„Ako fotografi máme tú výsadu, že môžeme na život nazerať z rôznych uhlov,“ tvrdí na začiatok britský fotograf Ron Timehin. Ten nedávno navštívil Indiu, kde fotografoval hinduistický festival farieb Holi. Ide o neuveriteľný fenomén plný radostných osláv, ktorý označuje začiatok jari. „Som veľmi rád, že môžem navštevovať miesta, ktoré sa tak veľmi odlišujú od sveta, v ktorom žijem. Je to poučné a navyše mi to dodáva perspektívu do budúcnosti.“

Ron sa hneď nevybral na miesta vyhľadávané turistami, kde sa koná hlavná časť festivalu Holi. Namiesto toho navštívil skôr vidiecke časti mesta Džajpur. „Naozaj som túžil dostať sa medzi ľudí. Môže to síce byť trochu desivé, no pre fotografa je dôležité vyraziť do sveta a ponoriť sa do hĺbky.“

Pri fotení slávnostných podujatí Ron použil fotoaparát Sony Alpha 7CR v kombinácii s objektívom FE 24 – 50 mm F/2,8 G. „Bolo to dokonalé, pretože tento fotoaparát má formát Full Frame s rovnakým 61-megapixelovým snímačom s vysokým rozlíšením ako môj Sony Alpha 7R V, takže dávalo úplný zmysel ho použiť. 24 – 50 mm objektív G Lens mi dodal potrebnú všestrannosť a malé rozmery. Keď som potreboval zhotoviť snímku davu ľudí v stiesnených priestoroch, mal som k dispozícii ohniskovú vzdialenosť 24 mm, ale potom je tu aj 50 mm pre individuálne portréty. Bolo to skvelé.“

Okrem praktických funkcií snímania fotoaparátu mal však Ron ešte dôležitejší dôvod, prečo chcel použiť model Alpha 7CR. „Bol to spôsob, ako nadväzovať vzťahy,“ hovorí. „Ak by som pri sebe mal väčší fotoaparát a objektív, fotografované objekty by sa ich mohli zľaknúť, takže by sa správali inak. Keď použijete menší model, aj bariéra medzi vami a druhým človekom je menšia.“

Pri fotografovaní festivalu Holi však Ron musel mať na pamäti ešte niečo: ľudia sa tam obhadzujú pestrofarebnými práškovými farbami. „Zabalil som fotoaparát do plastovej fólie a použil som vodotesný kryt, aby sa do snímača nedostala farba ani prach. Predný prvok objektívu som musel nechať odkrytý, preto som prednú stranu objektívu stále utieral.“

Ďalšou hlavnou funkciou, ktorú si Ron pochvaľoval, bolo automatické zaostrovanie fotoaparátu a najmä automatické zaostrovanie na oči. „Predstavte si môj fotoaparát, ktorý bol tak silno obalený, že som nevidel na obrazovku ani som sa nemohol veľmi pozerať cez hľadáčik. A napriek tomu som bol pevne presvedčený o tom, že automatické zaostrovanie mi výslednú fotografiu zaistí – a presne to sa aj stalo. Automatické zaostrovanie na oči je úžasné, neušiel mi jediný záber. Absolútne som tomuto systému dôveroval.“

Jedna snímka vyniká: je to záber zhora na dav hýriaci farbami, ktorý podľa Rona celý tento zážitok dokonale zosobňuje. „Myslím, že táto fotografia zachytáva podstatu festivalu Holi – jeho ruch, energiu, tancujúcich ľudí… bolo to elektrizujúce.“

Pri všetkom tom vzrušení a energickosti zachytával Ron skutočný ľudský kontakt pomocou fotoaparátu Alpha 7CR. „Ešte pred začiatkom fotenia zvyknem dlho pozorovať. Rád sledujem vývoj udalostí a správanie ľudí, pretože podľa toho prispôsobím svoj prístup a spôsob fotografovania scény.“

Londýnskemu fotografovi tento fotoaparát vlastne pomohol búrať bariéry. „V podstate som bol turistom, ktorý sa túži dozvedieť viac. Ale uvedomil som si, že okrem mňa tam neboli iní černosi. Ľudí veľmi zaujímalo, čo tam robím. Podľa mňa predo mnou nestretli veľa černochov. Dochádzalo tak k príjemným situáciám, kedy som ja fotil ich, no zároveň si aj oni chceli odfotiť mňa. Stal sa z toho výmenný študijný pobyt medzi dvoma odlišnými kultúrami. Ľudí možno zastraší, že sa na nich ustavične upierajú pohľady alebo ich fotografujú, no pre mňa to bol spôsob, ako nadväzovať vzťahy a vypočuť si ich príbehy.“

Hoci bol Ron veľmi diskrétny, toto kúzlo dokázal často zlomiť jeden moment. „Ukázal som im niektoré zo zhotovených fotiek, pretože sa snažím fotografovanie vnímať ako spoluprácu. Keď však ľuďom ukážete úprimný okamih, ktorý ste zachytili, začnú si sami seba prehnane všímať a začnú pózovať. Niekedy ich musíte vrátiť do daného okamihu a zvečniť ich takých, akí skutočne sú. Následne si vždy zapíšem ich údaje a fotky im pošlem alebo ich s nimi zdieľam na Instagrame. Táto časť mojej práce sa mi páči, pretože vedie k príjemným rozhovorom s ľuďmi dokonca aj po mojom návrate domov.“

„Práve o tom je cestovateľská fotografia. Ľudia radi fotia veľké pamiatky, ale ak zídete z vyšliapaných chodníčkov a vžijete sa do kože miestnych obyvateľov a ich skutočnej kultúry, získate nielen zaujímavé fotografie, ale nadviažete aj skutočné vzťahy a niečo sa naučíte.“