V hudobnom priemysle môžu interpreti s pomocou vášne a entuziazmu zájsť ďaleko. A keď k tomu primiešate skutočný talent, ich potenciál je bezbrehý. Ralph Larmann úžasným spôsobom zosobňuje všetky tieto vlastnosti svojím muzikantstvom aj fotením a hoci na štadiónoch, kde dnes fotí koncerty, sám nikdy nevystupoval, vďaka svojej oddanosti a nadšeniu pre túto tému sa stal jednou z najväčších osobností vo svete hudobnej fotografie.

Keďže počas svojej kariéry už Ralph fotografoval tie najväčšie kapely na svete a vydal fotoknihy o zážitkoch z turné a dizajne pódií, svoj úspech pripisuje úprimnej láske k hudbe. „Je to moja prvá láska,“ hovorí, „a na bicie hrám už od deviatich rokov. Od 13 rokov som hru na bicie študoval na hudobnej škole, bol som manažérom aj hráčom v kapele, produkoval som hudbu a dodnes raz týždenne učím nových bubeníkov. Hudba je v mojom živote prítomná neustále a svojich koreňov sa nikdy nevzdám.“

Keď ako 19-ročný písal pre hudobné časopisy, urobil kľúčové rozhodnutie – fotografovať kapely, ktoré osobne stretol. „Tak som začal fotiť,“ priznáva, „a každý záber poháňala moja oddanosť hudbe. Napísal som sériu článkov o zážitkoch z turné, kde som rozoberal výbavu kapiel ako Kiss, The Rolling Stones a Oasis, ich nástroje a zosilňovače… a potom som nafotil zvyčajné tri alebo štyri piesne na začiatku koncertu. Práve tam sa začal rodiť môj štýl.“

Ralph sa pri práci zameriava na energiu a emóciu živého vystúpenia. „Dokonalá fotografia musí obsahovať celú tú vitalitu, ktorú cítite na koncerte,“ vysvetľuje. „Vychádza to z pózy interpreta, jeho osvetlenia aj z toho, ako ho na pódiu nasnímate – a pre mňa je dôležité aj publikum. Je to živá hudba, takže divák by mal mať pocit, že je tam s ostatnými a v hrudi mu duní basa.“

Krásne to dokazujú Ralphove diela z nedávnej speváckej súťaže Eurovízia. „Eurovíziu som fotil už 18-krát,“ hovorí s úsmevom, „a jej finále má úžasnú energiu. Pre mňa je to hudobná olympiáda a zbožňujem to. Tých ľudí, zábavu, 40 krajín oslavujúcich hudbu… je to nádhera!“

„Musíte spojiť publikum s tým, čo sa deje na pódiu,“ vysvetľuje, „pretože súčasťou vystúpenia sú aj oni a prostredie. Interpreti to vedia, takže by to mali vedieť aj fotografi.“ Často robí širokouhlé zábery, aby zachytil uchvátené výrazy na tvárach fanúšikov a krásny dizajn scén, osvetlenie a pyrotechniku spolu s interpretmi. Ralph sa na najväčších podujatiach spolieha až na osem fotoaparátov Sony Alpha 1.

„Tie fotoaparáty mi pomáhajú v toľkých veciach, až je to neuveriteľné,“ hovorí. „Počas Eurovízie som fotil na diaľku pomocou štyroch fotoaparátov Alpha 1 s pevnými objektívmi, ako FE 14 mm f/1,8 GM a  FE 35 mm f/1,4 GM. Zároveň som mal štyri fotoaparáty pri sebe, keď som sa pohyboval na pódiu, a tie mali nasadené transfokačné objektívy, ako FE 12 – 24 mm f/2,8 GM a FE 24 – 70 mm f/2,8 GM II.“

„Pri snímaní na diaľku používam časozberné režimy, pretože na koncertoch často býva veľa rušivých vplyvov a človek sa nemôže spoľahnúť na rádiový signál,“ vysvetľuje, „a na nové miesto prídem vždy skôr, aby som zistil, kde je najvhodnejšie namontovať fotoaparát. Mám už bohaté skúsenosti s tým, čo funguje, ale závisí to aj od typu vystúpenia, osvetlenia, veľkosti arény a typu pódia. Našťastie mám na zaistenie fotoaparátov veľa nástrojov, špeciálnych konzol a množstvo ručne vyrobených statívov, z ktorých jeden má až 13 metrov!“

Práca so širokouhlými zábermi má aj ďalšie úskalia, ktoré Ralphovi pomohol zdolať model Alpha 1. „Veľkým problémom je dynamický rozsah, pretože osvetlenie a pyrotechnika na pódiu sú také svetlé a nepredvídateľné,“ pokračuje. „Je tam oheň, lasery, dym, divoké výkyvy farebnej teploty… preto sa spolieham na úžasné 14-bitové súbory formátu Raw z fotoaparátu, ktoré mi pri úpravách poskytnú tú najlepšiu kvalitu. Fotografie spracúvam individuálne, pretože žiadna z nich nemá rovnaké nasvietenie, no vďaka režimu série záberov pri 30 sn/s fotoaparátu Alpha 1 si môžem vybrať presný okamih.“

Dôležité preňho je aj úžasné 50-megapixelové rozlíšenie fotoaparátu ako spôsob komunikácie pocitov z vystúpení. „Vďaka všetkým tým pixelom môžem vyrobiť obrovské 2-metrové printy, ktoré diváka skutočne vtiahnu do živej hudby,“ potvrdzuje, „a vďaka tomu sa aj oni môžu stratiť v danom okamihu.“

Napokon sa ponúka otázka, ako je to s Ralphovou vlastnou energiou? „Mám jej dosť,“ smeje sa, „pretože fotenie podujatí ako Eurovízia ani neberiem ako prácu. Na energiu si však musíte dávať pozor. Musíte ju správne usmerniť, takže nezabudnite robiť to, čo máte radi. Keď fotím hudobné vystúpenia so svojou výbavou značky Sony, viem, že som na správnom mieste a cítim, ako sa do mňa vlieva rovnaká energia.“