Volám sa Ruben Scott a som filmár a režisér, ktorý pracuje na pomedzí naratívnych filmov a komerčnej produkcie.

Vo svojom najnovšom projekte „Iní, ale rovnakí“ som chcel preskúmať myšlienku, že hoci sme všetci rozdielni, vždy existujú veci, ktoré nás spájajú: spoločné záujmy, koníčky a drobnosti, ktoré by vám možno bežne nenapadli. Táto myšlienka stála pri zrode celeho projektu.“”

Už od začiatku som vedel, že pôjde o pomerne komplexné natáčanie. Mali sme veľa hercov aj členov štábu. Zo svojich skúseností viem, že táto kombinácia znamená, že sa neustále musí vyvažovať výkon, čas a priestor.

Príbeh je zasadený do čakárne v rámci štúdie, kde sa ľudia prepájajú na základe spoločných záujmov, ale to, kto je ich pár, zistia až v ten deň. Toto nastavenie nám poskytlo úžasný priestor na prácu s neistotou a očakávaním. Znamenalo, že sa môžem držať jednoduchého príbehu a nechať publikum, aby si samo zložilo skladačku.

Pohyb kamery sme po celý čas držali na minime. Väčšinou ide o pozorovanie. Je tam iba pár pohybov vozíka a malé zmeny rámovania, ale nič, čo by upútalo pozornosť. Cieľom bolo vždy sa zamerať na výkony, od ktorých sa bude odvíjať všetko ostatné. Keďže vo filme nie je žiadny dialóg, herecké výkony sú mimoriadne dôležité.

Obrovskou súčasťou toho, ako film vyzeral a aký vytváral pocit, boli aj priestory. Natáčali sme v štúdiu, ktoré už samo o sebe malo výrazný charakter. Bolo tam teplé drevené obloženie, oranžové tóny, trocha nostalgická atmosféra. Neboli to iba štyri prázdne steny, čo nám veľmi pomohlo. Namiesto toho, aby sme čakáreň museli vytvoriť od nuly, sme sa mohli sústrediť na to, čo sa už ponúkalo.

To nás prirodzene viedlo aj k tomu, ako sme pristupovali k osvetleniu. Použili sme veľký zdroj svetla zvrchu, ktorý nám poskytol konzistentnosť a umožnil kamere FX5 rýchly pohyb. Potom sme do miestnosti pridali praktické lampy, ktoré dodali priestoru teplo a hĺbku. Cieľom bolo, aby všetko vyzeralo mäkko a prirodzene, ale aby sme nestratili kontrast v tvárach, ktorý oko navedie k hlavnej postave v strede.

Keďže sme pracovali s kombináciou praktických svetiel v zábere a tmavších kútov v priestore, dynamický rozsah s viac ako 15 stupňami sa pre nás stal naozaj dôležitým. Často sa stávalo, že teplé lampy sa dostali do záberu, ale my sme sa stále museli držať detailov v okolí. Základné možnosti ISO modelu FX5 nám taktiež veľmi pomohli. S touto kamerou sme nemali pocit, že stále musíme chrániť osvietené oblasti, ani vzdať sa detailov v tieni kvôli šumu.

Spojenie nového vrstveného snímača 16,6 MP a objektívov Arles Prime sa skvelo osvedčilo aj pri zachytávaní detailov hercov zblízka. Textúra pleti a kostýmov vytvárala neskutočne prirodzený dojem.

Už od začiatku sme veľmi vedomo pracovali s farbou. Chceli sme vytvoriť farebnú paletu, ktorá bude živá a jemne inšpirovaná 70. rokmi, ale zároveň moderná. Bol to dobrý test aj pre kameru. Veľkú rolu zohrali kostýmy a dizajn produkcie, ale to, ako kamera zachytila tieto farby, bolo presne niečo, čo sme hľadali.

Tóny pleti boli pre nás mimoriadne dôležité, pretože sme mali veľmi rôznorodé obsadenie v jednotných svetelných podmienkach. Potrebovali sme, aby všetko spolu sedelo a ladilo. Všimol som si, ako rôzne tóny pleti vyzerali vo všetkých možných kombináciách stabilne a prirodzene. To je niečo, čo som si všimol aj pri práci so Sony Venice a Burano. Na prácu s farbami a prechody vo svetlých častiach obrazu v týchto systémoch som si už zvykol a táto kamera mi ich veľmi pripomína, len v menšom a flexibilnejšom tele.

Rozhodli sme sa natáčať interne vo formáte 16-bit X-OCN, pretože sme vedeli, že pri postprodukcii chceme mať úplnú flexibilitu. Vyskytli sa okamihy, keď sme trocha posunuli farby alebo upravili expozíciu v niektorých častiach obrazu a záznam zostal naozaj konzistentný. Nemali sme pocit, že by sa niečo kazilo alebo nebolo stabilné. Dokonca aj pri práci pri rôznych svetelných podmienkach zostali tóny pleti jednotné. To nám pomohlo pri korekciách.

Čo sa týka pracovných postupov, pracovali sme so stredne veľkým štábom počas jediného dňa, takže rýchlosť práce bola základ. Kamera skvelo zapadla do rytmu nášho rozvrhu natáčania. Nijako nás nespomaľovala a nevyžadovala, aby sme museli meniť spôsob práce.

Keďže som už pracoval s modelmi Venice a Burano, zaujímalo ma aj to, ako si stojí vo väčšom svete CineAlta. Táto kamera nepôsobí príliš odlišne ani ako produkt z iného radu, pocitovo je súčasťou tejto rodiny, ale je prispôsobená na svižnejší spôsob produkcie. Dokonca aj štruktúra ponuky a celkové ovládanie mi boli povedomé, čo naozaj pomáha, keď prechádzate medzi rôznymi kamerami Sony v rámci rôznych projektov.

Z môjho pohľadu kamera FX5 fungovala tak skvelo preto, že nám dala veľa slobody: slobodu zachytiť, čo chceme bez kompromisov, slobodu hrať sa s obrazom v postprodukcii a slobodu sústrediť sa na príbeh a nie na vybavenie alebo technické problémy. Presne to u kamier hľadám.