S fotoaparátom Sony Alpha 6700 v ruke si fínsky fotograf Hugo Korhonen zaumienil, že zachytí jar v okolí svojho domovského mesta Kuopio.

„Pripadá mi veľmi zábavné, že môžem cestovať na rôzne miesta po celom svete, no najlepšie zábery mi vychádzajú v blízkosti domova,“ tvrdí Hugo. „Vždy nastane ideálna chvíľa a možno to mám už skrátka v oku, pretože túto oblasť poznám tak dobre, rozumiem jej a dokážem sa v nej hravo orientovať.“

Fotografovanie jari je pre Huga náročnou výzvou. „Jar je také krásne ročné obdobie, ale ako fotograf som sa mu vždy vyhýbal, pretože mám silnú alergiu. Vzhľadom na to, aké snímky sa mi podarilo tento rok zachytiť, som skutočne rád, že som sa napokon prekonal a zvečnil naozaj parádne veci.“

Hugo pri svojej jarnej sérii snímok použil fotoaparát Alpha 6700 s výkonným 26-megapixelovým snímačom veľkosti APS-C. „Fotiť som začal s modelom Alpha 6500, takže bolo príjemné vrátiť sa k tejto sérii. Naozaj sa mi páči jeho veľkosť – najmä držadlo, ktoré je dostatočne veľké vzhľadom na rozmery fotoaparátu. Najnovší systém zaostrovania je fantastický a je priam šialené, ako skvele dokáže sledovať objekty, ako sú lietajúce vtáky.“

Hugo hľadá pekné scény pre svoje snímky, ale potom si na nich všíma drobné fragmenty, ako sú ľudia, lietadlá, vtáky či zvieratá, ktoré im dodávajú širšiu perspektívu a ukazujú, akí sme v porovnaní s okolitým svetom maličkí.

Fotografovanie Hugovi uľahčil menší fotoaparát Alpha 6700 v kombinácii s objektívmi Sony E PZ 10 – 20 mm f/4 G a E 70 – 350 mm f/4,5 – 6,3 G OSS.

„Nezabúdajte ani na faktor orezania pri menšom snímači!“ tvrdí Hugo. „Predtým som si myslel, že menší snímač nie je dobrý nápad, ale teraz, keď používam 10 – 20 mm objektív, dokážem zachytiť širokouhlé zábery, ktoré som predtým nemohol, pričom najširší má 16 mm.“

Aj keď Hugo rád fotí s 10 – 20 mm objektívom, má rovnako veľa dôvodov zachytávať krajinné zábery s teleobjektívom, ako je 70 – 350 mm model.

„Verím tomu, že fotografovanie spočíva v správnych rozhodnutiach o tom, čo na snímke ponechať. Pri širokouhlom snímaní môžete zo scény ukázať veľa, no s telefotografickým objektívom môžete zvýrazniť konkrétnu časť krajiny, ktorú chcete vyzdvihnúť: niečo, čo by si divák za bežných okolností nevšimol. S teleobjektívom sa fotograf môže naozaj zamerať na rozprávanie príbehov. To je tiež dôvodom, prečo nezvyknem fotiť približne zo vzdialenosti 50 mm, ktorá pripadá ľudskému oku normálna.“

Zaujímavé je, že väčšina z Hugových krajinných záberov vzniká vo vertikálnej orientácii. Fínsky fotograf sa domnieva, že táto orientácia jeho snímkam pomáha, a preto hľadá scény, ktoré by mohol nafotiť vertikálne. Má však aj iný dôvod, ktorý súvisí s tým, ako dnes už takmer všetci fotografie konzumujeme.

„Keď uverejňujem svoje snímky v sociálnych médiách, tamojšie príspevky sú optimalizované na vertikálnu orientáciu obrazovky. Samozrejme, že mojím cieľom je zachytiť určitú scénu a vytvoriť umelecké dielo pre vlastnú potrebu, ale zároveň chcem, aby ho videli aj ostatní. Viem, že pri horizontálnom snímaní by ho pravdepodobne toľko ľudí nevidelo, a neodkryl by som tak jeho plný potenciál.“

Séria vertikálnych snímok odhaľuje bohaté farby, ktorými jarné obdobie oplýva. Farebná paleta so studenými modrými odtieňmi a výraznými teplými východmi slnka je spôsobená dramatickým osvetlením počas modrej hodinky, úsvitu, súmraku a zlatej hodinky.

„Mnohí ľudia vidia svet iba za denného svetla, najmä na jar a cez leto. Keďže slnko vychádza o 3.30 hod., väčšina ľudí toto úžasné svetlo tak skoro ráno skrátka neuvidí. Fotenie o takomto čase vo mne vyvoláva aj iné pocity – svet sa mi zdá magickejší. A práve to je niečo, čo som vždy túžil ľuďom ukázať – krásu nášho sveta. Navyše mi to pomáha. Ak sa cítim mizerne, vyraziť von a vytvárať umelecké diela mi pomôže prekonať zložité pocity a do určitej miery mi to poskytuje aj pokoj a úľavu.“