Na otázku o tom, čo je kľúčovou súčasťou jej krásnej kombinácie pouličných, lifestylových a cestovateľských fotografií, odpovedala Alice Greenfield takto: „Ide o pocit prítomnosti na určitom mieste.“ Jej fotografie vyžarujú akúsi snovú nostalgiu, akoby vyvolávali spomienky na miesta, ktoré ste možno ani nikdy nenavštívili. „Pre mňa je fotografovanie ako cestovanie časom,“ pokračuje, „takže mojou úlohou je dostať diváka do daného okamihu, čo so sebou prináša veľa iných vecí.“

Spomienky sú príbehy, ktoré rozprávame sami sebe a ostatným, a keďže Alice je rodená rozprávačka, nie je prekvapením, že študovala za kameramanku. V tomto odbore sa totiž snažia diváka vtiahnuť do príbehu svetlom, pohybom, farbou a kompozíciou. V jej fotografiách je však aj úprimnosť, čoho dôkazom je jej nedávny výlet na slnkom zaliate pobrežie Amalfi. „Či už som doma, alebo v zahraničí, snažím sa vlastne zachytiť podstatu daného miesta,“ vysvetľuje, „a zostaviť si úprimný katalóg zážitkov. Považujem sa za rozprávačku príbehov, ale vždy sa snažím o veľmi ľudský pohľad na vec. Chcem, aby ľudia cítili, že za fotoaparátom sa ukrýva človek, a do veľkej miery to súvisí s tým, že som sentimentálna. Často si píšem do denníka a snažím sa svoj život zachytiť do slov a obrazov. Moje portfólio by sa vlastne dalo nazvať denníkom nádherných miest.“

V snahe vytvoriť „stránky“ v tomto denníku využíva Alice pri fotografovaní kombináciu čakania, starostlivého komponovania snímok a oportunizmu. „Keď som študovala, používali sme film,“ hovorí, „preto sa na mňa nalepilo, že som vyberavá a cieľavedomá. Dávam si záležať na tom, aby som všetko zachytila priamo vo fotoaparáte, takže by sa dalo povedať, že u mňa proces úpravy začína ešte dávno pred aktiváciou uzávierky.“ Veľkú rolu v tom spočíva farba. „Podľa mňa je farba nesmierne dôležitá,“ hovorí, „pri snímaní aj gradácii a ja sa vo svojich snímkach vždy snažím mať farebnú paletu, ktorá pôsobí nostalgicky. Pretože viem, ktoré farby budú fungovať, a môžem si vyberať. Ak je teda na scéne svetlozelené auto, ktoré tam nechcem, zmením kompozíciu. Alebo si počkám na dokonalú červenú vespu, pretože nechcem bielu… V podstate upravujem farby naživo, čo je ešte uspokojujúcejšie ako robiť to neskôr.“

Alice tiež hovorí, že pre jej pouličné fotografie je veľmi dôležitý výber správnej fotografickej výbavy. „Siaham po fotoaparátoch Sony Alpha, pretože sú skvelé na hybridný prístup, ktorý pri práci potrebujem. Zároveň však viem, že v závislosti od konkrétneho tela fotoaparátu dokážem vyvolať iný dojem a dosiahnuť iné výsledky. Pri pouličných a cestovateľských fotografiách potrebujem malý fotoaparát a Sony Alpha 7C II, ktorý som na výlete v Amalfi používala popri svojom modeli Alpha 7 IV, bol na to ako stvorený.“ Ďalej dodáva: „Hoci je fotoaparát Alpha 7C II veľmi schopný a pokročilý, dôležité pre mňa je aj to, ako sa s ním cítim. Páči sa mi, že má vysokokvalitný elektronický hľadáčik, správnu ergonómiu a pôsobí robustne – ako skutočný nástroj. Má rovnako skvelý výkon pri automatickom zaostrovaní a rýchlosť ako väčšie fotoaparáty od spoločnosti Sony a snímky zhotovené pomocou neho majú hĺbku, ostrosť a farbu, akú potrebujem. Prvoradé však pre mňa je, že mi veľmi pripomína fotoaparát na film, čo na mňa pôsobí upokojujúco.“

„Má to vplyv na moje fotografie aj na iných ľudí,“ pokračuje. „Chcem byť diskrétna a v bezpečí, a fotoaparát Alpha 7C II mi pomáha k väčšej anonymite. Väčšinou sa snažím byť nenápadná ako myška, ale sú aj chvíle, kedy niekoho poprosím o portrét, ktorý je vždy lepší s malým fotoaparátom.“ Kombinácia fotoaparátu Alpha 7C II s objektívom FE 40 mm f/2,5 G sa pre Alicu ukázala ako dokonalá. „Pri pouličnej fotografii nemám rada otravnú výmenu objektívov a pevný objektív mi naozaj pomáha so sústredením. Vďaka tomu menej premýšľam nad tým, čo by bolo, keby som priblížila alebo oddialila, a namiesto toho sa viac sústredím na prítomnosť. 40 mm model mi tiež umožňuje veľmi ľudský pohľad na vec. Je to naozaj objektív prítomného okamihu.“

Tými najdynamickejšími príkladmi prítomného okamihu však budú Alicine vodné fotografie v okolí Positana, ktoré zhotovila s vodotesným krytom. „Nie je veľmi príjemné cestovať s podvodnými krytmi,“ tvrdí, „ale na takýchto výletoch sa to oplatí. Možnosť používať fotoaparát Alpha 7 IV vo vode a zachytiť s ním potápačské a plavecké snímky je len ďalším spôsobom, ako nadviazať spojenie s divákom. Môžete takmer až cítiť sviežosť vody a teplo slnka – a Taliani vlastne počas leta ani nič iné nerobia!“

Hoci sa nám Alicine zábery z talianskeho pobrežia veľmi páčia, ona sa už obracia k ďalšiemu projektu a po jej boku nesmú chýbať fotoaparáty a objektívy Alpha. „Som presvedčená, že modely z radu Alpha ponúkajú niečo pre každú situáciu,“ dodáva na záver, „a práve vďaka tomu sú to dokonalí spoločníci na cesty.“