Som kameraman špecializujúci sa na divokú prírodu a nezávislý producent a režisér. Vo svojej tvorbe sa zameriavam na filmy, ktoré skúmajú vzťah medzi človekom a prírodou. Vždy ma priťahovali príbehy, ktoré presahujú obyčajné zobrazovanie divokej prírody. Zaujíma ma, ako ľudia a zvieratá spolunažívajú, akým výzvam pri tom čelia a aké riešenia im navzájom umožňujú prosperovať.

Tento projekt som chcel nakrúcať na polostrove Osa v Kostarike, ktorý patrí medzi biologicky najrozmanitejšie miesta na Zemi. Hoci zaberá len nepatrnú časť zemského povrchu, sústreďuje sa tu mimoriadne bohatá fauna a flóra a zároveň predstavuje jeden z najúspešnejších príkladov ochrany prírody na svete. Po rokoch dokumentovania konfliktov medzi človekom a prírodou som chcel vyrozprávať optimistickejší príbeh – ukázať, čo sa môže stať, keď ekosystémy dostanú príležitosť zotaviť sa. Zároveň som chcel otestovať, čo všetko dokáže filmár, ktorý pracuje úplne sám. Keďže mnohé produkcie zamerané na divokú prírodu dnes pracujú s menšími štábmi a obmedzenejšími rozpočtami, bola to ideálna príležitosť zistiť, či jeden človek vybavený len nevyhnutnou technikou dokáže zachytiť správanie zvierat a vytvoriť obrazový materiál na úrovni špičkových prírodopisných dokumentov.

Kostarika je výnimočným príkladom úspešnej ochrany prírody, no nechcel som film stavať na faktoch a štatistikách. Chcel som, aby diváci dažďový prales najskôr precítili a až potom mu porozumeli. Dažďový prales má jedinečnú atmosféru – meniace sa svetlo pod korunou stromov, zvuky pred svitaním, či hmla pomaly sa prelievajúca medzi stromami. Tieto okamihy sú rovnako dôležité ako samotné zvieratá. Pomalšie a poetickejšie tempo zároveň odráža hlavné posolstvo filmu. Toto miesto necharakterizuje ničenie, ale obnova. Od hmyzu cez tapíry až po ary arakanga – každý druh zohráva svoju úlohu pri obnove lesa.

Aký význam malo rýchlejšie čítanie údajov zo snímača?Nakrúcanie divokej prírody patrí medzi najnáročnejšie situácie pre každý fotoaparát. Zvieratá sa len zriedka pohybujú vtedy, keď to očakávate, a na reakciu máte často len niekoľko sekúnd. V hustom dažďovom pralese môže rýchle sledovanie pohybu pomedzi stromy ľahko odhaliť problémy s posuvnou uzávierkou. Jednou z prvých vecí, ktoré som si na novej kamere FX5 všimol, bola istota, ktorú mi dodávala pri sledovaní nepredvídateľného pohybu. Nad obmedzeniami kamery som nemusel premýšľať ani keď som sledoval pavúčiaky pohybujúce sa v korunách stromov alebo vzlietajúce vtáky. Jednoducho som reagoval na dianie presne v okamihu, keď sa odohrávalo. Pri filmovaní divokej prírody je to mimoriadne dôležité. Správanie zvierat je neopakovateľné a odstránenie technických obmedzení vám umožní sústrediť sa na rozpovedanie príbehu.

Ako sa vám podarilo zachovať jednotný vizuálny štýl v rôznych prostrediach?Kostarika sa neustále mení. Nakrúcal som v tmavom dažďovom pralese, na jasne osvetlenom pobreží, pri riekach a vodopádoch aj na otvorených priestranstvách pod ostrým tropickým slnkom. Interný záznam vo formáte 16-bit X-OCN mi pri tom dodával veľkú istotu. Namiesto snahy dosiahnuť finálny vzhľad priamo pri nakrúcaní som sa mohol sústrediť na správnu expozíciu a zachovať čo najviac obrazových informácií na následnú úpravu farieb. Keďže si svoje projekty často farebne upravujem sám, na výsledný obraz myslím už počas nakrúcania. Ak som chcel, aby scény pri svitaní pôsobili chladnejšie alebo mali výraznejšiu atmosféru, vedel som, že záznam mi pri postprodukcii poskytne dostatočný priestor na takéto úpravy. Práca s formátom RAW umožnila pri každej lokalite zachovať jej vlastný charakter, a zároveň všetky zábery pôsobili ako súčasť jedného filmového sveta.Ako sa osvedčila nová obrazovka?Keďže väčšinou nakrúcam divokú prírodu sám, len zriedka mám k dispozícii asistenta na zaostrovanie alebo externý monitor. Všetku techniku musím prenášať náročným terénom, preto je kompaktnosť zostavy úplne zásadná. Väčšia 3,5-palcová širokouhlá obrazovka priniesla citeľný rozdiel, najmä pri manuálnom zaostrovaní s teleobjektívmi, ktoré pracujú s mimoriadne malou hĺbkou poľa. Základná obrazovka s pomerom strán 16 : 9 zároveň uľahčila presnejšiu a prehľadnejšiu kompozíciu záberov. Pri filmovaní divokej prírody sú zaostrovanie a kompozícia rozhodujúce a prehľadná obrazovka dodávala kamere pocit skutočne profesionálneho filmového nástroja.

Pomohol odnímateľný elektronický hľadáčik?Jednoznačne. V tropickom prostredí môže byť posudzovanie expozície na LCD obrazovke mimoriadne náročné, najmä na jasne osvetlenom pobreží alebo pri snímaní smerom do korún stromov. Odnímateľný elektronický hľadáčik mi poskytol spoľahlivý spôsob kontroly zaostrovania a expozície v akýchkoľvek podmienkach bez potreby veľkého externého monitora. V teréne je to veľká výhoda. Znižuje riziko komplikácií, zachováva kompaktné rozmery kamery a pomáha zabezpečiť, aby zábery obstáli aj pri neskoršom hodnotení na kvalitnom monitore.Priniesol systém ponúk v štýle CineAlta nejaký rozdiel?Jeden moment, ktorý obzvlášť vynikol, nastal počas natáčania papagájov ara arakanga. Kŕmili sa vysoko v korunách stromov, keď sa zrazu strmhlav spustili nadol, začali drviť plody a ich kúsky padali do mora pod nimi. Ich správanie sa zmenilo v priebehu niekoľkých sekúnd. Rýchlo som prepol z plného rozlíšenia na 3,8K, zvýšil snímkovú frekvenciu na 240 snímok za sekundu a upravil expozíciu podľa meniaceho sa svetla. Menu navrhnuté primárne pre filmárov mi umožnilo vykonať všetky tieto zmeny úplne intuitívne. Všetky potrebné nastavenia boli presne tam, kde som ich očakával. Kamera mi umožnila sústrediť sa na dianie.

Aký prínos mal interný záznam vo formáte 16-bit X-OCN pri nakrúcaní v odľahlých lokalitách?V dažďovom pralese je potrebné nájsť rovnováhu medzi kvalitou obrazu a praktickosťou. Energia je obmedzená, kapacita úložiska je dôležitá a niektoré dni nakrúcate od svitania až do súmraku. Režimy X-OCN C1 a C2 sa ukázali ako mimoriadne užitočné. Pri dlhších sekvenciách zachytávajúcich správanie zvierat som mohol zvoliť úspornejší formát bez pocitu, že robím zásadný kompromis v kvalite. Znížila sa spotreba úložiska, zrýchlili sa prenosy dát a zálohovanie bolo v odľahlých lokalitách oveľa jednoduchšie. Najväčšou výhodou však bol interný záznam. Externé RAW rekordéry síce dokážu produkovať špičkový obraz, no zároveň znamenajú vyššiu hmotnosť, viac káblov, ďalšie batérie aj viac potenciálnych miest zlyhania. Pri pohybe dažďovým pralesom sa z každého ďalšieho príslušenstva stáva vec, ktorá sa môže o niečo zachytiť, spomaliť vás alebo sa poškodiť. Vďaka internému záznamu RAW pôsobila kamera kompaktne a mimoriadne prakticky.Ako obstáli zábery v postprodukcii?Ako prvé ma zaujalo, koľko obrazových informácií si 16-bitové súbory X-OCN zachovali. V dažďovom pralese sa často stretávate s ostrými lúčmi slnečného svetla prenikajúcimi cez hlboké tiene. Za bežných okolností si to vyžaduje kompromisy, no tieto súbory mi umožnili obnoviť prekreslenie vo svetlách aj vytiahnuť detaily z tmavých oblastí bez toho, aby sa narušila kontinuita obrazu. Zároveň mi poskytli veľkú tvorivú slobodu. Mohol som dotvoriť teplé tóny svitania, chladnejšiu atmosféru pod korunami stromov aj sýtu zeleň dažďového pralesa bez toho, aby som s obrazovým materiálom musel zápasiť.

Od modelu FX3 k FX5Model FX3 som využíval veľmi intenzívne, no interný záznam vo formáte 16-bit X-OCN predstavuje obrovský krok vpred. Externé RAW riešenia znamenajú väčšie rozmery, vyššiu hmotnosť aj zložitejšiu zostavu. Model FX5 si zachováva kompaktné rozmery, no zároveň ponúka pracovný postup, ktorý je oveľa bližší veľkým filmovým kamerám. Na celkovom dojme z kamery má tiež podiel rozhranie inšpirované systémom CineAlta. Je zjavné, že bolo navrhnuté predovšetkým pre filmárov, keďže funkcie ako snímkové frekvencie, kodeky, monitorovanie aj nastavenia expozície sú okamžite dostupné. Nemáte pocit, že prispôsobujete hybridnú kameru filmovej práci, ale že používate skutočný filmový nástroj.Objektívy a spôsob prácePrioritou bolo, aby moja zostava bola ľahká. Na snímanie vzdialených zvierat bol ideálnou voľbou objektív Sony FE 200 – 600 mm f/5,6 – 6,3 G OSS. Automatické zaostrovanie na oči zvierat od Sony fungovalo výborne, najmä keď som natáčal sám. Objektív FE 70 – 200 mm f/2,8 GM OSS II bol ideálny na snímanie zvierat zo strednej vzdialenosti – ponúkal dostatočný dosah, rýchlosť aj filmový charakter obrazu. Na krajinu a atmosférické zábery som používal objektív FE 16 – 35 mm f/4 ZA OSS, často z ruky, aby som otestoval funkciu dynamickej aktívnej stabilizácie obrazu. Výsledky boli pôsobivo plynulé. Pri detailných záberoch ma príjemne prekvapil aj objektív FE 50 mm f/2,8 Macro, ktorý sa tiež výborne osvedčil aj pri snímaní z ruky. Ďalšou významnou výhodou boli tri natívne hodnoty ISO. ISO 800 fungovalo výborne za denného svetla, ISO 12 800 umožnilo nakrúcať takmer potme a ISO 4 000 poskytovalo väčšiu kontrolu pri scénach v tieni počas dňa. Bez tejto flexibility by bolo nakrúcanie tapírov v extrémne slabom svetle oveľa náročnejšie.

Záverečné dojmyNajviac ma zaujalo, koľko technológií z veľkých filmových kamier sa spoločnosti Sony podarilo preniesť do kompaktného tela, ktoré naozaj vyhovuje filmárom pracujúcim samostatne. Interný záznam vo formáte 16-bit X-OCN, spoľahlivé automatické zaostrovanie, výborný výkon pri slabom svetle, pracovný postup inšpirovaný systémom CineAlta a nízka hmotnosť spoločne odstraňujú množstvo prekážok pri práci. Dúfam, že diváci budú po pozretí si filmu odchádzať s pocitom nádeje. Naša planéta čelí veľkým výzvam, no miesta, akým je polostrov Osa, ukazujú, že obnova je možná. Aj malé skutky majú význam, či už ide o podporovanie ochrany prírody, recyklovanie alebo zapájanie sa do aktivít miestnych komunít. Moja rada filmárom je jednoduchá: dovoľte svojej kamere zjednodušiť váš pracovný proces. Dobre sa zoznámte so systémom ponúk, využívajte režim 16-bit X-OCN vždy, keď to projekt umožňuje, a dôverujte svojej kamere, že vám v postprodukcii poskytne dostatok priestoru na úpravy. Najlepšie kamery ustúpia do úzadia a umožnia vám sústrediť sa na svetlo, kompozíciu a samotný príbeh. A presne to model FX5 dokáže.