Ide pravdepodobne o najčistejšiu formu portrétnej fotografie. Jednoduchý objekt pred čistým bielym pozadím. Týmto úplne základným spôsobom boli zachytené niektoré z najikonickejších portrétov. Vďaka takejto jednoduchosti nebude pozornosť smerovať na prostredie alebo pozadie, ale priamo na objekt.

„V tejto chvíli mám pocit, že čierna a biela predstavujú môj spôsob vyjadrovania,“ hovorí srbský fotograf Nemanja Maraš. „Pred piatimi alebo šiestimi rokmi som fotografovanie pred bielym pozadím nenávidel. Ak by ste mi povedali, že budem fotografovať v štúdiu, pomyslel by som si: ‚Ach, to bude nuda‘. Ale možno len projekt samotný potreboval niečo viac – a nie biele pozadie.“

Nemanja o práci v štúdiu pred bielym pozadím teraz uvažuje inak. Nedávno so svojím fotoaparátom Sony Alpha 7 C pracoval na sérii portrétov ľudí, ktorých pozná. Tieto objekty si zvolil na základe niečoho, čo na nich považuje za zaujímavé. „Ak chcete fotografovať portréty osôb, nie je to z dôvodu krásy ani oblečenia. Majú len niečo, čo považujem za zaujímavé a čo chcem zachytiť svojím fotoaparátom.“

Jednoduchosť čiernobieleho fotografovania pred bielym pozadím poskytuje Nemanjovi dokonalý spôsob, ako sa koncentrovať na charakter a emócie svojho objektu. „Mám rád minimalizmus a čistotu bieleho pozadia v kombinácii s fotografovaním v čiernobielom režime, ktoré odstraňuje všetky rušivé elementy.“

Filozofia jednoduchosti sa prenáša aj na fotoaparáty, objektívy a osvetlenie, ktoré Nemanja používa. Bežne osvetľuje tvár objektu jediným bleskom prostredníctvom veľkého bieleho dáždnika. „Aby som dosiahol úplne biele pozadie, niekedy používam na jeho osvetlenie dve ďalšie svetlá. Niekedy som však trochu lenivý a je mi to jedno,“ dodáva úprimne. „Chcem, aby bolo svetlo mäkké a jednoduché, pretože mi to poskytuje slobodu koncentrovať sa na osobu. Chcem, aby príbeh rozpovedala jej tvár.“

Na fotografovanie používa Nemanja model Sony Alpha 7C. Rozhodol sa ho nastaviť na snímanie v monochromatickom režime, aby ešte pred stlačením spúšte videl, ako bude záber vyzerať. Alpha 7C sa môže javiť ako zvláštna voľba na fotografovanie štúdiových portrétov, Nemanja má však rád štíhle telo fotoaparátu v štýle diaľkomeru.

„Možno je to preto, že keď som vyrastal, sníval som o drahom diaľkomerovom fotoaparáte, podobe ako vy o hodinkách Rolex. Páči sa mi spôsob, akým mi Alpha 7C sadne do ruky,“ pokračuje. „Je to akoby malý kompaktný fotoaparát, ktorý mi poskytuje slobodu pohybu.“

Všetci vieme, že väčšina fotografov pri portrétoch uprednostňuje ohniskovú vzdialenosť 85 mm, Nemanja však preferuje perspektívu objektívu Sony FE 55 mm f/1,8 ZA. V štúdiu ide o intímnejší objektív, ktorý mu umožňuje viac sa priblížiť k objektu a nadviazať s ním blízky vzťah. Podstatnú súčasť konečnej snímky totiž tvorí komunikácia.

„Keď nemám jasnú predstavu o myšlienke záberu, jednoducho pracujem s objektom a požiadam ho, aby sa pohyboval, zatiaľ čo ja fotografujem. Následne,“ pokračuje, „keď zbadám niečo, čo sa mi páči, poviem mu len: ‚To je skvelé!‘ a požiadam ho, aby odstúpil späť alebo zostal v tejto póze, a ja som mohol vykonať mierne úpravy. Je to ako keď si maliar kreslí skicu.“

Ďalším objektívom, ktorý Nemanja kombinuje so svojím fotoaparátom Sony Alpha 7C, je 24 mm f/2,8 G. Vďaka svojej malej veľkosti sa dokonale hodí k fotoaparátu Alpha 7C. Jeho široké ohnisko mu navyše umožňuje kreatívne pracovať s perspektívou.

Mám fotografiu dievčaťa v čiernom obleku, ktoré sedí na kresle. Fotografoval som na 24 mm, čo mi umožnilo vytvoriť zaujímavé línie, ktoré vás privedú až k jej tvári. V zábere tak vytvára niečo kreatívne bez toho, aby bolo telo objektu úplne skreslené.“

Netradičná kompozícia niektorých záberov je zámerná. Nemanja porušuje tradičné pravidlá a namiesto nich sa spolieha na svoje inštinkty, na veci, ktoré jednoducho vyzerajú dobre.

„Hovorí sa, že by ste sa mali naučiť pravidlá, aby ste ich mohli porušovať. Niekedy rád záber orežem, aby pôsobil znepokojujúco, ale tým správnym spôsobom. Je to najlepší spôsob, ako môže umenie hovoriť samo za seba,“ vysvetľuje. „Umenie by malo ľudí prinútiť cítiť sa nekomfortne, pretože vtedy sa v nich spustí proces. Na druhej strane, niekedy ľudí umiestnim komfortne do stredu snímky – všetko závisí od toho, čo mi napovie inštinkt.“

Skúmaním svojich inštinktov vytvára Nemanja čiernobiele portréty vo vlastnom štýle bez toho, aby sa obával, čo si o jeho záberoch budú myslieť iní. „Myslím, že každý aspoň raz vyfotografoval niečo čiernobielo. Ak však budete nasledovať svoj inštinkt a skúšať nové nápady, nájdete spôsob, ako to robiť podľa seba.“