Umenie hýbať sa v teréne
Ak niečo vtáky a cicavce naozaj neznášajú, je to ľudská silueta. Ak si ľahnete na zem, sadnete si, skryjete sa za rastlinný porast alebo do úkrytu, prípadne ak použijete maskovaciu sieť, pomôže vám to priblížiť sa k objektu fotografie. Nezabúdajte však na to najdôležitejšie: nesmiete spôsobiť škodu zvieratám ani ich prirodzenému prostrediu. Žiadna fotografia nie je dôležitejšia než zdravie a blaho zvierat.
Fotoaparáty a výbava
V súčasnosti fotím s dvojicou vlajkových modelov Sony Alpha 1, ktoré sú rýchle ako sokol sťahovavý – dokážu zachytávať snímky s 50 miliónmi pixelov pri snímkovacej frekvencii 30 fps. Predtým som používal aj Sony Alpha 9 II, ktorý ešte občas oprášim. Oba fotoaparáty Alpha 1 mám nastavené rovnako, čo som docielil skopírovaním nastavení z jedného zariadenia do druhého pomocou karty SD. Na každom mám však iný objektív podľa toho, čo sa práve snažím zachytiť.
Pri fotografovaní divej zveri, a to predovšetkým vtákov, je pre mňa objektívom číslo jeden FE 600 mm f/4 G Master. Vlastne už bez neho ani nevychádzam z domu. Vďaka spojeniu snímača s vysokým rozlíšením a dlhej ohniskovej vzdialenosti dokážem s ľahkosťou zachytiť aj tie najmenšie detaily, čo sa obzvlášť hodí pri fotografovaní menších vtákov.
Pri fotografovaní väčších vtákov, napríklad jastrabov, však tento objektív môže objekt v zábere až príliš zväčšiť. Preto v takýchto prípadoch používam neuveriteľne ostrý objektív FE 400 mm f/2,8 G Master, ktorý zároveň krásne rozostrí pozadie a vďaka veľkej clone f/2,8 výborne funguje aj pri slabom svetle. Na sekundárnom fotoaparáte mám spravidla nasadený širší objektív, pričom extrémnym príkladom toho je objektív FE 12 – 24 mm f/2,8 G Master. Ten používam na fotenie divej zveri, ale aj krajiniek, ktoré zasadzujú moje príbehy do širšieho kontextu, vďaka čomu opakovane vznikajú dokonale ostré zábery.
Ak by som si teda mal vybrať ešte dva objektívy Sony, siahol by som po modeloch FE 90 mm Macro a FE 70 – 200 mm f/2,8 G Master. V tomto prípade ide o naozaj „univerzálny“ transfokačný objektív, ktorý sa vynikajúco hodí v prípade, že sa ocitnem v tesnej blízkosti veľkých vtákov a potrebujem zostať skrytý, prípadne keď chcem zhotoviť fotografiu vtáka v prirodzenom prostredí. V taške na fotoaparát vždy nosím FE 90 mm Macro, čo je pravdepodobne ten najostrejší objektív, s akým som sa kedy stretol. Nepoužívam ho až tak často pri fotení vtákov, ale vyberám si ho, keď sa snažím zachytiť textúry a vzory – a bez debaty aj pri makrozáberoch.
Nastavenia fotoaparátu
Pravdepodobne nie je žiadnym prekvapením, že najvýznamnejšou funkciou fotoaparátu Sony Alpha 1 je sledovanie automatického zaostrovania. Je neuveriteľné, že môžem zaostriť a fotoaparát potom nepretržite sleduje objekt fotografie. A hoci to je pre Alpha 1 hračka, ďalšou výzvou pre fotografa vtákov je udržať objekt na snímke.
V závislosti od veľkosti a druhu konkrétneho vtáka a tiež od toho, do akej miery môžem celú situáciu kontrolovať, používam funkciu automatického zaostrovania na jeden bod s čo najmenším sledovacím bodom. Ak mám pocit, že celá situácia sa môže zmeniť v zlomku sekundy – čo sa pri fotografovaní divej zveri stáva prakticky vždy –, prejdem na väčší sledovací bod, aby som mal istotu, že mi naozaj nič neunikne. Potom použijem široké nastavenie automatického zaostrovania pre veľmi dynamický pohyb, napríklad pri prelete vtákov nad hlavou, a fotoaparát hravo zaostrí na najbližší objekt, čo je pri letiacich vtákoch ideálne.
Osobne mám dojem, že najdramatickejšie zábery vznikajú pri fotografovaní vtákov s funkciou automatického zaostrovania na zvieracie oko. Sony Alpha 1 dokonca zvládne sledovať oko vtáka počas letu! Je priam neuveriteľné, ako skvele to funguje – za všetko napokon hovoria výsledné zábery.
Pozadie
Pozadie je základnou časťou každej snímky. Keď fotografujem z prenosného úkrytu, môžem si nájsť polohu, z ktorej zachytím presne tú časť pozadia, ktorú potrebujem. Ak sa snažíte nájsť objekt fotografie počas chôdze, nemáte rovnakú mieru kontroly ako vtedy, keď spočívate na vhodne zvolenom mieste. Ak práve napríklad na oblohe nie sú žiadne zvláštne prvky či oblaky, môže to byť pomerne nezáživné. Práve preto sa vždy snažím zachytiť objekt na krajinnom pozadí.
Niekedy natrafíte na hmlisté miesta, na ktorých tak nevyniknú výrazné farby v popredí. Zbožňujem svetlé farby a často fotím buď neskoro v noci, alebo skoro ráno na jar či v lete, kedy nastávajú ideálne podmienky na zvýraznenie farieb. Byť fotografom, ktorý sa snaží zachytávať pestrofarebné zábery, môže byť veľmi riskantné, v týchto obdobiach však môžete na rôznych miestach sveta objavovať vtáky a svetlo v tých najzaujímavejších polohách.