„Nie som športovec,“ hovorí Tolis Fragoudis, „a už vôbec nie som taký talentovaný ako Pamela. Pri práci na tomto projekte som však mal niekoľkokrát pocit, akoby som aj ja prekonával samého seba a rovnako tak limity fotoaparátu Alpha 7S III od spoločnosti Sony.“

Tolis a Pamela sa rozhodli snímať v centre Viedne a poctivo si všetko naplánovali. Avšak pre rôzne obmedzenia týkajúce sa filmovania museli na celý plán zabudnúť a jednoducho improvizovať. „Celý projekt bol nakoniec veľmi spontánny,“ prezradil. „Dokonca som mal pocit, že aj ja robím parkour, akurát moje prekážky neboli steny a lavičky, ale mali filmársky charakter.“

Potreba rýchlo sa prispôsobiť aktuálnej situácii im pomohla definovať otváraciu sekvenciu filmu a zachytiť jedny z Tolisových najobľúbenejších záberov. Navyše tak mohol fotoaparát Alpha 7S III poriadne otestovať. „Keďže sme nemohli snímať na pár miestach, ktoré Pamela poznala, navrhla, aby sme išli do jej tréningovej haly. Pôvodne sme plánovali celý film nasnímať vonku, no nakoniec som s tým súhlasil. V konečnom dôsledku išlo o veľmi dobré rozhodnutie, lebo tieto zábery predstavujú skvelý kontrast k neskorším exteriérovým scénam.“

Tolis všetky interiérové zábery nasnímal z ruky s použitím integrovanej stabilizácie obrazu fotoaparátu Alpha 7S III, vďaka ktorej vyzerajú plynulejšie. „Pri sledovaní jej pohybov som kombinoval manuálne zaostrovanie s automatickým,“ vysvetľuje. „Nové automatické zaostrovanie so sledovaním objektu je nielen pôsobivé, ale sa aj ľahko používa.“

„Ja naozaj úžasné, že sa stačí na dotykovej obrazovke dotknúť oblasti, ktorú chcete sledovať, a fotoaparát sa o všetko postará sám,“ pokračuje. „Keď Pamela vyskočila, aby sa chytila drevenej konštrukcie, automatické zaostrovanie som nastavil tak, aby sledovalo jej ruky – a presne to aj robilo. Keď sa zamyslíte nad zložitosťou tohto úkonu, je to niečo neskutočné. Nielenže sleduje výraznú farbu alebo odtieň, ale tiež objekt, ktorý pri pohybe mení tvar a uhol. Netuším, ako to funguje, no páči sa mi to.“

Tolis sa pri niektorých záberoch rozhodol pripevniť svoj fotoaparát k stabilizátoru, ako napríklad v scénach, kde sleduje Pamelu z auta alebo za ňou uteká.

Tie pohyby si môžete naplno vychutnať najmä vtedy, keď Tolis prepol svoj fotoaparát do režimu spomaleného pohybu. „Predstavené špecifikácie tohto fotoaparátu prekvapili mnoho ľudí vrátane mňa,“ prezradil. „Čakal som, že ponúkne rozlíšenie 4K so snímkovou frekvenciou maximálne 60 snímok/s, no spoločnosť Sony nám dopriala snímkovú frekvenciu 120 snímok/s, čo je priam neskutočné. Rýchlosť snímania môžete znížiť takmer päťnásobne, čo oceníte hlavne v postprodukcii. V mojom filme však tento režim zahviezdil najmä tým, ako zvýraznil zložitosť a ladnosť Pameliných pohybov,“ pokračuje. „Atlétky ako ona sú také rýchle, že ich zručnosti je možné naplno oceniť až vtedy, keď všetko spomalíte.“

Jeden zo záberov, ktorý patrí medzi Tolisove najobľúbenejšie, je scéna na streche pri západe slnka. „Vyšli sme tam krátko po západe slnka,“ vysvetľuje, „no stále nás tam čakala nádherná obloha plná červených, žltých a oranžových odtieňov. Pamela tak bola nasvietená odzadu, no vďaka novému profilu S Log 3 vo fotoaparáte Alpha 7S III som ju mohol exponovať bez toho, že by sa zmenila na obyčajnú siluetu. S týmto profilom som získal všetky údaje potrebné na postprodukciu a mohol som zachytiť Pamelu a oblohu bez straty detailov. Niečo také by som predtým nedokázal.“

Čo Tolisovi najviac utkvelo v pamäti z tohto natáčania plného energie, ktoré sa mu podarilo dokončiť v rekordnom čase? „Takmer všetky možnosti fotoaparátu od nového rozmiestnenia tlačidiel po prispôsobiteľné vstupy boli pre mňa nové a fungovali úžasne,“ prezradil. „A vďaka všetkým týmto technickým výdobytkom, akými sú napríklad citlivosť ISO a automatické zaostrovanie, mám pocit, že čím dlhšie tento fotoaparát používam, tým menej potrebujem siahnuť po samostatnej videokamere.“ Nech Tolisa táto výbava ohúrila akokoľvek, jeho najväčší obdiv patril Pamele. „Hoci musel fotoaparát prekonať množstvo technických prekážok, najdôležitejšie je práve to, čo sa deje pred objektívom. Mal som naozaj šťastie, že som mohol pracovať s takouto úžasnou atlétkou. Rovnako ako môj fotoaparát zvládla každú prekážku na jednotku a ja som sa nevedel vynadívať.“