Volám sa Brendan de Clercq a som írsko-francúzsky fotograf a umelec pracujúci s viacerými médiami. Momentálne žijem v Holandsku. Záujem o fotografiu som zdedil od otca – sám bol uznávaným fotografom a tvorcom dokumentárnych filmov. Milujem silné zábery s jasným emocionálnym nábojom a svojou tvorbou sa snažím publika dotknúť.

Jednou z vecí, ktorá ma inšpiruje, je skúšanie odlišných prístupov k tvorbe, a preto ma potešilo, že som si mohol vyskúšať nové širokouhlé objektívy Sony E – PZ 10 – 20 mm f/4 G, 11 mm f/1,8 a 15 mm f/1,4 G.

Najskôr som nevedel, čo mám od týchto objektívov očakávať, ale najviac ma zaujala ich veľkosť a hmotnosť – sú síce drobné, ale na dotyk veľmi pevné. Ako fotografa zo „starej školy“ ma tiež nesmierne potešila prítomnosť krúžka na nastavenie clony na objektíve 15 mm f/1,4 G a práve tento objektív som si chcel vyskúšať ako prvý.

Nikdy som nebol veľkým fanúšikom širokouhlých objektívov a veľkú časť mojej práce tvoria skôr portrétne fotografie, ale upútala ma predstava širokouhlého objektívu s takou rýchlou clonou.

S takou krátkou ohniskovou vzdialenosťou som sa od gitaristu nachádzal iba niekoľko centimetrov, ale rozostrenie bolo veľmi prirodzené a obzvlášť na mňa zapôsobilo, aké ostré sú na snímke jeho oči – dokonca aj pri plnej clone. Pri tomto fotografovaní som sa výborne bavil a zmenil som názor na širokouhlé objektívy!

Ďalší v rade bol objektív 11 mm f/1,8 a ja som s modelmi prešiel do exteriéru. Širokouhlé fotenie ma naozaj chytilo, a tak som v ňom pokračoval. So širokouhlým objektívom sa ťažšie dosahovala nízka hĺbka poľa, ale aj tak ma ohromila absencia skreslenia na portrétoch zhotovených tak zblízka.

Pri natáčaní videí mohol konečne zahviezdiť objektív PZ 10 – 20 mm f/4 G. Mal výbornú flexibilitu transfokácie, ešte viac však na mňa zapôsobila tichosť a ovládateľnosť elektronickej transfokácie. Ešte nikdy predtým som ju síce nepoužil, ale zapôsobilo na mňa to jemné ovládanie. Zaujímalo ma, ako bude fungovať potlačenie zmien ohniskovej vzdialenosti, pretože som tejto funkcii dosiaľ nevenoval pozornosť. Keď som porovnal objektívy so staršími objektívmi s pevnou ohniskovou vzdialenosťou, ktoré som mal so sebou, rozdiel bol pomerne badateľný, a predsa vo výsledku neviditeľný.

Nespozoroval som rozdiel v ostrosti a dokonca ani v transfokácii medzi týmito tromi objektívmi, čo na mne zanechalo hlboký dojem – a to aj napriek tomu, že som skoro všetko nasnímal s plnou clonou. Veľmi rýchla bola aj reakcia pri zaostrovaní a keďže som používal automatické zaostrovanie na oči, podarilo sa mi zaostriť ešte skôr, než som si stihol premyslieť samotnú kompozíciu.

S malým telom, ako má Alpha 6600, som dosiahol dokonalé vyváženie so všetkými tromi objektívmi a nikdy som nemal pocit, že by bola predná časť príliš ťažká, ako to občas býva pri fotoaparátoch s malým telom.

Práve to je jedna z vecí, ktoré mám na objektívoch Sony tak rád. Nemusím sa strachovať o výkon, takže sa môžem rýchlo presúvať a zameriavať na svoje objekty namiesto toho, aby som sa musel znepokojovať výsledkami.

Skúšanie rôznych objektívov a fotografovanie s takým kompaktným nástrojom bolo osviežujúce a výborne som sa pri ňom zabavil. Naozaj ma to vrátilo do čias, keď som sa ako dieťa po prvýkrát chopil fotoaparátu.

Viem si predstaviť, že tieto objektívy použijem v rôznych situáciách – hneď mi napadá pouličné či architektonické fotenie, ale túžim ich vyskúšať aj pri slabom osvetlení a pohrávam sa tiež s myšlienkou na zábery hviezdnej oblohy.