Príbeh každého prírodného fotografa je odlišný, no poháňa ich rovnaká túžba. Cieľom týchto fotografov je čo najviac sa priblížiť k zvieratám, ktoré ich inšpirujú. „Môj príbeh je vlastne pomerne chaotický,“ hovorí prírodná fotografka Georgia Barkerová. „Narodila som sa a vyrastala som v Essexe, no po dvadsiatke som väčšinou cestovala a žila v zahraničí. Odjakživa som milovala prírodu, ale zase nie viac ako priemerný človek, a hoci moja fascinácia počas tohto obdobia vzrástla, skutočne sa rozvinula až potom, čo som si kúpila prvý poriadny fotoaparát a uvedomila som si, akými rôznymi spôsobmi sa vlastne dá zblížiť s prírodou.“

Spomína si, že príležitosti sa jej začali ponúkať ešte v blízkosti domova. „Už pred rokmi som začala prispievať charitatívnej organizácii RSPB na ochranu vtáctva, no veľmi som sa nad tým nezamýšľala, až kým sme si s partnerom jedného dňa nezačali hľadať nejakú aktivitu. Vtedy som zistila, že len kúsok od nás sa nachádza rezervácia s názvom RSPB Fowlmere, tak sme tam zašli. Bolo to úžasné. Celý deň som presedela v úkryte a prvýkrát v živote som si začala naozaj všímať vtáky. Chcela som zaznamenať tieto okamihy a aj pocity s nimi spojené a tým to všetko začalo.“ Je pravda, že všetci vídame úžasné videozáznamy zvierat v televízii alebo fotografie online, no ako Georgia vysvetľuje, tieto snímky nevznikli náhodou. „Profesionálni prírodní fotografi sa zo všetkých síl snažia dostať čo najbližšie,“ hovorí, „a návšteva rezervácie je prvým krokom v tomto procese. Dostanete sa vďaka tomu na miesto, kde s veľkou pravdepodobnosťou uvidíte čosi úžasné, a ak pracujete z úkrytu, vaše šance sa ešte zvýšia. Samozrejme, že sa nedá nič zaručiť,“ priznáva, „no tieto miesta vytvorili experti výslovne na to, aby vám poskytli lepšiu príležitosť.“ Sú, prirodzene, aj zvieratá, ktoré v blízkosti svojho domova nenájdete. Vtedy budete musieť navštíviť úkryty vo vzdialenejších oblastiach. „Výlet do divočiny so sprievodcom je len ďalším krokom na ceste od úkrytu v miestnej rezervácii,“ vysvetľuje, „a práve to som nedávno urobila pri fotení medveďov hnedých v Rumunsku. Tento výlet vznikol na základe spolupráce so spoločnosťou Untravelled Paths, ktorá do značnej miery čerpala z miestnych vedomostí a skúseností. Bol to nádherný zážitok a sama by som ho lepšie nenaplánovala. Nebolo to síce po prvýkrát, čo som videla medvede, pretože som istý čas žila v Kanade,“ pokračuje, „ale išlo o moju prvú skúsenosť s nimi z pozície prírodnej fotografky. Bolo to ohromujúce a vidieť tieto zvieratá v ich prirodzenom prostredí bol jedinečný zážitok.“

Pokiaľ ide o Georgiinu snahu dostať sa k nim bližšie, posledným kúskom skladačky podľa nej bol výber vhodného objektívu. Na fotografovanie medveďov preto použila objektív Sony FE 400 – 800 mm f/6,3 – 8 G OSS. „400 – 800 mm je vynikajúci objektív, ktorý vám dodá neuveriteľný dosah,“ hovorí. „Vzdialené objekty sa ocitnú priamo pred vami, čo má dvojaký význam. Po prvé: chcete vidieť všetky detaily objektu, pretože tak môžete oceniť, aký je krásny. Čo je však ešte dôležitejšie, umožňuje vám to udržať si odstup, takže neovplyvňujete ich správanie ani ich neohrozujete. Vzhľadom na to, ako môže ohnisková vzdialenosť 800 mm zlepšiť vaše prírodné fotografie, je tento objektív neoceniteľný,“ pokračuje, „a okrem toho má aj slušnú ostrosť. Detaily sú také presné, že som na snímkach mohla spočítať chlpy v medveďom kožuchu – to všetko z úkrytu vzdialeného desiatky metrov.“

Pri tejto príležitosti objektív dopĺňal vlajkový model tela Sony Alpha 1 II, vďaka ktorému mohla Georgia s ľahkosťou pracovať aj v prítmí medvedieho lesa. „Rozlíšenie a kvalita obrazu fotoaparátu Alpha 1 II sú vynikajúce, takže bolo perfektné, že som si ich mohla vyskúšať na takom úžasnom objekte,“ hovorí. „Keď sa objavili, bola tam dosť tma a ja som chcela vyššiu rýchlosť uzávierky, aby boli detaily ostré, takže som musela použiť nastavenia ISO ako 1600, ale fotoaparát si s tým skvele poradil.“

Či už je Georgia bližšie k domovu alebo v ďalekých krajinách, zážitky v prírode jej priniesli aj iné výhody ako len fantastické zábery. „Žijeme v nesmierne rušnej a zaneprázdnenej dobe,“ vysvetľuje, „no práve pri pozorovaní zvierat máme šancu nájsť trochu ticha a pokoja. Môžeme sa zastaviť a obdivovať svet – dnes už nie je veľa iných situácií, o ktorých by sa to dalo povedať. A veľmi dôležité je aj slovo ‚skúsenosť‘,“ dodáva na záver, „pretože podľa mňa je nemožné si uvedomiť, v čom je blízky vzťah k prírode prospešný – či už pre vás alebo pre vaše fotografie –, bez toho, aby ste sa na to fyzicky podujali. Čím bližšie preniknete, tým to pre vás bude emotívnejšie a práve na tom záleží.“