Dôveruj mi

Brendanov najnovší projekt minútových portrétov preto zahŕňal niekoľko zaujímavých problémov. „Áno,“ smeje sa Brendan, „projekt bol veľkou výzvou najmä preto, že som si z davu počas podujatí vyberal úplne neznámych ľudí. Mám však rád výzvy a ako fotograf si musím latku každý deň nastaviť tak vysoko, ako sa len dá.“

Cieľom projektu bolo podľa Brendana ukázať ľuďom, že skvelý portrét možno vytvoriť aj za minútu, „pokiaľ existuje dôvera medzi fotografom a objektom. Dôvera však musí existovať aj medzi fotografom a fotoaparátom.“

Podľa jeho slov mu táto kombinácia umožňuje vytvárať skvelé série čiernobielych portrétov. Podľa neho je to niečo, čo dokáže každý, kto má potrebné zručnosti a vybavenie. „Chcel som ľuďom ukázať, že takéto niečo je možné pri fotografovaní v uliciach alebo pri fotografovaní čohokoľvek, pretože veľa ľudí sa bojí pristúpiť k iným a spýtať sa ich.“

„Dôvera sa vytvára tým,“ pokračuje Brendan, „ako sa pozeráme na iných ľudí a ako sa s nimi rozprávame. Preto som aj na takýchto masových podujatiach, kde bolo 200 až 300 ľudí, sa snažil nájsť priestor len pre nás dvoch. Svoje objekty som požiadal, aby sa pozerali na mňa, nie na dav, akoby sme boli len dvaja a nikto iný tam nebol. Potom prestanú byť nervózni a začneme spolupracovať ako fotograf a jeho objekt, čo je práca pre oboch.“

Ako teda Brendan dokáže vytvoriť kontakt s objektmi v tak krátkom čase? Brendan hovorí, že ich vždy požiada, aby sa pozerali do objektívu a snažili sa ho v ňom nájsť. „Toto je veľmi dôležité,“ hovorí, „pretože tak dosiahnem úplne iný pohľad, ako keď sa človek len pozerá na fotoaparát. Ľudia pôsobia sústredenejšie, akoby práve prebiehala konverzácia. Toto vytvára kontakt, ktorý je základom snímky.“

Keďže minúta plynie veľmi rýchlo, Brendan potreboval istotu, že jeho fotoaparát α7R III dokonale zachytí kontakt, ktorý rýchlo vytvoril. Ktorý jeho aspekt bol najdôležitejší? „Ostrosť,“ hovorí. „S automatickým zaostrovaním na oči od spoločnosti Sony som vedel, že sa nemusím obávať zaostrenia na oči, pretože je vždy presné, a to aj v prípadoch, keď je clona široko otvorená. Keď ešte nebolo automatické zaostrovanie na oči k dispozícii, vždy existovalo riziko, že v tom pravom momente bude zaostrené očné viečko alebo obočie, takže ste sa obávali, či naozaj máte veci pod kontrolou.“

A teraz? „Viem, že dokážem s objektmi pracovať a udržať s nimi kontakt. Viem, že sa nemusím obávať o výkon fotoaparátu a že je nadstavbou pre moju kreativitu. Toto je najdôležitejšia vec, najmä v prípade, keď na vytvorenie záberu máte len minútu. Takisto sa tým dostávame späť k dôvere – dôvere v môj fotoaparát. Preto používam fotoaparát α7R III. Jeho technológia mi jednoducho umožní venovať sa svojej práci.“

Pri rýchlej práci a jednoduchom nastavení blesku Brendan využil aj funkcie TTL fotoaparátu α7R III, ktoré pomáhajú jeho bežnému spôsobu práce. „Som staromódny,“ vysvetľuje, „takže v štúdiu rád pracujem s expozimetrom. Keď však nemám čas, funkcie TTL mi veľmi pomôžu. Prvú snímku som preto vždy vytvoril s využitím funkcií TTL a potom som prešiel na manuálne ovládanie, aby som mal veci plne pod kontrolou. Takéto hybridné fotografovanie mi poskytuje skvelý počiatočný bod, ktorý mi umožní fotografiu vylepšiť.“

Posledná dôvera je podľa Brendana vyjadrená človekom, ktorý si fotografiu pozerá, pretože ho žiadate o to, aby sérii snímok uveril a prezrel si celú sériu, ktorá mohla byť vytvorené veľmi ďaleko a pred niekoľkými mesiacmi. V projekte, akým boli jeho minútové portréty, sa úspech dosiahol dodržaním konzistentnosti snímok.