Stone Biter

Ismaele začínal ako fotograf divokej prírody, jeho práce boli uverejnené v medzinárodných časopisoch a ocenené v súťažiach ako Nikon a National Geographic. Po presťahovaní sa do Tromsø sa zameral na nakrúcanie filmov o Arktíde. Jeho prvé dva krátke dokumentárne filmy získali ocenenia na medzinárodných festivaloch a boli odvysielané v talianskej národnej televízii RAI. Jeho debutový celovečerný film Arctic Blue je v produkcii s podporou NFI, FFN a ďalších. Bol vytvorený prostredníctvom EsoDoc a Documentary Campus a získal najvyššie ocenenia na podujatiach North Pitch a Wildscreen 2024. V roku 2025 mal premiéru Stone Biter, nový krátky film podporený grantom My World Film Grant. Pracuje tiež ako nezávislý kameraman a pilot dronov pre spoločnosti BBC NHU, Silverback, Plimsoll a DocLights, pričom jeho práce boli vysielané na Netflixe a spoločnosťami BBC Studios, SVT, NDR a ORF.

Čo bolo počiatočnou iskrou alebo inšpiráciou pre váš film?Film začal osobným snom: ponoriť sa pod povrch Arktídy a natočiť vlkovca medzi bujnými lesmi rias. Namiesto toho som však našiel pusté morské dno – zbavené života explóziou morských ježkov. Tento šok sa stal iskrou. Cítil som potrebu pochopiť, čo sa stalo, a čo je ešte dôležitejšie, čo sa s tým deje. Ten moment sklamania sa stal východiskovým bodom pre príbeh.Môžete nám povedať niečo o príbehu – aké témy alebo emócie ste chceli preskúmať?Film Stone Biter skúma napätie medzi stratou a nádejou. Je to cesta cez miznúci ekosystém, ale aj hľadanie odolnosti – ľudskej aj ekologickej. Chcel som zachytiť nielen krízu týkajúcu sa životného prostredia, ale aj tiché odhodlanie ľudí, ktorí sa ju snažia zvrátiť. Je to o tom, že sme svedkami a rozhodneme sa konať, aj keď sa šance zdajú byť mizivé.

Ako sa táto myšlienka vyvinula od konceptu po scenár? Ovplyvnila kamera samotný príbeh? Pôvodne to bol jednoduchý príbeh o divokej prírode – len ja, vlkovec a chaluha. Ale keď som začal natáčať, absencia života sa stala hlavnou témou príbehu. Kamera sa stala nielen nástrojom na dokumentovanie, ale aj na skúmanie. Viedla ma k potápačom, vedcom a ľuďom, ktorí pracujú pod hladinou, doslova aj metaforicky. Scenár vznikol z tejto cesty – bol viac citlivý ako ten vopred naplánovaný.Aká bola najväčšia výzva počas produkcie a ako vám pomohlo vybavenie ju vyriešiť?Najväčšou výzvou bolo natáčanie v arktických vodách – chladných, nestabilných a často s veľmi obmedzenou viditeľnosťou. Načasovanie a príprava boli všetko. Veľmi som sa spoliehal na kamery Sony s nízkou hmotnosťou, zvládajúce slabé svetlo a kompaktné puzdrá pod vodu, ktoré mi umožnili byť pod vodou rýchly, tichý a pohotový. Bez takéhoto vybavenia by som nedokázal zachytiť jemné detaily ekosystému ani intímne momenty s ľuďmi, ktorí ho obnovujú.

muž držiaci fotoaparát Sony v puzdre pod vodu

Existovali nejaké konkrétne funkcie fotoaparátu, ktoré vám pomohli dosiahnuť špecifický vzhľad alebo náladu?Áno – vytvorenie meditatívneho, pohlcujúceho vizuálneho tónu bolo pre film Stone Biter kľúčové. Natáčanie v profile S-Log3 na fotoaparátoch Sony Alpha 7S III a Alpha 7 IV mi umožnilo zachovať detaily v tienistom aj vo svetlejšom prostredí, čo mi poskytlo flexibilitu pri formovaní nálady filmu v postprodukcii. Použil som kodek XAVC S-I a nahrával v 10-bitovom formáte 4:2:2, čo mi poskytlo neuveriteľne bohaté súbory pre farebné korekcie. Ovládanie hĺbky ostrosti snímača formátu Full Frame pomohlo izolovať jemné textúry, ako sú unášané riasy a morskí ježkovia, čím sa každému záberu dodala intimita a emocionálna hĺbka.Ako si fotoaparát poradil v náročných podmienkach – pri slabom osvetlení, rýchlom pohybe a v chladnom prostredí?Výkon bol výnimočný. Pod vodou som sa spoliehal na fotoaparát Alpha 7S III, kde dvojitá základná citlivosť ISO (najmä pri 12 800) bola prelomová. Umožnilo mi to zachytiť použiteľné, detailné zábery pri extrémne slabom osvetlení, čo je nevyhnutné v arktických vodách, kde je prirodzené svetlo minimálne. Nad vodou bolo sledovanie automatického zaostrovania fotoaparátu Alpha 7 IV neuveriteľne presné pri sledovaní pohybujúcich sa objektov, ako sú miestni potápači alebo vedci v akcii. Ocenil som aj režim orezania v 4K na fotoaparáte Alpha 7 IV – umožnil mi rýchlo meniť ohniskové vzdialenosti bez výmeny objektívov, čo pridalo flexibilitu dynamickým scénam.

Oba fotoaparáty sa v chladnom arktickom prostredí osvedčili. Batérie Sony NP-FZ100 boli kľúčové – mohol som fotografovať dlhšie, dokonca aj pod vodou, bez obáv z výpadku batérie v dôsledku mrazivých teplôt.Aké objektívy, mikrofóny a príslušenstvo ste s fotoaparátmi používali? Poskytli vám nové vizuálne možnosti?Pracoval som s radom objektívov Sony, aby som filmu dodal silný vizuálny rozsah. Na prácu pod vodou bol kompaktný a flexibilný objektív FE 28 – 70 mm f/3,5 – 5,6. Nad vodou som používal objektív FE 24 – 70 mm f/2,8 GM II ako svoj hlavný objektív na rozhovory aj pozorovacie scény, zatiaľ čo objektív FE 100 – 400 mm f/4,5 – 5,6 GM OSS v kombinácii s telekonvertorom Sony 1,4x mi umožnil komprimovať krajinu a zachytiť správanie vzdialenej divokej zveri. Ostrý obraz, stabilizácia a rýchle automatické zaostrovanie všetkých týchto objektívov boli kľúčové pre rýchle prispôsobenie sa podmienkam v teréne – či už na súši, z lode alebo pod vodou. Na zvuk som použil mikrofón Sony ECM-B10, ktorý poskytoval prekvapivo vysokú kvalitu zvuku na tak kompaktný formát. Jeho ľahká konštrukcia mi pomohla udržať rýchlu a prenosnú zostavu, čo je kľúčové pre sólového filmára pracujúceho v nepredvídateľných arktických podmienkach. Kompaktný systém kompletne od spoločnosti Sony mi umožnil zostať mobilný a pohotový bez kompromisov v kvalite.

muž stojací pred horou so svojou fotografickou výbavou

Ako kvalita obrazu a technológia farieb podporili charakter vášho filmu?Technológia farieb spoločnosti Sony poskytla prirodzenú, decentnú paletu, o ktorú som sa snažil. V Arktíde je svetlo často mäkké, rozptýlené a má nízky kontrast – podmienky, ktoré vyžadujú jemné zaobchádzanie. Kamery tieto tóny krásne vykreslili, najmä odtiene pleti a farby pod vodou. Súbory boli dostatočne robustné, aby mi poskytli plnú kreatívnu kontrolu pri gradácii a zároveň verne zobrazovali prostredie. Tento realizmus bol nevyhnutný na vyjadrenie tichej naliehavosti príbehu – príbehu o strate, odolnosti a krehkej nádeji.Akú radu by ste dali iným filmárom, ktorí chcú experimentovať s vybavením Sony?Verte systému – je navrhnutý na flexibilitu a kreativitu. Nech už natáčate uprostred mesta alebo pod arktickým ľadovcom, vybavenie Sony vám poskytuje nástroje, ktoré sa prispôsobia vašej vízii bez toho, aby vám prekážali. Moja rada: naučte sa, ako maximálne využiť funkcie ako profil S-Log3, dve citlivosti ISO, režim orezania 4K a automatické zaostrovanie v reálnom čase – môžu vám otvoriť nové možnosti, najmä v rýchlo sa meniacich alebo vzdialených prostrediach. Nepodceňujte ani výdrž batérie a prenosnosť, najmä ak natáčate v extrémnych podmienkach. Čím viac sa zariadenie stáva neviditeľným, tým viac sa môžete sústrediť na rozprávanie príbehu.

TitulkyVideo zo zákulisia