Kariéru portugalského fotografa Gonçala Delgada akoby utváral osud dávno predtým, než sa pre ňu rozhodol. „Vyrástol som vo fotožurnalistickej rodine,“ spomína Gonçalo, „a môj brat bol zároveň hudobníkom. Od útleho veku ma obklopovala dobrá hudba a fotografie. Dodnes si pamätám, ako som si vyberal, ktorý album si pustím na svojom discmane Sony.“

Pod vplyvom Gonçalovej rodiny bolo jeho ďalším prirodzeným krokom vyraziť von s fotoaparátom a fotiť miestne kapely. „Našiel som si cestu k undergroundovému svetu rocku a metalu, pričom som sa zameriaval na fotografovanie undergroundových koncertov v malých podnikoch s prepchatými pódiami. Neboli tam vyhradené miesta pre fotografov, takže som stál uprostred mosh pitu!“

Od roku 2004 sa Gonçalova hudobná fotografia vyvíjala súbežne s technológiou fotoaparátov. Jeho prvým modelom bol pôvodný Sony Alpha 7, ktorý rád používal s klasickými objektívmi s manuálnym zaostrovaním: „Za tie roky som už pracoval asi so všetkými fotoaparátmi značky Sony a momentálne používam Sony Alpha 1, Alpha 7C II a Alpha 9 II.“

Pre Gonçalovu prácu je obzvlášť dôležitá globálna uzávierka modelu Alpha 9 III. „Kedysi sme mávali problémy s kolísavou frekvenciou svetiel pri bezzrkadlových fotoaparátoch a dokonca aj digitálnych zrkadlovkách. Dnes už všetky svetlá nahradili LED diódy a pracovať s frekvenciou je komplikované. Alpha 9 III je naozaj revolučný kúsok, najmä jeho globálna uzávierka.“

Hoci jeho prvou voľbou je fotoaparát Alpha 9 II, Gonçalo si cení vysoké rozlíšenie modelu Alpha 1, a to najmä pri fotení kapely na pódiu z davu. „Milujem model Alpha 1,“ vysvetľuje, „pretože s ním môžem fotiť z diaľky s objektívom FE 70 – 200 mm f/2,8 GM OSS II alebo FE 400 mm f/2,8 GM OSS a v prípade potreby môžem orezať ešte viac.“

Hoci má Gonçalo vždy po ruke teleobjektív, veľmi rád fotí aj s pevnými objektívmi – najmä tými širokouhlými. „Na koncertoch uprednostňujem objektív FE 14 mm f/1,8 GM. Keďže som vysoký, dokážem odfotiť pódium z nezvyčajných uhlov. Rád zachytávam pocit prítomnosti na pódiu. Iní fotografi sa spoliehajú na 70 – 200 mm objektív, ktorý je skvelý na väčších pódiách, no moja ideálna výbava je zložená z modelov Sony FE 14 mm f/1,8 GM, FE 50 mm f/1,2 GM a FE 135 mm f/1,8 GM.“

Nový objektív FE 28 – 70 mm f/2 GM na Gonçala zapôsobil. „Ten objektív zbožňujem! Nedávno som nafotil vystúpenie pomocou fotoaparátu Alpha 1 so 14 mm objektívom na širokouhlé zábery a flexibilitu pri orezávaní spolu s fotoaparátom Alpha 7R V s objektívom 28 –70 mm. Jeho univerzálnosť ma ohromila.“

Je prirodzené predpokladať, že fotografovanie živého vystúpenia je reakčný proces, no pre Gonçala je príprava kľúčová. Patrí k nej aj osvetlenie konkrétneho miesta: „Keď viem, že niekde nemajú dobré osvetlenie, väčšinou so sebou beriem svoje objektívy f/1,2 a f/1,4, aby som mal vždy zdroj svetla.“ Zároveň vie, že môže posúvať citlivosť ISO každého fotoaparátu Sony, ktorý používa. „Svoj model Alpha 1 môžem bez problémov dostať až na ISO 12 800 a model Alpha 9 III až na 51 200.“

Skutočné plánovanie však spočíva v sledovaní a spoznávaní správania interpretov, pretože Gonçalo vie, že práve tak vznikajú úžasné zábery. „Keď toho o kapele veľa neviem, snažím sa vzdelať, aby som pochopil, ako sa na pódiu hýbu a čo počas vystúpenia robia,“ vysvetľuje.

Raz som sa chystal na fotenie austrálskej kapely s názvom Airbourne a počas prípravy som narazil na videoklipy, kde spevák vkráčal rovno do davu. Keď som tam prišiel, dozvedel som sa, že môžeme fotiť iba počas prvých štyroch skladieb, čo je nezvyčajné, pretože väčšinou nám to dovoľujú len počas prvých troch. Mal som preto podozrenie, že pri štvrtej skladbe sa niečo stane.“

A Gonçala jeho intuícia nesklamala. „Na konci tretej skladby som zaujal svoju pozíciu, takže som zaznamenal, keď spevák vyliezol na ramená bedňákovi. Mal som so sebou objektív FE 12 – 24 mm f/2,8 GM a stál som rovno pred ním. Všetci ostatní fotografi medzitým zaostali. Cúval som s objektívom na 12 mm a podarilo sa mi ho dokonale zarovnať so slnkom v pozadí. Potom si o hlavu treskol plechovku s pivom a všetkých (vrátane mňa) ním postriekal. Ale fotografia mi vyšla aj tak.“

Pri fotení koncertu je Gonçalovým cieľom viac než len fotografovanie interpretov na pódiu – ide o prežívanie hudby a rozprávanie príbehu. „Ja osobne chcem cítiť hudbu prostredníctvom fotografií,“ vysvetľuje. „Tento pocit sa ma drží počas celého koncertu a práve vďaka nemu túžim zhotoviť ešte lepšie zábery, ktoré ho evokujú.“