Pocit z objavenia niečoho nového jedným z najvzrušujúcejších aspektov fotografovania. Platí to pre nové objekty, nové úspechy aj nové techniky. Burak Bulut tento pocit zažil, keď začal pracovať s ultrafialovým svetlom. „Ako fotograf sa rád hrám so svetlom,“ vysvetľuje Burak, „no väčšinou ide o viditeľné svetlo. To znamená, že presúvam alebo upravujem svietidlá v štúdiu, prípadne pracujem so slnkom, aby som dosiahol požadovaný vzhľad. Keď som však začal používať ultrafialové svetlo a neónový make-up, bolo to pre mňa ako zjavenie.“

Burak toto zjavenie prirovnáva k svojim prvým skúsenostiam so svetelným maľovaním. „Niečo vám v hlave zapadne na správne miesto,“ tvrdí, „ a zrazu si uvedomíte, že je to veľmi expresívna technika, ktorá odhaľuje úžasné možnosti. Aj pri maľovaní svetlom stále ide o osvetľovanie objektu, ale pôsobením ultrafialového svetla a make-upu sa rozsvieti samotná pokožka modela či modelky.“ Ako učiteľa osvetľovania a zároveň fotografa táto technika hneď zaujala. „Vždy sa snažím posúvať tvorivé hranice, najmä pri osvetľovaní,“ vysvetľuje. „Výnimkou nie je ani práca s ultrafialovým svetlom. V tejto oblasti som sa však toho ešte musel veľa naučiť a experimentovať.“ Príprava je podľa neho jednoduchá, ale vyžaduje si určité úpravy. „V podstate ide o to, že neónový make-up vyzerá pod normálnym svetlom úplne obyčajne, no celý sa rozžiari pôsobením ultrafialového alebo ‚čierneho‘ svetla, ako sa často nazýva.“

„Nesmiete však používať len tak hocijaké ultrafialové svetlo, pretože niektoré druhy môžu byť nebezpečné,“ pokračuje. „Preto používame svetlo s najnižšou intenzitou. Potom potrebujete tmavé priestory a čierne alebo veľmi tmavé pozadie, pretože nechcete, aby vám celý efekt pokazilo bežné svetlo. Všetko biele sa bude výrazne odrážať – vrátane zubov objektu!“ Tma pri ultrafialovom fotení so sebou podľa Buraka prináša rôzne výzvy aj príležitosti. „V prvom rade musíme vzhľadom na nedostatok bežného svetla nastaviť inú expozíciu ako pri klasickom štúdiovom fotení,“ vysvetľuje. „Aj keď náter vo vašich očiach výrazne žiari, z fotografického hľadiska je pomerne tlmený, preto väčšina týchto snímok vzniká pomocou nastavení citlivosti ISO, ktoré by boli pri portrétnej fotografii nezvyčajné, napríklad 3200 alebo 4000. A musíme použiť rýchle objektívy s nastaveniami ako f/1,4 alebo f/2,8.“

Burak naopak poukazuje na to, že vďaka nedostatku svetla sú nižšie rýchlosti uzávierky prístupnejšie, čo vedie k vzniku jeho najvýraznejších ultrafialových snímok. „Prvý raz som rozmazanú ultrafialovú snímku zhotovil len šťastnou náhodou. Len som hýbal fotoaparátom, aby som videl, čo z toho bude,“ tvrdí. „Teraz to robievam často, pretože pri každom mojom pohybe alebo pohybe môjho objektu zanecháva jeho rozžiarená pokožka svetelné stopy.“ Vďaka tomuto objavu mohol Burak túto techniku ďalej rozvíjať, pričom používal objekty ako tanečníčky. „Pri tomto projekte som pracoval s balerínami, pretože ich pohyb vyzerá so žiarivým make-upom ešte úžasnejšie. Fotoaparát si môžem položiť na statív, znížiť citlivosť ISO alebo zatvoriť clonu, aby som spomalil uzávierku na 1 alebo 2 sekundy a zachytil ich piruety. Pôsobí to ako trik, no v skutočnosti za tým sú len svetelné pruhy a talent tanečníčky. A pri snímaní z ruky sú zábery ešte energickejšie a dynamickejšie.“

Pri svojej nedávnej práci s ultrafialovým svetlom Burak používal fotoaparáty Sony Alpha 7R V a Alpha 7R IV, a to najmä kvôli ich výnimočnému dynamickému rozsahu a rozlíšeniu. „Na snímkach s tmavým pozadím a žiarivým make-upom je taký veľký kontrast, že mnohé fotoaparáty strácajú na niektorých miestach tonalitu,“ tvrdí. „Tieto fotoaparáty však zaznamenajú každý drobný tón a aj prepracované detaily neónového make-upu, vďaka čomu každému portrétu dodávajú takmer trojrozmerný charakter.“ „Ba čo viac,“ pokračuje, „vďaka vysokému rozlíšeniu pôsobí pokožka objektu dokonale živo. To je dôležité, pretože tieto snímky vyzerajú pomerne abstraktne, takže by bez detailov mohli pôsobiť falošne – akoby boli namaľované alebo vytvorené digitálne. Vďaka detailom fotoaparátov Alpha 7R si však zachovávajú fotografickú kvalitu.“

Pri práci v tme sa Burak spolieha aj na rýchlosť a presnosť automatického zaostrovania fotoaparátov Sony. „Automatické zaostrovanie neoklame dokonca ani abstraktný make-up,“ vyhlasuje. „Po celý čas sleduje plynulé pohyby tanečníčok. Veľmi užitočné sú aj pevné objektívy ako FE 85 mm f/1,4 GM a FE 55 mm f/1,8 ZA,“ pokračuje, „pretože snímaču dodávajú viac svetla na zaostrovanie. A nesmierne sa mi páči rozostrenie (bokeh), ktoré vytvárajú.“ Jedným z Burakových najvzrušujúcejších zistení však bolo, že stále objavuje nové tvorivé nápady s ultrafialovým svetlom. „Chcem toho s ním ešte veľa vyskúšať,“ tvrdí, „a keďže pracujem s vybavením značky Sony, nič mi nestojí v ceste. Vysoké rozlíšenie, výnimočné optické vlastnosti a skvelé fungovanie pri slabom svetle mi umožňujú realizovať každý umelecký nápad.“