeleckého diela stačí iba obyčajný príbeh. Nemeckej filmárke Susanne Kosa sa to podarilo s jej filmom „Nino“, ktorý natočila na špičkovú filmovú kameru vo svojej triede – Sony FX6.

Tento dokument zachytáva vzťah profesionálneho horského cyklistu Oliho Dorna a jeho štvorročného syna menom Nino. Film je zasadený do veľkolepého švajčiarskeho regiónu Engadin a ukazuje, ako Oli s Ninom jazdia na bicykloch, kempujú a objavujú túto oblasť. Tento nádherný film o dobrodružstve otca a syna má však ešte oveľa hlbšie pozadie.

„S Olim som už spolupracovala na niekoľkých filmových projektoch, a tak sme sa spriatelili,“ spomína Susanna. „Raz večer sme len tak sedeli a on mi povedal, aké veľké problémy mu kedysi robilo prijať rolu otca. Keď sa vraj dozvedel tú veľkú novinu, zmocnil sa ho des – no dnes by za šťastie svojho syna položil aj život. Z tých slov som mala až husiu kožu. Veľmi ma zasiahli. Najmä pretože som vedela, aký je úžasný otec a ako veľmi svojho syna miluje. Oli sa Ninovi aktívne venuje a stále vymýšľa nové dobrodružstvá alebo výlety na bicykloch. A Nino je úplné zlatíčko. Tak sa zrodil môj príbeh.“

Susanna tento projekt zrealizovala pomocou profesionálnej filmovej kamery Sony FX6. „FX6 je mojou prvou voľbou takmer v každej situácii,“ hovorí s nadšením. „Pre mňa je kamera FX6 spojením všetkého, čo potrebujem. Má snímač formátu Full Frame s rozlíšením 4K a 10,2 miliónom pixelov, s ktorým môžem točiť aj pri slabom svetle. Má úžasnú technológiu záznamu farieb s možnosťou zachytávania 10-bitového videa. K tomu skvelé automatické zaostrovanie a zabudovaný filter ND, ktorý je naozaj revolučný. Pri práci s deťmi a psami treba konať rýchlo, lebo nemám čas na výmenu filtra ND.“

Oliho, Nina a ich psa Balua natáčala počas šiestich dní vo švajčiarskom regióne Engadin. „Chodievajú tam všetci boháči, pretože je tam naozaj nádherne. Je to asi dve hodiny od nášho domu.“ S otázkou financovania filmu sa Susanna obrátila na turistický výbor regiónu Engadin a ostatným odporúča, aby podobne odvážny krok pri realizácii svojich projektov urobili aj oni. „Ľudia by sa mali otvoriť, podeliť sa o svoju prácu a myšlienky a požiadať o financovanie. Existujú organizácie, ktoré sú vďačné za dobré príbehy a filmársku prácu.“

Susanna napokon zostrihala dva filmy: jeden pre turistický výbor a potom rozšírenú verziu, s ktorou plánuje obehnúť filmové festivaly.

Práca s malým dieťaťom a psom si vyžadovala podrobné rozplánovanie každého zo šiestich dní natáčania. Cieľom bolo zaistiť, aby Nino a Balu netrpeli únavou ani nudou, preto boli dni rozdelené na viacero častí v snahe dopriať im dostatok času na hranie a regeneráciu. „Ak Nino niečo potreboval, Oli hneď všetko prerušil a postaral sa oňho, aj keď sme práve mali naponáhlo. Jeho syn bol vždy na prvom mieste. A to sa mi páčilo.“

Susanna je ustavične v pohybe a skoro vždy radšej natáča z ruky, hoci občas ako dodatočnú podporu použije stabilizátor s montážou v zadnej časti (alebo easy-rig). „Podľa mňa je štýl natáčania z ruky autentickejší. Je to ideálny spôsob, ako do celého procesu začleniť diváka a vyvolať v ňom pocit, že je priamo na mieste, pretože simuluje prirodzený pohyb očí.“

Pri niektorých záberoch nasadila nemecká filmárka na kameru Sony FX3 aj gimbal, aby bol záznam plynulý aj pri behu popri bicykloch alebo pri natáčaní z okna auta. „FX3 a FX6 sa k sebe pri strihu dokonale hodia – takmer akoby šlo o jediné zariadenie.“

Na jej kamere FX6 by ste zvyčajne našli nasadený objektív Sony FE 24 – 70 mm f/2,8 GM II. „Je skrátka najvšestrannejší,“ tvrdí Susanna. Používam iba objektívy zo série G Master, pretože ich automatické zaostrovanie funguje oveľa lepšie ako v prípade objektívov iných značiek. Vlastním trojicu modelov 16 – 35 mm f/2,8, 24 – 70 mm f/2,8 a 70 – 200 mm f/2,8 – všetko objektívy zo série G Master. Potom ešte používam makroobjektív FE 90 mm f/2,8 G OSS, keď potrebujem získať pár detailných záberov na dokreslenie príbehu.“

Susanna si myslí, že jej príbeh funguje, pretože sa s ním dokáže stotožniť množstvo ľudí. „Myslím, že mnohí rodičia vedia, koľko práce si starostlivosť o deti vyžaduje a ako nesmierne to človeku zmení život,“ vyhlasuje. „Oli bol profesionálny športovec, no nechcel prísť k zraneniu ani neustále cestovať a vzdialiť sa tak synovi. Preto uprednostnil otcovské povinnosti pred kariérou. Osobne na mňa najviac zapôsobila jeho premena: od počiatočnej neistoty sa z neho napokon stal otec, akým je dnes.“